Tridsiatničky bez chlapa - sem! :-)

Príspevok v téme: Tridsiatničky bez chlapa - sem! :-)
purple girl

:-)))

Nejdem nadávať na chlapov, nejdem sa sťažovať , že som sama....len by som chcela také osobné "výpovede" vás, ktoré zapadáte do tejto kategórie :-).

Ide o to: že dnes je to bežný jav, keď žena okolo 30 ešte nemá deti, nie je vydatá...je to z rôznych príčin: napr. budovanie kariéry, v horšom prípade už po rozvode, či len jednoducho, lebo ( ospravedlňujem sa, že použijem tú trápnu frázu :-) ), ešte "nestretla toho pravého".
Ja sama patrím do tejto kategórie. Keď moje kamarátky na strednej začali riešiť frajerov, ja som bola zakomplexovaná až po uši zo svojho výzoru, bola som totálne nespoločenský typ - čiže nejaká študentská láska nehrozila. Postupom času som na sebe troška zapracovala a hlavne som sa na seba začala pozerať ináč a už som nebola až také "škaredé káčatko"...lenže vtedy ak o mňa aj niekto prejavil záujem, bolo to len z čisto sexuálnej pohnútky a o to som nemala záujem ja :-). Hovorila som si , že raz snáď aj ja niekoho stretnem, s kým si budem rozumieť, bude nám spolu dobre....
Roky bežali.....Potom sa niekto síce objavil, ale bol to "falošný poplach" :-). Bola som pre neho len jedna z mnohých , ale aspoň som si na ňom otestovala,ž nemám srdce z kameňa, ale dokážem sa aj zamilovať. Keď to prebolelo, skúsila som zoznamku - spoznala som zopár typkov, na ktorých som sa aspoň dobre pobavila ( nechcem byť hnusná, ale po svete fakt behajú všelijakí šialenci :-) )....a potom som spoznala úžasného človeka, prežila s ním krásnych 5 mesiacov.....a potom mi povedal, že už v tom nechce pokračovať, sám nevie, prečo, ale nie....
A tak som zase sama. O mesiac budem mať 29. Nechcem teraz riešiť nejakého nového chlapa - nehovorím, že mi nechýba blízky človek, objatie, spoločnosť, ale nechcem nič siliť - doteraz v živote mi to vychádzalo tak, že sa mi viac-menej splnilo všetko, čo som chcela - aj keď reálne časové termíny sa mi nezhodovali s mojimi predstavami :-), ale splnili sa.
....LENŽE...žijem v malom meste, kde každý pozná každého....otázky typu: kedy sa budeš konečne vydávať? sú na dennom poriadku...každodenné narážky kolegýň( všetko vydaté ženy)....ľútostivé pohľady kamarátok a tie ich falošné reči: ako ti je len samej dobre!....náreky starej matky, tetky, susedy: budeš mať problém otehotnieť, zle sa ti bude rodiť, dieťa nemusí byť zdravé....atď......všetko toto, keď som to počula z času na čas, mala som pripravenú nejakú trefnú a vtipnú odpoveď :-).....ale tá frekvencia sa stále zvyšuje a počúvať to každý druhý deň, ma už nebaví a úprimne povedané, začínajú mi z toho tiecť nervy....Keby že sa môžem vyhovoriť na kariéru - ale žiadnu nemám :-), len si tak žijem potichúčky - pracujem, študujem, športujem, cestujem...momentálne sa snažím nájsť lepšiu prácu, aby som si zabezpečila vlastné bývanie a pomaly si začínam pripravovať život, pre prípad, že sa naozaj nenájde nikto, kto "by ma chcel" :-))))

Ako som povedala na začiatku, dnes je situácia, v akej sa ja nachádzam bežná, ale ja mám tú smolu, že žijem v spoločnosti, kde je zaužívaná šablóna: škola, zamestnanie, svadba, deti...a ja sa cítim divná, lebo ju nespĺňam, narozdiel od všetkých okolo mňa :-).
Iste som otvorená novým možnostiam, rada by som raz mala vlastnú rodinu...ale môže sa stať, že sa to nestane - v tom prípade dúfam, že nájdem spôsob ako "vyplním" svoj život......

Preto by ma zaujímali "príbehy" tých, ktoré patria do tej istej "škatuľky" ako ja :-)......aká je vaša situácia?....ako ju vnímate? .....spokojné/nespokojné?...

Ďakujem.
Pekný večer prajem všetkým:-)

purple girl

Fúúúha, kto vytiahol túto moju starú tému? :-)))

Keď som to písala bola som po rozchode s niekym, o kom som si myslela, že k sebe patríme a mala som ťažké chvíľky a tak vznikla aj táto téma :-). Teraz sa len nad tým usmievam, ale uznávam, že bolo dobré, že som si niečím takým prešla, lebo som sa z toho veľa naučila.
Za ten rok a pol sa toho dosť zmenilo. Začala som sa zoznamovať s mužmi cez zoznamku, nie nejak "vo veľkom", ale ak ma niekto zaujal cez písané slovo, tak sme si dali stretko. A že som spoznala všelijakých ľudí - o tom, potom :-). Aj zaujímavých, stretnutie s ktorými mi niečo dalo...ale aj "zaujímavých" pri ktorých som si hovorila: "Ďakujem, Bože, že som taká, aká som." :-)))
A keď už som toho mala tak akurát dosť, povedala som si, že to nechám tak...ešte jedno stretko a ak to nevyjde, tak ostávam "alone forever", tak vtedy som sa spoznala s terajším priateľom a...je to super :-). Samozrejme, nechcem to zakríknuť, poznáme sa len pol roka a stať sa môže všeličo. Ale je taký, akého som chcela - dokáže pomôcť, postarať sa, dá sa na neho spoľahnúť. Máme sa stále o čom rozprávať, máme rovnaké názory, postoje...ak sa v niečom nezhodneme, nerobíme z toho tragédiu, vždy sa nejak dohodneme. Poznáme už svoje rodiny, začíname pracovať na spoločnom bývaní...
Takže beriem späť svoj výrok, ktorý som tu niekde napísala, že "nie je možné nájsť normálneho chlapa po 30tke". Je to možné, len treba byť trpezlivý, byť sám sebou a treba hľadať! A s trošíčkou šťastia to bude tak, ako má byť :-)

ATIDE/ESMERA

No ak som ja mohla doteraz vydržať bez klasického sexu, tak si myslím, že to v pohode zvládne aj väčšina z vás :D Čím enchcem povedať, že bys a toho človek mal zdržiavať, ja len, že ak to necítim tka, že toho človeka skutočne chcem, tak s ním nepôjdem do postele ani za nič. Každý má na to iný názor, môj je, že by som chcela počkať do svadby, ale to už vieš :D

J111

Atide, ty si myslis, ze nikto nema sex a ten, kto ho chce, ze sa o to nema pokusit? Atide, ty taras dokola stale to iste, jak dlhohrajuca nabozensky ladena platna. Ludia chcu aj sexovat, je to normalne.

myFUTURE

- - ATIDE/ESMERA

mali sme sex, vsetko, plnohodnotny vztah az na to ze sme boli spolu zriedkavejsie, kvoli studijnym povinnostiam (co mu len hralo do karat - tu slobodu mal viac, ako keby sme boli spolu denno denne.) Vraj mu vsetko vyhovovalo, ja, sex, vsetko ..az doteraz kym si neuvedomil ze neskusil inu zenu... boli sme si prvi ... a teraz si chce konecne uzivat :(

ATIDE/ESMERA

Aha, to akože ak bol s Tebou, nič si neužil, lebo ste nemali sex? BNO, tak na takého radšej rýchlo zabudni

myFUTURE

.. ja myslim, ze dopadnem rovnako. Podla toho ako som citala prispevok, takmer vo vsetkych castiach som sa nasla... akurat ze este nemam 30, no pomaly sa blizim. Nie som typ zeby som vymetala bary, som skor nespolocenska ako spolocenska, staci mi par ludi na ktorych sa mozem spolahnut.. a vztah ktory trval peknych par rokov a ktoremu som vkladala vsetku nadej a perspektivu, je fuc, lebo partner zistil, ze mladost je takmer za nim a neuzil si nic (tym ze bol so mnou) .... :(((

Larin

Aj ja by som sa pridala, ale tiez mi chyba zopar rokov.
Ale v podstate som na tom rovnako. Pomaly mam pocit, ze si o mne ludia myslia, ze som z inej planety, kedze som este nemala dlhodoby vztah a nerozdala som si to s kazdym, kto prisiel.