už to takto bude navždy?

Príspevok v téme: už to takto bude navždy?
aja05

Poznáte to, začnete chudnúť, zapáči sa vám to, tak hladujete, potom príde obdbie ked si poviete, že po toľkom hladovaní sa už môžete raz za čas aj najesť a prerastie to do bulímie...všetko pre to, aby sme mali ploché bruško, štíhle stehná, chudší zadok........ ale čo psychika? zabudli sme na nu? trápime samé seba..týrame sa..ubližujeme si... bude to takto navždy, alebo sa toho dá aj zbaviť? tých odporných myšlienok na jedlo, čo môžem, čo nemôžem jesť, lebo z toho sa priberá...atd... večné rátanie KJ ? bude to takto navždy? chcela som vyskúšať psychologičku, ale zdá sa mi to moc drahé, rodičom to nemôžem povedať..tú hanbu by som neprežila....s kým sa o tom mám porozprávať ??? komu sa zdôveriť?

zuzka1911

slavkado,

ja som urobila to iste... mne moja doktorka na oddeleni PPP furt chcela predpisovat nejake idiotiny, vsetko som odmietla ! navykove sracky ja brat nebudem. a tiez to dokazala sama - teda s pomocou kamaratky a jej podpory a mojej pevnej vole a tym, ze som chcela ! gratulujem, vsetko je to v hlave a o tom, ako sa vnimame :-)

slavkado

Ja som s bulimiou bojovala takto: Bola som u psychiatricky, ked som sla nahodou okolo jej ambulancie. Porozpravala som aky mam problem, ona mi dala liek. Doma som si precitala letak a povedala si, ze take svinstvo brat nebudem. A zatala som sa, ze sa z toho dostanem sama.
A stalo sa.
Bojovat s nadvahou som zacala sportom a jedla normalne.
A najma som zacala mat svoje telo rada take ake je.

zuzka1911

no tak ty nemas rada ludi, ktori hundru nad tym, ze su tucni a nic s tym neurobia ? ved ty robis to iste, iba s tym rozdielom, ze sa lutujes, ze mas PPP a tiez s tym nic neurobis. ved sa trosku vzchop a zabojuj za seba. za koho ineho ak nie za seba ? da sa to. zvladla som to ja zvladnes to aj ty ! iba treba chciet a pustit sa do toho :-)

clean

fuuu ja neverim ze je tolko ludi co zaziva toto iste a je to smutne preco sa tak tyrame tym ved ja chcem byt uz stastna ked je tolko ludi ktori maju to kilo navyse a netrapia sa tym a su stastny teraz som prisla nad tym ze takych ludi obdivujem ale zase nemam rada tych tucnych ktory len hundru ze su tucny a nic s tym nespravia a nikdy nechcem tak dopadnut ako oni mat velke brucho a nevmestit sa do nicoho:(((
strasne by som chcela neriesit veci ako dieta a proste sa to neda myslim na to asi stale kazdu sekundu a ked na to nemyslim tak som stastna a to je velmi malokedy:(

aja05

je mi zo seba zle, je to choré, zvrátené, aj ja som sa prestala vážiť, lebo keby som uvidela hoci len kilo nazvyš, asi by som zase začala diétovať... nemôžem sa s tým nikomu zdôveriť, nepochopili by to, lebo to neprežili... dívali by sa na mna ako na psychopatku, čo v podstate asi aj som :D ja sa teraz tiež momentálne nevážim radšej, lebo by mi možno aj preskočilo a začala by som diétovať... predtým ako som schudla som takáto nebola, ale to som zase vážila 95kg čo už nikdy viac :(

aja05

je mi zo seba zle, je to choré, zvrátené, aj ja som sa prestala vážiť, lebo keby som uvidela hoci len kilo nazvyš, asi by som zase začala diétovať... nemôžem sa s tým nikomu zdôveriť, nepochopili by to, lebo to neprežili... dívali by sa na mna ako na psychopatku, čo v podstate asi aj som :D občas rozmýšlam aj nad tým, že ako mi bolo dobre predtým, že som nerozmýšlala nad takýmito vecami, ale na druhej strane predtým som vážila 95kg,čo už zažiť nechcem :(

lost

podla mna sa to da, myslim si, ale este som s tou chorobou nemal skusenosti.
nefungovalo by vidiet absolutneho flegmatika, co kasle na vsetko (nepodstatne) v roznych situaciach, mozno od nej/neho chytite kusok flegmatizmu a zabudnete na tieto zle myslienky :)

zuzka1911

Ja sa toto pytam samej seba stale :-( Budem niekedy schopna ABSOLUTNE VOBEC nepremyslat nad jedlom ? Mozem, nemozem, este by som si dala, ale nemozem, bojim sa, co ak priberiem, co ak to prezeniem a ten nechutny pocit ma zase dozenie na wc... Milion dalsich otazok, ktore sa mi honia hlavou den co den :-( Aj ked momentalne nevraciam, nevazim sa, nemam potrebu chudnut, teraz som so sebou spokojna, stale nad jedlom premyslam a unavuje ma to. Ked uz som ale dospela do toho stadia, ze nevraciam, nevazim sa, pevne dufam, ze sa niekedy zbavim aj tohto. To sproste chore zmyslanie, ratanie kalorii atd., atd. Hmmmm
Komu sa zdoverit ? Najlepsia priatelka ? Niekto, komu mozes max doverovat a vies, ze Ta nebude odsudzovat, ale sa Ti bude snazit pomoct :-) Drzim silno palce, je to tazke...