Nenavidim skolu

je pekné, že jej chcete poradiť, ale ľudia, tá téma má 7 rokov...

Na strednej skole vydrz, hlavne ak mas kompu konickov. Tie ti mozu napovedat co studovat pripadne dalej. Ak mas vsak taketo pocity na vysokej skole. Rozmysli si, ci sa ti oplati ju studovat. Studujes, aby si sa naucila niecomu, co v buducnosti vyuzijes. Ak studujes iba kvoli titulu, zamysli sa, ci ma to trapenie vyznam. Lebo nakskor ta nebude bavit ani samotna praca, a ktoru ta skola pripravuje. Potom skus zmenit skolu.

:D moje nervy
uz nemusite reagovat, toto som pisala presne pred 2 rokmi :D boze, ked si na to spomeniem..
v prvom rade situacia sa odvtedy uplne zmenila..tu strednu som prezila nakoniec celkom v pohode, uspesne zmaturovala a dostala sa na vysnivanu vysku..teraz som v 1. rocniku..takze sa mam teraz co tyka tejto stranky vyborne, nerozumiem ako som sa mohla vtedy tak trapit, mozno som to aj trochu nafukovala, kazdopadne to teraz uz beriem len s nadhladom a smejem sa tomu

takze odkazujem vsetkym ktori maju takyto problem: nebojte sa, o nic nejde, snazte sa co najviac a najma sustredte na predmety ktore budete potrebovat vo svojom dalsom studium na ostatne kaslite :)

škola je strašná aj pre mňa, nie si prvá ani posledná ktorá neznáša školu... v tvojom prípade by som asi skúsila zmeniť školu, možno by to pomohlo

Nemôžeme to vidieť tak čiernobielo. Ja som napríklad strednú tiež neznášala, nemala som tam prakticky nikoho a veľmi ťažko som tam každý deň chodila, zo stresu som nebola schopná sa ani učiť, takže občas som mala problém aj zo známkami. Priznávam chyba bola určite aj vo mne, jednoducho mi tá škola nesadla a tak som rezignovala.
Teraz na vysokej je to sto krát lepšie. Samozrejme musím sa učiť neporovnateľne viacej, ale mám na to pokoj, vyhovuje mi že už netrčím v škole pomaly celý deň. Ale hlavne ľudia ma už berú omnoho lepšie, možno je to tým že sú už vyspelejší, aj keď stále nemám nejak veľa extra blízkych priateľov, je to v podstate fajn a cítim sa omnoho pokojnejšie. Môžem povedať že okrem určitých stresových situácií čo sa skúšok týka, mám tú školu celkovo rada.
Takže to že sa teraz momentálne na strednej necítiš dobre ešte nič neznamená, ubehne to rýchlejšie ako si myslíš, dozreješ ty aj okolie, a môžeš byť ešte omnoho šťastnejšie ako niektorý tvoji terajší spolužiaci.
Chce to len pokoj a vydržať.
Veľa šťasita

Ja mam pocit, ze to je len ospravedlnenie samej pred sebou za to, ze sa ti nechce. Lebo ked clovek povie, ze sa boji znie to lepsie ako ked povie ze je lenivy. A co tak menej rozmyslat a viac konat?
Inak mala som spoluziaka - tiez extremista bud sa naucil vsetko alebo nic a kazdy rok pravidelne koncil na psychiatrii.

V dnešnej dobe je úplne jedno v akej si partii a či máš okolo seba ľudí ktorým na tebe záleží. Z lásky a z priateľstva nevyžiješ a so stresu už vôbec nie. Aj ja som mal okolo seba skvelých ľudí, učil som sa perfektne a mám aj skvelých priateľov. Ale čo mám z toho keď za mesiac zarobím okolo 100 euro a kvôli financiám mi krachuje aj manželstvo a aj všetky vzťahy. Život nie je vôbec o tom kto sa ako učí a kto má akú partiu. Dnešný život je o kontaktoch, peniazoch o potláčaní princípov a hlavne o sebeckosti. Je to síce smutné ale je to tak - ak sa nebudeš spoliehať sama na seba tak nikdy nič nedosiahneš a budeš živoriť zo 100 euro. Všetko tak nejak s tými peniazmi súvisí - ak nemáš tie nepohneš sa, no ak si principiálny človek tak to budeš mať veľmi ťažké.

Mimulus: Rada by som sa toho zbavila, ale sama netuším ako. Viem, že život nie je ľahký. Vidím to na svojej mamine, ktorá bola na strednej v zlej partii a tým si posrala celý život. Nechcem tak dopadnúť a snažím sa zaprieť a makať, ale stále, aj keď s tým niečo dosiahnem sa cítim zle. To ma najviac štve, že mám stále stresy...

katcherinka vitaj v dnešnej modernej dobe plnej stresu. Dám Ti dobrú radu ak sa chceš toho zbaviť tak skús niečo aby si sa toho zbavila už teraz pretože ľudia sú ,,svine,,! Jednoducho v dnešnej dobe musíš byť priebojná na to aby si niečo dosiahla - známky ani titul Ti vôbec nič nezaručujú a na vysokej to bude ešte horšie. Bude sa bojovať zákernejšími zbraňami. Tak veľa šťastia na Slovensku.

Ahoj.
Neviem, či sme ten istý prípad, ale mám podobné problémy. Som druháčka na gymnáziu, inak otrasná škola, ktorú by som nepriala ani najväčšiemu nepriateľovi. Prvým ročníkom som prešla úspešne. Vtedy som si myslela, že tam kamarátov mám. Všetci boli milí, priateľskí... Človek by si až myslel, že to hrajú, nie?
Veru, aj hrali. V druhom ročníku mám problémy s tým, že ešte aj moja jediná spriaznená duša sa totálne zmenila a ja som zistila, že skupinka dievčat pijačiek ma ohovára, nič som im nespravila... Aj v prváku som často chýbala. Teraz sa to snažím obmedzovať, ale zo školy mám také stresy, že ráno zvraciam a je mi neskutočne úzko. Pri tejto rozbitej psychike ma rozhodí každá horšia známka a ja som v zápätí úplne na dne. Mamina si myslí, že tie moje zdravotné problémy sú iba fyzickým problémom a ja neviem, či jej to povedať alebo nie. Určite by to pochopila? Neviem... Nie som sprostá, teraz sa nechcem chváliť, ale vždy som končila ročník, aj na základke, s jednotkami a pár dvojkami, aj bez učenia... Ale, teraz sa musím učiť také predmety, ktoré jednoducho neviem, ani keď sa tomu doma venujem. (Matematika, chémia, fyzika... sú úplne mimo mňa.)
Už sa neviem dočkať vysokej školy, kedy sa s nikým zo strednej neuvidím a budem konečne študovať to, čo ma baví.
Držím ti palce. Dúfam, že to obe prekonáme a tie, v postate, posledné roky prejdú ako voda. :-)