Už to ďalej nezvládam vlastný život

Príspevok v téme: Už to ďalej nezvládam vlastný život
Moods

Ahojte. Mám 17 rokov (za trištvrte roka 18). Bývam v rodinnom dome s mamou a babkou. Teraz je u nás na prázdninách aj moja sestra s manželom a trojmesačnou dcérou. Doma sa to už nedá vydržať. Sestru som nikdy nemala v láske, pretože je to sviňa človek, ktorú mali všetci radi, lebo nevedeli aká je zvnútra beštia. Mne doma len nadávajú, že nič nerobím, že chodím len po kaviarniach (dvakrát do týždňa vybehnem na poobedie celé preč za najlepším kamarátom) a len sedím na riti. Doma celkom pomáham, síce nie veľmi v záhrade, ale aj tam občas pomôžem keď mi povedia. Dnes mi mama povedala, že si mám zbaliť veci a ísť preč, že sa za mňa hanbí atď... a to len kvôli tomu, že si občas zvyknem zapáliť... ku káve, na ukludnenie mi to veľmi pomôže.... Moja sestra mi našla v taške cigarety, a povedala to mame.... to je celá vec, že som sľúbila že fajčiť nebudem a sestra jej to vyhodila na oči len preto že sa mi chcela pomstiť takýmto spôsobom.... prečo ľudia nemajú v sebe trošku normálnosti a ľudskosti? Viete, cítim sa ako tá najväčšia špina, ktorú podkopávajú. Navyše sa liečim od dvanástich na bulímiu a depresie. V noci nespím, premýšľam len nad tým, čo robiť. Často myslím na smrť, ale viem, že existuje spôsob ako von z toho. Môžete mi prosím poradiť?

Moods

Možno stojí za reč aj poznamenať, že stráni odo mňa svoju dcéru.... švagor mi hovoril, aby som si ju popestovala, ale keď to sestra počula, hneď nabehla a zobrala ju ona, že aby som išla niečo iné robiť Cudziemu ju dá popestovať, ale mne nie... a je to medzi nami tak so všetkým. Teraz sa k nej správam ako ku vzduchu, ignorujem ju, lebo ju mám u riti, ale ak sa drbe niekto tam, kde nemá, tak neviem, čo má za problém.

Moods

Ja mám v podstate maminu moju rada, lebo mi v podstate je najbližší človek, ale je paranoidná a neuvedomuje si ako mi ubližuje tými svojimi rečami atď. Väčšinou moja sestra bola tá, čo donášala na mňa čo sa dalo, je sama dosť neschopná osoba a asi si potrebovala kompenzovať veľa vecí.
Ja na to kašlem, ja sestru nemám, lebo moja vlastná sestra by sa nechovala ako pizda prvotriedna.

vitali

Más to komplikovane. A dost sa to podoba aj na moju rodinu. Viem co je to, ked ti niekto berie tvoje sebavedomie, ktoré ani nie je sebavedomim. Zaraza ma, ze ta odmietaju, ale preco? Uz si sa niekedy skusala rozpravat s matkou?
A co ten najlepsi kamarat? Podporuje ta aspon trochu?
Je pravda, co ti ini pisali, ze po skonceni skoly sa mozes osamostannit, myslim, ze by ti to len prospelo.
A napadlo ma, ze mozno tvoja rodina si len naschval vymysla tvoje nedostatky, zvacsuje ich, lebo su taki. Nie kazdy rodic je dobry, uprimny a snazi sa dat dietatu co najviac lasky.
Musis to nejak strpiet, pre samu seba! Skus mysliet dopredu (aj ja sa tak snazim, ale nie vzdy sa mi to darí).pokus sa nevnimat vsetko, co ti povedia zlé. A chcem sa spytat, ci si sa aj snazila chovat podla nich, a ci sa spravali inak k tebe. Mozno bude chyba v nich, a ty to musis bohuzial trpiet.

Moods

My nie sme taká tá sedlácka rodina. Každý má vysokú školu, vyjadruje sa perfektne, inteligentný, ale čo sa týka prístupu.... cítim sa ako keby som tam nepatrila.
Celý deň som skoro zavretá v izbe, som otrávená z ich rečí. Viete, ja som si už často kládla otázku, prečo ma nikto nemá rád? Správam sa odmerane? Odpudzujem od seba všetkých??? Moja matka tvrdí, že si za to môžem sama. Ale otázkou je, že ako si mám s niekym vychádzať, ako mám byť k niekomu normálna bez toho, aby som ním opovrhovala a nebola sarkastická, keď ma len všetci klamú, podvádzajú a sú sebeckí? Veď to je nonsens!

lost

Moods, musis si davat extra pozor na to aby sa im tvoje sebavedomie nepodari podkopavat.. Mozno najst si jendu extra dobru kamosku? alebo niekeoho komu sa budes moct zdvoverit?
neviem, ale myslim si ze aspon rozpravanie o tomto probleme by ti aspon trochu pomohlo... podla mna, je to lepsie ako dusit to v sebe.. hocikto, asi najlepsie v reale, ale moze byt asi aj na nete,ak uz niet inej cesty..
hlavne mysli na to, ze tento stav JE DOCASTNY!, To znamena, ze skor ci neskor (do par rokov) odides od rodiny.
No asi mas dve moznosti... bud sa snazit tie vztahy ozivit, alebo na ne kaslat..
to druhe by sa malo pouzivat naozaj len v krajnem moznosti..
predsa len, treba mat trochu realizmu, realistickeho pohladu nasvet. existuju rodicia a surodenci co su proste retardi a neuvedomuju si ako ublizuju inemu.. vidim to velmi casto, hlavne vo vlaku, na ulici a vsade.. tie retardovane komnety, hlasky, odpovede, ton reci, farba reci, a sposob ako zo sebou komunikuju... neviem si predstavit co sa deje u nich doma..
cize opodstatnenie "rodinu si nevyberas" je podla mna spravne..
Ako nathália09 poradila, skusala si byt k nim milsia? Myslim, uskutocnit tu prvu iskru, pomoct im dobrovolne, mozno ich tym nalomis a zistia ze si fajn, a nie sebecka.. viem ze to moze byt tazke, ale za skusku nic nedas, ako vidim, uz mozes len ziskat :)
mozno tiez maju vela problemov (mama, mozno aj sestra, ale s mamou by si to mohla aspon skusit..)
hlavne to nevzdavaj, to je EXTREMNE dolezite... bolo by velmi smutne vidiet ako sa dalsi zivot pokazi v zmysle zanevrenia na svet, len pre nedorozumenie, alebo pre malichernosti v takomto style...

Moods

Navyše jednoducho ja viem o tom, akú hru na mňa hrajú. Hrabú sa mi vo veciach, paranoidne upodozrievajú. Matka mi dnes povedala, že som falošná, že pred všetkými som milá a aby som ukázala svoju pravú tvár... viete aké je to deprimujúce? Keď vám podkopávajú sebavedomie, kt. mám aj tak na hladine vyhorenia??? Každý by ma len odrbával. Nechodím na disko, neflákam sa, som skôr intelektuálny typ, čo sa chodí odviazať párkrát niekam, kde ma nikto nepozná, lebo moja matka a sestra sú dve trápne osoby, kt. začínam fakt dosť hnusne nemať rada... nemám v podstate nikoho....

svo

no co ti mozem povedat ze ani ja nemam najlahsi zivot (nemyslim na fyzicky zivot, ale moja psychyka je na tom zle mno priznavam aj ja som niekedy myslel na smrt (samoVrazdu) ale vzdy si poviem ze to za to nestoji (radim poved to aj tebe)RADIM TI :prevdepodobne budes koncit skolu snas sa osamastatnit najs si byt a od tych ktory ta neznasaju odyst:)

lost

Hmm, "rodina".. celkom suhlasim s nathália09

ale este doplim, kasli na cigarety..
tie neukludnuju, to si len myslis ze ukludnuju, lebo JPP a kazdy to opakuje..
stavim sa ze cokolada by ta ukludnila viac, a predpokladam ze je omnoho zdravsia..
hlavne si v takejto situacii zachoval "samu seba" a neublizuj si tym, ze zacnes kaslat na zivot.
eventualne sa budes extremne nenavidiet, ak v buducnosti prides na to, ze taketo malickosti ti znicili zivot, lebo si nebola dostatocne silna..
Drzim palce, a verim ze to zvladnes ;)

Bruni

Uplne Ta viem poochopit, nieco podobne som zazival aj ja. Cesta von urcite existuje, len treba navstivit odbornika, psychiatra, psychologa...

nathália09

začni byť milšia,aj ked je t tým,alebo s tým....nečakaj kým to povie ona tebe.Neodsudzujem ťa.Ja mám tiež sestru,a sa nemáme v láske,ale čo už.Nehádaj sa,ked príde k hádke,radšej si pomysli svoje,a budeš mať lepší pocit zo seba.