Pre introvertov

Ivkko

Myslím, že som typický introvert a tváriť sa extrovertne dokážem časovo obmedzene, resp. s podporou (alkohol...), ale nesmierne ma to vyčerpáva, i keď z času na čas mám potrebu sa takto "vybiť" - prezentovať, resp. provokovať. Ale väčšinu času som až extrémne nekomunikatívny, vážny až mrzutý, napohľad i depresívny, negatívne pôsobiaci a cítim ako sa boja ľudia akokoľvek prísť so mnou do kontaktu. Inokedy, napr. u lekára, na úrade sa javím často pred nejakou autoritou úzkostlivo, nesmelo, nedržím očný kontakt, odpovedám relatívne tichu, aspoň podľa dotknutých. Ja si však myslím, že je to stále lepšie, ako byť agresívny, odmeraný, cholerický, nervózny (hryzenie nechtov + určité iné zlozvyky & pohyby), pretože mávam niekedy aj takéto vnútorné pocity a snažím sa to potláčať vôľou a zatiaľ to zvládam. Obraz zraniteľného jedinca je u mňa nevyhnutný v momente, keď pocítim stav ohrozenia, nebezpečia a týmto naň reagujem. Podobne ako reflexy v ríši zvierat (jež sa schúli a pod.). Myslím, že tým iným neubližujem, ale niekedy o tom pochybujem, pretože ony mi na to dávajú dôvod. Všetko, čo niekto povie, veľmi dlho vnútorne analyzujem, som teda výborný poslucháč a pozorovať, čo je v súlade s teóriou.
Viem, že som opísal niekoľko rôznych, i protikladných odtieňov môjho temperamentu, ale nemôžem si pomôcť, taký som.

nototo

ja sa napr ničoho nebojim,nerobi mi problem ked treba sa presadit, ovšem som extremne nsenzitivna na hluk, napr mat kolegynu so silnejšim pisklavým hlasom ktorá vkuse rozpráva dôlhodobo,bytt v kolektive kde vkuse je vela hlasneho hovoru,a všetko treba spolu rpobit, teda aj spolu chodit na obedy a tam ich každý den počuvat je pre mna utrpenie-mám na mysli dzabot. to všetko mi pili mozog, dlhodobo nevydržim.Potom mám podstatne nižši prach bolesti v porovnani s ostatnými,ovela skor všetko citim, už mi vadi až ma zatrasie v porovnaní s ostatnými.Co druhým ludom nevadi hluk,odolnost voci bolesti u mna je to oovela menej co vydržim.Byt vždy spolu všetko spolu robit klketivne športy nevládzem, dalej stádovité aktivity, byt družná , nemám ptoebu sa delit o svoje pocity a myšlienky.Na zakl škole som vždy bola sama a vždy mi to vyhovovalo, tam som sa ešte nepretvarovala,ale každý mal rešpekt pre do mnou.A nikdy mi nechýbal a žiadna priatelka možno aj preto že mám doma sestru.Ak mám priatelku tak jednu na celý život, nepriatelím sa tažko len nerada si pripustam ludi k telu.Zo zač možu mat presne opačný dojem lebo zo zač sa viem velmi dobre pretvarovat,ale nie dlhodobo.Spoločnost je pre mna dlhodobo nesmienre vyčerpávajuca,nevládzem suverenne drzé hlasné typy.Vzdy si hladám prácu kde sama pracujem ,alebo ja ovládam ostatných.Nie som priliš družná.som zameraná skor na prácu ako na ludí.mám velmi dobrý sluch a velmi dobre estetické citenie.z melancholie pomaly viem prejst ked treba niečo riešit do silnej cholerickej povahy.

Mimulus

Lebo neexistujú...niekde som to aj vysvetlil a nenavážaj sa láskavo do mňa! ( nemyslím teraz túto otázku )

Ďakujem.