Neista buducnost

Príspevok v téme: Neista buducnost
silwa

Ahojte, cely zivot trpim nerozhodnostou a vsetko ma bavi len chvilku. Preto sa bojim, co bude so mnou dalej...
Ked som studovala zakladnu skolu, nevedela som, cim chcem byt, tak som sla na gympel, nevedela som este, cim chcem byt, tak som sla studovat vseobecny manazment, po bakalarovi som zas nevedela, cim chcem byt, tak som sla v slapajach brata a sla som cestovat manazment cestovneho ruchu-teraz som 1-cka na inzinierskom stupni. Bojim sa buducnosti, uz teraz viem, ze nestudujem to, co budem robit:O( Citim sa velmi rozpoltene, na jednej strane by som chcela v zivote pomahat ludom, na druhej strane by som sa chcela dobre financne zabezpecit... Co mam robit? Myslite, ze za tie 2 roky uz budem vediet, ake je moje profesne poslanie? Kedy ste Vy vedeli, cim chcete byt? Da sa byt prospesnym spolocnosti a zaroven si zabezpecit standard, bez toho, aby som bola odkazana na rodicoch, bohatom priatelovi-to by som fakt nechcela:O(((

530xd

Ja tiež častokrát rozmýšľám nad svojou budúcnosťou, veľa krát si poviem že to chcem byť a to chcem robiť, ale časom ma to prejde.
Mňa dokáže ovplyvniť veľa vecí a to častokrát aj nejaké kecy človeka ( je jedno či sú pavdivé či nie).
Po ukončení základnej školy som sa rozhodol pre štúdium na strednej veterinárnej škole. (štúdium ako štúdium hej?! - :D)
Práca so zvieratkami ma stále bavila, ale čo ja viem, robiť to už nechcem. Bol to môj sen, ale všetko sa časom mení...
V dnešnom svete a hlavne na Slovensku si nemôžte moc vyberať. Veľa ľudí má štastie..Niektorí sa v škole neučili, mali štvorky a teraz ich vidíte ako
majiteľov reštaurácii a lietajú si na drahých mercedesoch za 150 000€. Naopak niekto drel ako otrok, má titul a hovno z toho...
Je to ťažké v dnešnej dobe ale všetko sa dá zvládnuť..

želám veľa štastia a pevné rozhodnutie..

ta3

Jajka,
hudbe ako konicku sa venujem cely zivot, je to moja celozivotna laska a skusala som tento konicek uplatnit aj v praktickej rovine - aj popri skole - zacala som spievat s jednou skupinou, ale aj to mi moj otec zakazal, tazko to pochopis, lebo nepoznas moje rodinne pozadie, ktore naozaj nebolo lahke

rainman

silwa - Vedeľ by som ti pomôcť s týmto problémom. Ak chceš, tak mi tu nechaj kontakt na icq, email, alebo skype. ( :

jajka001_

vies ale hudba by ťa naozaj nemusela uživiť. ved si sa jej mohla venovať ako koníčku, keby si naozaj chcela. popri škole. ale nerobila si tak. predstavy su jedna vec a to čo pre to spravíš druhá.
a nemyslela som si to kedysi, ale teraz si myslím, že ak človek je nerozhodny typ ako tuto silwa, je lepsie ked rodic ho postrči na školu ktora ma perspektivu a ktora ho uživí. ked ale dieťa vie čo chce, je cieľavedomé, je lepšie mu nebrániť, aj ked voľba sa rodičovi nemusí pozdávať. aj keby vyštudoval niečo čo ho potom už baviť nebude, nájde si zas niečo iné, čo ho baví.

ta3

Jajka
hudbu pocuvam, posledne som bola na konerte Erica Claptona, v decembri to bude U2, na co sa uz velmi tesim, obcas si zahram na gombikovu harmoniku, ktoru mam od svojich 4-5tich rokov a niekedy hram lesnym zvieratkam na ustnej harmonike, ale uz nespievam, hlas som uz davno stratila, pravdaze stale rada tancujem, ale prilezitosti na to je dost malo

ta3

Ja som mala tu smolu, ze mna od utleho detstva bavila hudba a spev, ale moj konzervativny a dominantny otec nepripustil hudbu ako povolanie a v podstate mi smer studia vybral sam, veda, ktoru som studovala je velmi zaujimava, ale nebola to moje srdcova zalezitost, studovat a robit potom to, co nas bavi, musi byt velmi naplnajuce, kedze mne otec vybral povolanie a nemohla som robit to, co by som bola robila srdcom, moje deti pri vybere studia som nijako neovplyvnovala, no aj tak to nebolo ono, dcera buduci rok konci doktorat filozofie, ale uz teraz vie, ze to, co tolke roky studovala robit nebude, lebo ju to vraj az tak velmi nebavi, no a syn, ten je rovnaky typ ako Ty Silwa, uz ma 26 rokov a prakticky ziadnu kvalifikaciu, lebo sa nikdy nevedel rozhodnut co studovat, vlastne ho nikdy nic hlbsie nezaujimalo a bohuzial, este ani teraz nevie, co by vlastne chcel robit, takze kedze sa doteraz nerozhodol a nema ziadnu kvalifikaciu (skoncil gymnazium), robi manualneho robotnika, ja vobec neviem pochopit jeho a Tvoju nerozhodnost, lebo ja som vzdy vedela, ze chcem byt hudobnicka a spevacka, este som ani do skoly nechodila a uz som hrala na harmonike, spievala a s mamou po kuchyni tancovala len sa tak prasilo a pri predstave, ako stojim na javisku, hram a spievam pre obrovske davy, ma prijemne na chrbte steklilo, z vlastnych skusenosti by som Ti radila, aby si pri vybere velmi neporerala na hmotnu stranku, kde viac zarobis, iste peniaze su dolezite, lebo zo vzduchu sa zit neda, ale rozhodne nie su zase to najdolezitejsie, urcite je lepsie robit nieco, co nas bavi aj za mensi plat, ako nieco, do coho sa musime nutit za velky plat, drzim palce, aby si sa konecne spravne rozhodla a bola v zivote spokojna a stastna

janab

Dnes nikto nerobí prácu, ktorú si praje, alebo na ktorú má vzdelanie. bohužiaľ ,vysoké školy stratili svoj kredit tým, že nahánajú študentov, aby mali naplnené ročníky..patrí tam aj cestovný ruch,..verím že ho študuješ na nejakej neatraktívnej fakulte..Problém je v tom, že dnes je práce žalostne málo a nevyberieš si. Mala by si sa po ukončení štúdia (diplom budeš mať) poobzerať po práci, ktorá by ťa naplnala a ktorú by si vedela robiť aj s láskou a zanietením..ak to nebude cestovný ruch, tak sa nič neudeje..proste ˇbudeš mať VŠ a vlastne na výber svojho zamestnania máš čas , kým doštuduješ. Dovtedy už určite budeš vedieť kam sa uberať..či vôbec zostať na slovensku, alebo ísť do zahraničia..záleží od tvojich vedomostí a schopností.