Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Je mi smutno...

Príspevok v téme: Je mi smutno...
SheilaEvans

...a chcem sa len vyrozprávať....

Keď je človek o ďalší rok starší, tak rozmýšľa o svojom živote...u mňa je to dnes číslo 29....nie veľa, ale...

Nechcem sa len sťažovať, aká som nešťastná - určite sú ľudia, ktorí majú neporovnateľne vážnejšie problémy, ako ja.
Nemám nejaké vážnejšie zdravotné problémy, mám rodičov, mám súrodencov....mám prácu, ktorá síce nie je podľa mojich predstáv, ale je to najlepšia práca, akú som doteraz mala...splnila som si sen a začala som na VŠ študovať jazyky....mám zopár priateľov - zopár bližších, zopár takých "obyčajných"....

Ale...

V poslednom čase mám pocit, že to celé nemá zmysel....po dvoch veľmi krátkych a dosť neúspešných vzťahoch a zopár stretnutiach s "potenciálnymi"partnermi, z ktorých sa vykľuli nakoniec totálni magori, som si povedala, že to nechám tak a nebudem sa do ničoho nútiť.....
...keď sa tak niekedy večer vraciam domov a vidím páry, ktoré sa držia za ruky, túlia sa k sebe a smejú sa spolu, rozmýšľam, či aj ja niekedy zažijem ten pocit - vrátiť sa k niekomu domov, alebo čakať doma na nieči návrat....či aj ja aspoň raz zažijem narodeniny, či iný sviatok, keď mi niekto povie: ľúbim ťa...
...iste, že mám v živote aj iné ciele ako len vydať sa a mať deti - chcem toho ešte veľa stihnúť a zažiť....ale....načo sa človek naháňa, snaží, keď aj tak sa nemá komu pochváliť so svojim úspechom....keď ho nemá kto povzbudiť, keď mu je ťažko....načo...

Zrejme je tu veľa podobných tém a isto sú väčšie problém yna svete, ale potrebovala som to dostať von....

Ďakujem za "vypočutie" :-)

Vve

Asi mi drbe alebo co ale problem je v tom,ze sme kupili vysavac a ten stary uz sme vyhodili,este som neskusala ten novy ale akosi mi je smutno za tym starym,kt.vazil asi 5kg a bol velky a bol starsi nez ja-mimochodom mam 12-no neviem preco ale je mi za nim smutno

AppleA

Mozno to s tvojou temou nesuvisi ale ak nekto moze tak mi prosim pomozte :(

Moj problem:
Viem, ze je to divne a niektori si mozno budete mysliet ze nie som normalna ale: byva mi velmi smutno za rodicmi......... Zacalo to takto: Pred dvoma rokmi som isla do tabora ( inak mam 14 rokov :D ) kde ma asi 15-19 rocne decka sikanovali a robili zle, takto som tam vydrzala 12 dni.

Odvtedy nechodim nikam bez rodicov.... som na nich naviazana az moc a prave za to sa hanbim :\'( ....... Uz sa aj stalo ze som musela niekde spat na 2-3 dni a bolo mi velmi smutno..... Mamina hovori ze je to vec hlavy a ze mam na to nemysliet ale to sa neda ja neviem na to nemysliet! je to hrozne :((((
Moc prosim pomozte mi niekto, napiste ako sa toho zbavit....... Chcem byt ako ostatne deti, chodit do skoly v prirode bez toho aby som sa musela bat ze budem mysliet na ten smutok a nakoniec mi bude velmi smutno a budem chciet ist domov :(
Ak niekto viete pomozte :) Dakujem moc.

SheilaEvans

Perlorodka

...ďakujem...
...a túto vetu som už niekoľkokrát počula od mojej mamy :-) a aj sa jej riadim, možno preto ten stav, aký je :-(, ale snáď...

Ale myslím, že ani v tvojom prípade ešte nie je nič stratené, ...isto sa dostávaš do kontaktu napr. s rodičmi kamarátov, či spolužiakov tvojich detí, čiže možno aj medzi nimi nájdeš "spriaznenú" dušu, blízku kamarátku....veď keď máte deti v rovnakom veku, isto si máte, čo povedať, o čom sa poradiť...a v čase puberty vašich detí, sa budete môcť proti nim "spojiť" a budete silnejší :-))))

Aj tebe všetko dobré.

perlorodka

Sheila, tak podľa toho opisu Tvojej mamy som normálne zabadla samú seba. Mám síce len 34 rokov ale už teraz som veľmi naviazaná svoje dcérky. Síce sú ešte malé a potrebujú ma, ale keď vyrastú, čo potom??? Niekedy si uvedomujem, že nie je dobré venovať sa len rodine a výchove detí, ale treba otužovať priateľstvá a zašednuté kontakty s ľuďmi, s ktorými si máme čo povedať. No už je asi neskoro, lebo za tie roky, kým som všetok voľný čas venovala dcérkam a manželovi sa priatelia vzdialili. Hm, teraz sa už ťažko vracať, ale neľutujem to, rodina mi bude vždy prednejšia. Sheila, jasné že to klišé od známych je dobré na chvíľkové upokojenie, aby si sa netrápila samotou, ale ja Ti pridám ešte jedno. "Lepšie je ostať sama, ako sa zle vydať". Veľa šťastia a pokoja v živote Ti prajem.

SheilaEvans

Joro

Ďakujem...
...myslím, že máš pravdu - ja to vidím na našich rodičoch....kým sme boli so súrodencami menší, tak sa venovali len nám a teraz, keď sme všetci dospelí, sú stále na nás naviazaní, hlavne mama,... lenže mi už máme svoje životy a nedá sa venovať rodičom v takej miere, ako keď človek nemá iné záväzky....a preto mi je ľúto hlavne mamy, že je teraz veľmi osamelá a mám kvôli tomu často výčitky svedomia...

joro

ahojte

mam 44 ked boli deti mensie so zenou sma sa venovali im chodili sme vsade s nimi ale zrazu su uz dospeli a...
predtym sme nemali vela znamych s ktorymi sme chodili na dovolenky navstevovat sa venovali sme sa viac detom
nestazujem sa mam priatelov ale clovek sa potrebuje obcas niekomu vykecat,clovek nesmie prepadat depkam inac by skoncil v blazninci
drzim ti prsty ked si zalozis rodinku snaz sa udrzat v tomto uponahlanom svete priatelov lebo potom sa tazko zhanaju ....:-)