Čaute. Môj problém spočíva v rodičoch. Máme super vzťah, ale oni ma skrátka nenechajú dýchať... Môj tatko robí týždňovky, doma je len cez víkend. Mama dlhý a krátky týždeň. S priateľom môžme byť spolu len cez víkendy a chcem sa preto naplno venovať len jemu. Celé roky som sa prispôsobovala tatkovi, že keď bol cez víkend doma a mama pracovala, tak som zostala s ním, alebo došiel vtedy priatel k nám, aby proste nebol sám doma. Chápete.. po týždni dojde za rodinou a doma nikto.. Ale mňa už to nebaví. Nie vždy sa to tak dá naplánovať a poslednou dobou sa stáva, že keď je doma sám, ja som preč, u priatela. Celý víkend mi vypisuje a vyvoláva, lebo sa doma nudí a potom keď prídem v nedelu, tak je ešte aj urazený a nebaví sa so mnou, lebo som ho nechala doma samého. Ludia, ja už nevládzem, oni proste nedokážu pochopiť, že mám aj svoj život. Najradšej by som sa kvôli tomuto odsťahovala, ale nemáme na to s priatelom financie momentálne.. Celý týždeň som doma. Len do prace a domov, víkend si chcem ako-tak užiť a vždy mi to vyčítaju. Že kam zas lezem atď.. Doma len počúvam, že nič nerobím. Poupratujem celý barák a chcem mať pokoj, aj ja chcem mať víkend ! Ibaže môj tatko je hyperaktívny a v kuse len niečo opravuje a rieši... A keď mu nepomáham, už je zle ! Večne ma zobudia aj ráno o siedmej - samozrejme nechtiac.. Moje víkendy sú proste: nevyspím sa, neoddýchnem si, v kuse sa im musim v niečom podriaďovať a urobiť veci vtedy, ked sa mi zrovna nechce, alebo sa zas niekto na mňa urazí. Nebodaj keď som u priatela a chcem mať pokoj a nezdvíham telefon, tak to je koniec... V kuse sa im musim hlásiť kde som, s kým som, kedy dojdem. Furt telefonat, furt sms.. Ja im neberiem, že sa o mňa boja, ale pre krista nemam 17 a mam už rozum... Nevládzem...
Rodičia ma ničia
Viem to asi pochopiť, že rodičia ťa ešte berú možno ako svoje dieťa a boja sa o teba..preto to sledovanie kde si a kedy prídeš..už ale neviem pochopiť, prečo neakceptujú tvoje voľné dni,víkendy..máš nárok aj na súkromie..mama je ešte dosť mladá a určite si nepripúšťa, že si dospelá a chceš byť mimo domu a otec..nie si náhodou ich libling?..Ja by som na tvojom mieste pohovorila s mamou, že cez týžden si v práci a cez víkendy sa chceš venovať svojmu priateľovi, máš nárok na lásku a aj na svoj život...aj ked si ešte pod ich strechou..si dospelá a oni to musia akceptovať...len treba o tom otvorene rozprávať..nememu dieťaťu ani vĺastná mater nerozumie..určiť si nejaké pravidlá.
jedna zena - mudrejší ustúpi, viac k tomu nemám čo dodať..
ešte nejaké rady ?
nevladzem, dochadzaju ti argumenty, tak klesas az k urazkam. skvele prezentujes svoju (ne)uroven...
ak ti nebodlo, co som napisala ja, tak ti to prakticky to iste napisala smii- najprv musis nieco v zivote dokazat a az tak si robit naroky
ja aj priatel máme 23. moji rodičia - mama má 47 a tatko 51. mám jednu sestru, tá má 27 a už sa odsťahovala (na jej šťastie), čo rodičia dosť ťažko znášali a teraz filtrujú všetko na mne.. mám taký pocit
kým sa neosamostatníš, bude to stále rovnako, viem to podľa seba. Akonáhle som sa osťahovala, vzťahy sa zmenili. Kym budeš bývať doma, rodičia ťa budú stále považovať za dieťa, hoc môžeš mať aj 30 rokov. Za dospelú ťa príjmu, až keď dokážeš, že si dospelá - osamostatníš sa a dokážeš sa sama o seba postarať
Nie, priatel býva tiež u rodičov.Ide mi len o to, ako im vysvetliť, nech ma v kuse nebombardujú sms-kami a telefonátmi, ked nie som doma (lebo doma som skoro furt, ak nie som zrovna v práci) a proste aby pochopili, že chcem mať aj svoj život..
jedna zena - ak si to nečítala celé, tak už radšej nič nepíš, lebo iba nám ukazuješ, aká si hlúpa...
kolko mate rokov ? ty a tvoj priatel, tvoji rodicia? mas surodencov, ak ano, byvaju s vami ?
nevladzem:priatel ma vlastne byvanie?nemozes ist k nemu?...
jasne, lebo nepisem to, co ty zrejme chces citat. nemienim osocovat rodicov, ktori sa staraju o svoje dieta a zabezpecuju ho financne. ak ti to nie je po voli, tak chod robit, studuj ak studujes, plat si byvanie a az tak vyskakuj.
ty sa radšej už ani nevyjadruj...
