sme spolu 16 rokov, 3 male deti a napriek tomu som dokonale nestastna. mame takmer vsetko a hlavne mame uzasne deti po ktorych sme dlho tuzili, hlavne On vyzeral ze tym velmi trpi a tak som vzdy myslela, ze ked uz sa to podarilo, bude fajn. naopak sa to zhorsilo-teda aspon pre mna. on ostal aky bol, ale ja som koli dietatku nemohla(predtym som zila velmi aktivnym aj spolocenskym zivotom), nemala cas ani energiu a prisli zavazky a povinnosti co nejdu odlozit-aspon zo strany matky. on je navonok uzasny pre kazdeho. mily, prijemny, obetavy, vzdy ochotny \\\"pomoct\\\" kazdemu,len nie mne. je uspesny aj znamy vo svojej oblasti. vyzera dobre. ja tiez. ked je doma s nicim nieje spokojny, stale len upratuje, aj tak nieje spokojny-ja som to vzdala-lebo to nikdy nebolo dobre a uz som na to nemala energiu a ani chut sa vecne hadat o tom istom. ked neupratuje a je doma, hra sa s detmi. alebo je unaveny alebo chory alebo je prec-odcestovany ci uz pracovne,ci sukromne \\\"aktivity\\\"-rozny pseudokamarati...(vtedy niesom konecne napata i ked som na vsetko sama)aj ked mi vzdy vadilo ze odchadza aj ked nemusi len pretoze sa mu chce a chce sa uvolnit a odreagovat(co ja nemozem uz roky), Ale peniaze mi doteraz daval aj vsetko platil co sa domacnosti tyka-vydavky a tak. nikdy mi nic nedal (teda uz roky rokuce) k sviatku, anilen kvet-maximalne tak poslal SMS. nespi so mnou v izbe(spi s detmi)len ked \\\"potrebuje\\\" pride a potom odide, lasku v tom necitim, napriek tomu tvrdi ze ma lubi. ja jeho-netusim. ale zvykla som si. nemam na vyber. vobec sa o mna nezaujima, aj ked som chora je mu to jedno, ale o inych sa zaujima o kohokolvek ineho viac nez o mna, problemy kohokolvek ho trapia viac nez tie moje. o \\\"jeho\\\"(teda nasich spolocnych-na tuto temu sa vzdy pohadame,lebo co zarobi ON je JEHO!hoc predtym ked sme spolu zacali nemal NIC, ja aspon nieco) takze o \\\"jeho\\\"financiach nemam absolutne ziaden prehlad, peniaze mi dal vzdy ked som potrebovala kolko uznal za vhodne a vsetko zabezpecil, tak ma to az tak netrapilo i ked zaujimalo. neviem nic o jeho uctoch z jeho niekolkych zamestnani, aj sukromnych. a mohla by som pisat a pisat a... rozoberat svoje pocity...
proste som to nechala plynut, lebo pri malych detoch a stale na materskej(9-ty rok) je vzdy co robit a casu je malo a nevladzem sa hadat-aj tak to nikam neviedlo, dobre bolo len ked som bola ticho a tvarila sa stastne,vtedy bol spokojny On. zabudla som povedat, ze za cele tie roky som nikdy nemala ziaden volny vecer ci den pre seba. nikdy. nebola som si ani raz napr.zacvicit ci na kozmetike. niesom na znackove handry,peniaze co dostanem miniem na kvalitne biopotraviny(to je moja vasen) pre deti alebo na rozne doplnky do domacnosti-aspon tak sa odreagujem,to ma uspokojuje. napriek tomu vyzeram stale dobre(nastastie aj v tielku a rifliach) a chyba mi laska a pozornost muza(akehokolvek). rozpravat sa spolu mevieme, vzdy to skonci hadkou a ked sa pohadame, tak mi nejaky cas prestane davat peniaze a tak zistim ze ho potrebujem.
aj ked som si myslela ze nie,ale trapi ma to, isty cas som sa uzavrela a tvarila ze ano, takto som spokojna,ale poslednu dobu sa tym neviem prestat zaoberat a dost ma to obmedzuje,nerobi mi to dobre
zazili ste niekto nieco podobne? ako to dopadlo?bojim sa toho
Manzelsky problem
Áno, zlé rozhodnutia v živote majú niekedy nedozierné následky a až také, že nevieme ako dalej žiť a niekedy každý z nás potrebuje pomoc ukázať cestu, lebo samy nevieme ako riešiť svoj život..kam smerovať ako sa rozhodnúť, aby sme sa zase nerozhodli zle.
KHA, každý robí chyby. Až keď sa človek obzrie dozadu, uvedomí si toto a toto bola chyba. Ale v okamihu, kedy sa rozhoduje, vtedy každý človek chce robiť to najlepšie rozhodnutie. Čo je chyba a čo dobré rozhodnutie, to dopredu nikdy nezistíš, to vidno až časom.
Ale dovoľ mi zagratulovať ti. Ty si určite bezchybná. Máš môj obdiv.
Pripajam sa k tym zacudovanym, co nechapu ako sa mohlo stat, ze si do tohto manzelstva priviedla az tri zivoty. Neuveritelne! Sama so sebou si nevies poradit a napriek tomu ides vychovavat, viest, tri osoby. Je mi z toho az do placu...
Ja si na rovinu myslím, že on má frajerku..preto nezáujem o vlastnú ženu a nespí s nou, žiadne intímne chvíle, žiadne pohladenie, pusinky, objatia, milovanie atd..atd..úplne citovo sú preč od seba...môj názor.
mozno by som na tvojom mieste nestitila navstivila psychologicku aspon na zaciatok.Obvodny lekar ti predpise papierik ,napr povedz obvodnemu ze potrebujes risit stres.Manzelovy by som o navsteve psychologa nehovorila ,skor len ze chodis k lekarovy s nejkou migrenov,alebo co si vymyslis.
Lebo tam sa najlepise poropravas a nie ako tu na nete.
To ze manzel je az tak poriadku milovny beriem ako jeho neurotizmus.Asi tiez nie je az tak spokojny s vasim zivotom.,alebo svojim egom .Mozno ta berie tak ako bral on svoju matku, si mu dobra len na tie starosti okolo domacnosti ,teplu veceru .Urobil si s teba tzv MAMA HOTEL-preto ber ho aj ty ako svojho synacka, v puberte a dobre rozmaznaneho.Partner to ako sa zda vlastne nie je.
Vsetci ti radia chodit von,tak co ti brani? bojis sa mu nechat dieta vecer na starosti na dve hodiny?je to strach? co bude robit cirkus?kricat?
trosku ale malinko sa ho chcem zastat,nerobi on vlastne tie ,dovolenky a kamaratov okolo seba koli svojmu bussinesu,teda vasim peniazom-tzv pracovne dovolenky a navstevy?
Ako bude reagovat ked mu nechas vecer vsetky 3 deti?,neviem ci byvas v meste, ak ano tak je to lepsie mozes sa aj sama vybrat na nejake divadlo, ak sa ti cvicit nechce.
ale hlavny problem nie je ani t oze sa nevies odtrhnut z retaze,,,,ale to ze sa CITIS NEMILOVANA.......a to boli.Preskumaj svoje pocity k nemu a hlavne jeho vztah k tebe.Skutocne ta nemiluje?..alebo len nema cas ti to dvat najavo?Preco spavate oddelene? je ti neprijemny?..ak to je ten dovod ze je ti neprijemne vedla neho spat,,tak to bude o dost vaznejsia vec...teda ze ty ho urcite nemilujes...som zvedava na tvoje odpovede.Dost ma to zaujalo, kedze davno som skoro do taheko vztahu padla.
Nie som si celkom istá, či jej to bude tolerovať, takí muži ako ona opisuje toho svojho, tak ten neakceptuje žiaden voľný čas pre ženu,..ved ho nezaujíma ani ked je chorá a unavená..neviem, neviem ako by reagoval, keby sa opovážila urvať z domu...ale nech to skúsi..len ona vie, čoho je ten jej egoista schopný...
Ja som to riešila tiež "útekmi" na aerobik, či do posilovne, proste von, prečo z domu a od detí..dá sa to, ale niekto musí byť doma s deťmi.Ona nikóho nemá, takže to má o to ťažšie..podľa mna je to egoistický chrapún.
pre :))))
Použité proti nej? Aj jej partner sa po práci venuje priateľom, svojim záujmom a dopredu jej o tom nehovorí - je to samozrejmé, že Evalis je doma a stará sa. Dá sa to použiť proti nemu? Nech rovnako samozrejme (a s riadnym kusom drzosti) si ide kočka utriediť myšlienky niekde von. Možno jej skutočne bude stačiť vydýchnuť si len na jednu noc a na druhý deň jej deťúchy už budú chýbať..
Ja si pamätám ako neskutočne slobodne a voľne som sa cítila, keď som po 2,5 roku materskej odišla na mesiac od decula.. týždeň som si to užívala. Konečne som mohla byť sama sebou, nie "len" mama, mohla som vystrájať, byť aj zlá, nemusela som nikomu ísť príkladom, o nikoho sa starať, nemyslieť na to čo potrebuje niekto iný, ale len JA.. a po týždni mi deculo začalo strašne chýbať. Už to viac nebola sranda.
Nejde o to, pomstiť sa chlapovi, dokazovať mu niečo (aj keď v mojom príspevku nižšie to tak nejako píšem) ale urobiť RAZ ZA 10 rokov niečo čo potrebujem JA. Urobiť to bez diskusií, doprosovania a vysvetlovanie.. postaviť aspoň raz MOJE potreby na prvé miesto. Evalis ak sa na to cítiš, v sobotu ráno nechaj mužovi odkaz na stole - prídem zajtra. Ak nie, urob niečo iné, možno lepšie.. máš veľa možností, len trochu popremýšľaj.
Vite, ak on nie je celé dni doma a všetko zostáva len na nej, domácnosť, nákupy, deti, tak nemá ani šancu sa urvať..ako to urobí?..kedy?..nemá ani peniaze, aby niekde vypadla hoci do iného mesta na 2 dni..a stále bude myslieť na deti a na to, čo bude, ked sa vráti domov..čo ju čaká?..výsluch, bitka?..nakoniec ju ešte bude podozrievať, že má frajera a začne byť ešte dusnejšie..tým únikom nič nevyrieši..ten chlap vie dobre čo robí..ona je príliš zodpovedná matka, aby deti nechala napospas mužovi...ale určite je dobrý nápad, že by sa mala na neho vykašlať a nespoliehať sa na jeho pozornosť, pomoc a empatiu..je to egoista a vlastne pre neho sú dôležití ľudia naokolo, nie vlastná manželka..takže citovo odpútavať a potom svet bude krajší , možno aj jej život naberie iné obrátky..
kafik
To co je radis je velmi dobra vec-len aby to nebolo pouzite nakoniec proti nej.Myslim to ako jej radis aby na cas odisla od deti-manzela na par dni.
Evalis, už som ti tu písala, že sme na tom podobne. Kafik ti radí v podstate jedinú možnú alternatívu, ktorá je nateraz prijateľná, ja som si to tak isto zariadila už pred pár rokmi, žijem svoj život, (svoje sny, túžby, plány,) vedľa neho. Osloboď sa od neho citovo, nič od neho nečakaj, a skús si poradiť s väčšinou vecí sama. Bude to náročné, aj psychicky, aj fyzicky, ale posilní ťa to, pridá ti to sebavedomie a takto nenápadne ukážeš aj jemu, že nie si od neho závislá. (žiadny chlap nie je tak blby, aby to nakoniec nezbadal). Mne napr. veľmi pomáhajú priateľky, je to pre mňa dôležitá pomoc. Obráť sa aj ty na komšky, ak budeš potrebovať postrážiť deti a pod. Tie tvoje staršie deti už chodia do školy, škôlky? Ak áno, tak doopatruj to najmenšie a keď začne aj ono chodiť do škôlky, tak začni žiť po svojom - ja neviem, spravi si trebárs vodičák (ak nemáš), nájdi si prácu - aj keď trebárs len polovičný úväzok, ale zmeníš prostredie, vypadneš z ponorky - domu, v ktorom sa neustále krútiš len okolo detí, spoznáš nových ľudí. Ja chodím cca raz za pol roka ku známej psychologičke, tak na pokec, aby som si to vždy pekne utriasla v hlave. Jej rada pre nás je jednoznačná - raz za týždeň vypadnúť sama von z domu a je úplne jedno kde. Zaveď si takýto režim aj ty, budeš mať plán a cieľ dopredu sa na niečo budeš tešiť, budú to len tvoje chvíľky. Po rokoch možno do tvojho života vstúpi aj niekto iný, kto ti dá lásku, inú, akú dostávaš od svojich detí. Nič netreba uponáhľať a situácie netreba znásilňovať, ale zober svoj život do svojich rúk, lebo je len tvoj. Ani tvoj muž, ani tvoje deti si ho neodžijú za teba. Muži prichádzajú, odchádzajú, deti odrastú a pôjdu svojou cestou, a život, pokiaľ je v ňom zdravie, je príliš krátky na to, aby ti pretiekol pomedzi prsty.
Ak chceš, odpíš, chodím sledovať túto tému. Veľa šťastia.
