Čo s takým priateľstvom?

Ahoj. Tento príbeh z víkendu sa mi nepíše ľahko, lebo aj seba v ňom opíšem ako poriadnu kravu, ale všetko čo píšem je pravda. 4 najlepšie kamarátky, sme boli na víkendovom školení. Bola s nami ešte jedna kočka, približne v našom veku (25 rokov), ktorú nemáme rady. Máme ju za sprostú kravu, za fiflenu z multimilionárskej rodiny, pre ktorú nie je nikto dosť dobrý a ktorá si ručičky prácou len tak nezašpiní. Pozná len svetové módne domy a svoj športový Mercedes. My naj kámošky sme večer trávili v bare a potom sme ešte sedeli na chodbe pri izbách. Bolo nám veselo, popíjali sme a tá milionárka si kúsok od nás čítala a nevšímala si nás. Dobre sme sa bavili, na jednej kámoške už bolo vidieť, že má dosť, ostatné sme boli len jemne pripité, nevypili sme toho veľa, lebo prakticky nepijeme. Tá čo mala dosť nie je vôbec zvyknutá na alkohol, nikdy nepije, no tentokrát sa nejak odviazala. Po chvíli sa išla postaviť, len ťažko sa jej to podarilo, urobila dva kroky a spadla, bola namol. Niečo tam mrmlala a keďže sa jej nič nestalo, nám to pripadalo hrozne zábavné. Nič iné nás nenapadlo, len ju natočiť na video. Bavili sme sa na tom. O chvíľu sa dogrcala, tak sme jej podali vedro a točili ju ďalej. Bola tak hrozne opitá, že sa aj pocikala, aj pokakala. V takom stave už vyzerala dosť nechutne, preto po chvíľke sme ju prestali točiť a rozmýšľali čo s ňou. Dohodli sme sa, že ju odtiahneme do takého kumbalu kde bola dlažba, lebo tam nemá čo zašpiniť a dozrieme, aby sa náhodou neudusila zvratkami, ale aj s tým sme mali problém, lebo smrdela, už nám bola fuj. Keď tá „fiflena“ videla čo s ňou robíme a ako vyzerá, tak došla k nám a bez slova sa ju snažila pozbierať a odtiahnuť na izbu. Na iné ako na komentáre, že tá izba bude vyzerať, sme sa nezmohli. Spoza rohu sme pozerali čo s ňou bude robiť. Keď som videla, že sa ju snaží dostať do vane, niečo sa vo mne zlomilo a išla som jej pomôcť. Tie dve kámošky na to kašľali, nepohli pre ňu ani prstom a to sme si hovorili najlepšie kamarátky. Dostali sme ju do vane, ja som ju držala a ona ju zobliekla a svojimi rukami, ktoré si podľa nás za žiadnych okolnosti nie je ochotná zašpiniť, ju umyla. Robila to bez náznaku hnusu i keď tá kámoška bola hrozne posratá, bola špinavá od chrbta po členky a okrem toho i pocikaná. Robila to tak, ako keď mama umýva svoje dieťa, aspoň mne to tak pripadalo. Potom jej išla zohnať nejaký igelit, aby jej ho ustlala pod plachtu, nech tá kámoška nemá problémy, že znečistila posteľ, keby sa jej náhodou ešte niečo stalo. Neskôr sa ukázalo, že aj tým jej pomohla. Po chvíli sme ju do tej postele odniesli. Stále zvracala a tá „fiflena“ sa o ňu trpezlivo starala. Keď som sa na ňu pozerala, som začala rozmýšľať, že sprostá fiflena nie je ona, ale my. Stále som bola bližšie k názoru, že naj kamarátka má byť ako ona, nie ako my, veď mi by sme sa o ňu určite tak nepostarali, ale nechali ju ako bola, až kým sa nepreberie. Tá „fiflena“ to urobila úplne v pohode, nevadilo jej, že si poriadne, naozaj poriadne, zašpinila ruky. Ako sme tak tam sedeli a dávali na tú kočku pozor, tak som sa s ňou začala rozprávať a postupne som zisťovala, že je to výborné dievča. Bolo mi zo seba smutno a rozmýšľala som, či ešte chcem byť naj kámoška s kočkami, ktoré sa na svojej namol opitej kamarátke len zabávali a neboli ochotné jej pmôcť. V tú noc, sa vo mne niečo zlomilo a som veľmi rada, že sa to stalo. Zistila som, že medzi nami ozajstné priateľstvo nebolo. S tými „naj kámoškami“ už nemám chuť sa stretávať. Ako by ste sa zochovali vy, snažili by ste sa im zdôvodniť prečo, alebo by ste jednoducho obmedzili kontakty len na nutné, čiže pracovné? To video sa nahrávalo na moju kameru a tá opitá kámoška ho chcela vidieť, tak ho videla, ale kto jej pomohol som jej nepovedala, lebo „fiflena“ (teraz si už myslím, že fajn dievča, ktoré vie čo je kamarátstvo) si nepriala, aby vedela, že sa o ňu postarala ona. Myslím si, že bolo by správne, keby vedela kto sa o ňu postaral a aj to si myslím, že jej by to otvorilo oči, že by zistila kto je aký, kto stojí za kamarátstvo. Čo mám robiť, keď tá kočka si neželá aby som jej to povedala, nerešpektovať jej prianie a tej kámoške to povedať, alebo nepovedať? Ak jej to nepoviem, bude ju ďalej neznášať i keď to dievča jej veľmi pomohlo a musí mať dobré srdce keď to urobila. Viem, že som bola sprostá, to mi nemusíte hovoriť, ale keď mi poviete ako sa zachovať ďalej, budem rada.