Tridsiatničky bez chlapa - sem! :-)

Príspevok v téme: Tridsiatničky bez chlapa - sem! :-)
purple girl

:-)))

Nejdem nadávať na chlapov, nejdem sa sťažovať , že som sama....len by som chcela také osobné "výpovede" vás, ktoré zapadáte do tejto kategórie :-).

Ide o to: že dnes je to bežný jav, keď žena okolo 30 ešte nemá deti, nie je vydatá...je to z rôznych príčin: napr. budovanie kariéry, v horšom prípade už po rozvode, či len jednoducho, lebo ( ospravedlňujem sa, že použijem tú trápnu frázu :-) ), ešte "nestretla toho pravého".
Ja sama patrím do tejto kategórie. Keď moje kamarátky na strednej začali riešiť frajerov, ja som bola zakomplexovaná až po uši zo svojho výzoru, bola som totálne nespoločenský typ - čiže nejaká študentská láska nehrozila. Postupom času som na sebe troška zapracovala a hlavne som sa na seba začala pozerať ináč a už som nebola až také "škaredé káčatko"...lenže vtedy ak o mňa aj niekto prejavil záujem, bolo to len z čisto sexuálnej pohnútky a o to som nemala záujem ja :-). Hovorila som si , že raz snáď aj ja niekoho stretnem, s kým si budem rozumieť, bude nám spolu dobre....
Roky bežali.....Potom sa niekto síce objavil, ale bol to "falošný poplach" :-). Bola som pre neho len jedna z mnohých , ale aspoň som si na ňom otestovala,ž nemám srdce z kameňa, ale dokážem sa aj zamilovať. Keď to prebolelo, skúsila som zoznamku - spoznala som zopár typkov, na ktorých som sa aspoň dobre pobavila ( nechcem byť hnusná, ale po svete fakt behajú všelijakí šialenci :-) )....a potom som spoznala úžasného človeka, prežila s ním krásnych 5 mesiacov.....a potom mi povedal, že už v tom nechce pokračovať, sám nevie, prečo, ale nie....
A tak som zase sama. O mesiac budem mať 29. Nechcem teraz riešiť nejakého nového chlapa - nehovorím, že mi nechýba blízky človek, objatie, spoločnosť, ale nechcem nič siliť - doteraz v živote mi to vychádzalo tak, že sa mi viac-menej splnilo všetko, čo som chcela - aj keď reálne časové termíny sa mi nezhodovali s mojimi predstavami :-), ale splnili sa.
....LENŽE...žijem v malom meste, kde každý pozná každého....otázky typu: kedy sa budeš konečne vydávať? sú na dennom poriadku...každodenné narážky kolegýň( všetko vydaté ženy)....ľútostivé pohľady kamarátok a tie ich falošné reči: ako ti je len samej dobre!....náreky starej matky, tetky, susedy: budeš mať problém otehotnieť, zle sa ti bude rodiť, dieťa nemusí byť zdravé....atď......všetko toto, keď som to počula z času na čas, mala som pripravenú nejakú trefnú a vtipnú odpoveď :-).....ale tá frekvencia sa stále zvyšuje a počúvať to každý druhý deň, ma už nebaví a úprimne povedané, začínajú mi z toho tiecť nervy....Keby že sa môžem vyhovoriť na kariéru - ale žiadnu nemám :-), len si tak žijem potichúčky - pracujem, študujem, športujem, cestujem...momentálne sa snažím nájsť lepšiu prácu, aby som si zabezpečila vlastné bývanie a pomaly si začínam pripravovať život, pre prípad, že sa naozaj nenájde nikto, kto "by ma chcel" :-))))

Ako som povedala na začiatku, dnes je situácia, v akej sa ja nachádzam bežná, ale ja mám tú smolu, že žijem v spoločnosti, kde je zaužívaná šablóna: škola, zamestnanie, svadba, deti...a ja sa cítim divná, lebo ju nespĺňam, narozdiel od všetkých okolo mňa :-).
Iste som otvorená novým možnostiam, rada by som raz mala vlastnú rodinu...ale môže sa stať, že sa to nestane - v tom prípade dúfam, že nájdem spôsob ako "vyplním" svoj život......

Preto by ma zaujímali "príbehy" tých, ktoré patria do tej istej "škatuľky" ako ja :-)......aká je vaša situácia?....ako ju vnímate? .....spokojné/nespokojné?...

Ďakujem.
Pekný večer prajem všetkým:-)

kikusa33

nemam sice este tridsat, ale napisem sem. podla mna ide o to, ze ak nestretnes toho praveho, tak ho proste nestretnes... moj pripad. som normalna baba, ale skratka - je to tak, ze v istom okoli nikdy nie je rovnaky pocet muzov a zien, a uz vobec nie je pravidlo, ze si musia dvaja "sadnut", aj keby ich bol rovnaky pocet. Niekto zakonite musi ostat sam. Toto sa riesit neda, s tym sa treba len zmierit. Nasilu to nejde. Ked sa tu raz nikto vhodny pre mna nenachadza, tak sa nenachadza, bodka :)