V živote som sa už toľko krát sklamal a teraz nedokážem nikomu veriť. Mám priateľku skoro dva roky a ani jej. Vôbec sa nespráva tak, že by som mal mať pochybnosti ale aj tak ich mám. Vravími ako veľmi ma miluje a nie sú to len slová. Obaja máme 18 ja som jej prvý. Zo začiatku odmietala aby sme sa aj imtímne zbližovali a teraz jej to už nevadí. Na začiatku mi sama povedala, že keď sa ona na to bude vo vzťahu cítit tak nebude v tom problém. A teraz robí také veci o ktorých sa predtým nechcela ani rozprávať. A len kôli mne. Ale i tak jej nedokážem veriť stále mám nejaké pochybnosti. Nedokážem si povedať keď sa cítim zle, že mám ju a tak by som mal byť šťastný. Vždy sa nájdu pochybnosti nejaké. Mám síce len 18 ale začil som toho viac ako poniektorí za celý život.Už neviem čo s tým robiť. Nedokážem sa na nič spolahnúť len na seba a teraz ani sám neviem čo ďalej...Tak skúšam napísať tu, či niekto nepomôže
Problém z dôverou
Ja mam tiez problem nedokazem verit priatelke.ked sme spolu je vsetko oka.ale ked sme od seba ma problem zdvihnut telefon len tak mrnka ked snou volam a tak neviem si pomoct.chodime spolu skoro 3roky.
Naozaj som sa sklamal už veľa ráz. A najmä v mojich rodičoch,vlastne som mohol mať možno úspešnú športovú karieru ale nič z toho lebo som bol naivný a veril som iným,sklamal som sa v predchadzajúcom vzťahu,škola je na nič.A je mnoho ďalších príkladov.
Ja sa pokúšam veriť priateľke. Ak sme spolu je to zväčša všetko v poriadku.Ale ako náhle sa rozlúčime tak hneď začnem rozmýšlať nad vecami či je skutočne tak šťastná ako sa tvári,či sa jej to skutočne páčilo,či je niečo tak alebo onak. Ja nad tým nechcem rozmýšlať ale to príde samo. Často sa stáva, že nejakým spôsobom jej neverím ale správam sa milo,uvedomujem si to, že je to zrejme bezdôvodne ale neviem či správne v tej chvíli reagujem tak ako by som možno mal,pretože mám chuť povedať niečo iné ako hovorím. A je to tak zo všetkým :(
Takýmto správaním sa dopracuješ len k tomu, že sa citovo začínaš upínať na svoju partnerku a to nie je vôbec dobré. Aj vo vzťahu musíš zostať sám sebou a nesmieš riešiť veci, ktoré nepoznáš,..ak nemá čas sa stretnúť, nerieš dôvod..ona ti ho vysvetlí..nerieš, či ťa oklame, alebo nie. Ak to bude chcieť urobiť, urobí to a ty sa to aj tak nedozvieš. Takže radím sa venovať svojím činnostiam (škola,práca,koníčky,kamaráti) a na osvieženie dní partnerka..to by malo pre mladého chalana stačiť. Netreba brať milenecký vzťah vážne, pretože v tomto veku je úplne normálne, že sa môžeš kľudne zamilovať do inej ženy aj ty sám..takže viac sebadôvery, ak ťa miluje, tak ta nepodvedie a myšlienky zahod za hlavu.
mas iba 18, este si sa nemohol sklamat tolkokrat, ze by si mal mat problem s doverou, skor si myslim, ze Tvoj problem spociva v tom, ze mas malo sebadovery, pracuj v tomto smere na sebe, ak to sam nedokazes, skus navstevu u psychologa
Jednoducho mas komplex menejcennosti-kedze si myslis, ze za nic nestojis, premietas to do nej a preto mas o nej pochybnosti. Ked zapracujes na prijati myslienky, ze mozes byt milovany, potom si prestanes namyslat, ze ta necha.
No tak musis navstivit psychologa. Lebo takymto postojom od seba odozenies absolutne kazdeho cloveka, nielen svoju priatelku. Ono teraz je to len vo faze neprejavovanej nedovery, tvaris sa akoze nic, ale casom ti to zacne prerastat cez hlavu a zacnes ju kontrolovat, ci uz tajne, aleBo verejne. V kazdom pripade nikdy s tymto postojom nebudes stastny, nebudes naozaj milovat a ani nebudes milovany, vzdy budes len pochybovat.
že ma má skutočne rada, že to myslí so mnou vážne.či by ma nenechala kvôli inému. Asi všetko čo sa prihodí. Ak sa niekedy pošle SMS že sa nemôžeme stretnúť premýšlam čo v tom je či je naozaj dôvod to čo napísala. Až potom na druhý deň alebo o pár dní zistím, že vravela pravdu. Ale ja som jej nedokázal veriť. A tak je to vo všetkom a s každým
A v com jej neveris?
