tak na zaciatok mam 19, a do tohto veku som zil s presvedcenim, ze proste spravim karieru, budem mat kopu penazi, a budem si moct kupit "vsetko" pocom tuzim, ziadna rodina proste zivot prezijem osamote na nejakom peknom mieste a ze mi bude dobre, nastastie som zistil ako som sa strasne mylil, zamiloval som sa, a tak nadherny, intenzivny pocit sa neda z nicim porovnat, ja sa v podstate tesim na kazdy dalsi den, a pritom mam nato uplne roznake dovody ako predtym, len predtym som sa citil taky prazdny akokeby bez nejakeho zmyslu preco existovat, len som tak prezival, a myslel som si ze to tak ma byt, je to pocit nicim nenahraditelny a teraz viem ze pre moj zivot je neodmyslitelne mat niekoho koho milujem, moct ju objat, pobozkat, akokeby mi dala ten zmysel preco zijem, je to zvlastne :), nikdy by som neveril ze je mozne nieco take citit, samozrejme milujem aj svojich pribuznych ale toto je uplne iny pocit. Myslim ze ak nebudes mat priatela budes citit cim dalej tym viacej ze ten zivot je prazdny, ze to vsetko co robis a preco zijes je v podstate zbytocne ked sa nemas o to s kym podelit, a urcite nebud zufala, 20 rokov,to si este velmi mlada,mne sa to stalo ale ABSOLUTNE necakane, vtedy by som sa stavil o milion ze nestretnem dievca ktore by sa mi zdalo dost vynimocne a tak ma zaujalo ako ani zdaleka ziadne predtym a ze tak vsplaniem laskou :). Nehadz flintu do zita raz natrafis na toho najzaujimavejsieho cloveka, s ktorym budete zdielat rovnake city a nebudes si vediet predstavit dalsi den bez neho.
