introvert / pocit prazdnej hlavy

Príspevok v téme: introvert / pocit prazdnej hlavy
Lostak24

Ahojte, som vysokoskolsky student a mam problem s ktorym si neviem rady: som povazovany za ticheho chalana - vyrazneho introverta, a paradoxne snivam o tom byt stredobodom pozornosti ale iba v snoch alebo v myšlienkach, v realite mi to dost vadi, vidim na sebe aj znaky socialnej fobie, existuje moznost ze sa dokaze introvert zmenit na extroverta? ak ano, ako mam postupovat?

a druha otazka sa tyka pocitu prazdnej hlavy, proste ked som s niekym, absolutne ma nic nenapada co povedat, vzdy len pocuvam a nejako neviem rozvinut konverzaciu, a casto ludia sa ma spytaju ze preco nic nehovorim a potom som o to viac nervozny, velmi ma to trapi, da sa tento pocit nejako vysvetlit ze z coho plynie alebo ako to zmenit?
Dakujem za kvalitne odpovede :)

sosa123

Myslim ze toto je tema na zamislenie ja som na tom podobne aj na tuto debatu som nevedel jak odpovedat trvalo my asi 30min nez som napisal toto k tomu klubu pre introventou to by bolo dobre aspon nejaky chat zalozit boze sak ja sa vim normalne v uvodzovkach porozpravat len s dvomi ludmi som furt ten tichi čo nič nedoda som radsej v spolocnosti ludí čo poznám dlho a doteraz si nerozumiem s novymi spoluzakmi

bluee

Mili321, rada by som sa "porozprávala" ohľadom tej operácie.. dosť ma to zaujíma..ak si to prečítaš, tak by som bola rada, ak by si sa mi sem ozvala :-)

ja tiez

Introverti zalozme klub:) ale vazne ako citam niesom vtom sama.kazdy ma povazuje za mumaka a to len preto ze sa neviem porozpravat hned s kazdym aj by som chcela ale proste to nejde neviem najst vhodne slova.ked si na dotycneho zvyknem tak uz som v pohode rozkecam sa:) ale inak mlcim hladim do zeme atd...

ivanka22

ahoj bluee ja som tiež na tom podobne, rada by som išla do spoločnosti, práve dnes je u nás na dedine ples, ja nejdem, lebo necítim sa tam dobre. cítim sa tam menejcenná, akoby som tam nepatrila, mám v sebe blok (mám 21r. ) si myslím,že na vine je mama od malička ma stále upozornovala, porovnávala s ostatnými, aj teraz že nejdem na ples, ostanem sama, nikoho nemám, porovnáva ma s takou babou od nás 28 ročnou, ktorá je sama, nemá kamarátky...a to vždy mi ju pripomína, ja by som šla, ale čo ked vždy si tú babu predstavím, že dopadnem ako ona, ja neviem čo robiť, ma to nebaví stále počúvať, aj sa toho bojím, že zostanem sama, najradšej by som z domu vypadla, len nemám kam. neviem ako to všetko prekonať, v škole sa snažím byť spoločenská komunikatívna, to dokážem len tuna na dedine je to iné. máte niekto podobný problém? alebo mohli by ste mi nejako poradiť čo robiť?

bluee

Mili321, mám úplne presne rovnaký problém ako ty a o tej operácii zatiaľ ešte len tajne snívam..a tiež (možno naivne) verím, že mi to pomôže lepšie sa správať v spoločnosti a nadväzovať kontakty. Iné riešenie však nevidím.

A aby som prispela aj k téme, tak môj problém je v zakomplexovanosti. Jednoducho vidím na sebe len samé nedostatky, ktoré mi bránia v tom vystupovať sebavedomo medzi ľuďmi...No nie vždy som bola taká!!! Na strednej som mala kamarátov, vedela som sa zoznámiť aj s novými ľuďmi (nie však s každým - sú ľudia, ktorí príliš hodnotia podľa výzoru...) no potom som sa dostala do spoločnosti, ktorá ma absolútne zničila. A síce tam už teraz nie som, nedokážem už fungovať normálne. Úplne mi to zničilo môj sebaobraz, moju povahu... v podstate už občas ani neviem, kto som.. a tým pádom to nedokážem prezentovať ani pred ostatnými. Odvtedy na sebe nevidím nič dobré...a snažím sa zmeniť..no márne.

Nenatar

nečítala som vaše príspevky nižšie. Len chcem napísať moju skúsenosť s tými extrov./introv. = psychologička.
Len pár krát som navštívila psychologičku(inak veľmi dobrú!je aj známa...)a to len za účelom aby som zistila bežné veci a vysporiadala sa s určitou traumou z minulosti....samozrejme na začiatku mi robila testy či som introvert alebo extrovert. Dopadlo to tak že som introvert. Je pravda že menej komunikujem s ľuďmi a mam troška problém s nimi vyjsť ale na druhej strane som mala kamošky s ktorými ....proste vyšité extrovertky. Proste sme mali mnoho známych i kamarátov, rôzne chaty - párty- stanovačky ...proste rôzne veci. O zábavu bolo vždy postarané.
A viete si predstaviť čo sa so mnou stalo keď mi moja drahá psychologička oznámila že som introvert a dávala so mňa tie naučené psychologické charakteristiky, že to mam aj budem mať v živote ťažké, že sa musím zmieriť s tým že nikdy nebudem pochopená a PRÁZDNA!!!ale na druhej strane že si to môžem kompenzovať umením, písaním básní, kníh maľovaním obrazov. Je pravda že "my introverti" máme cítenie ako iný nemajú. Skúste si to odskúšať napríklad na nejakom komplikovane namaľovanom obraze.Neviete na prvý pohľad čo tam je. Čo povie extrovert- čo povie introvert. No vratim sa k teme...vtedy som upadla do depresie. Moja druhá depresia v živote. Bolo to strašné. Hrôza. Ale potom po rozhovore s mojou mamou....prišli sme na to že ak to chcem zmeniť zmením to. Takže servítky som zahodila , zlú náladu potlačila...Proste som zavolala kamaráta, ktorého som odvahu nemala zavolať von. Išli sme aj s jeho partiou na disko. Bolo to dokonalé. Spoznala som iných ľudí, normálne nebojácne som sa s nimi rozprávala o čom koľvek. Hovorila som tuším najmä o sebe, keďže som nevedela čo sa mám pýtať druhej strany a ono to potom šlo samo. Potom som šla s ďalším kamarátom von.Návrh ísť von bol opäť z mojej strany. Tiež sme sa veľa nasmiali a zažili pekné veci! dokonca on bol taký tichý typ človeka ale zabavili sme sa!
Všetko skončilo lebo som našla priateľa. Som hlúpa že som ich odsunula na vedľajšiu koľaj, ľutujem to každý deň a vždy na to myslím. Nechcela som ale ...vlastne musela. Ale mala som šancu rozhodnúť sa i keď sa som si vybrala menej dobrú možnosť. Ak nemusíte nerobte to- to len dodávam na margo.

Prepáčte že je to tak dlhé.
Tým som chcela povedať, že zabudnite na minulosť ak si myslíte že ste introvert no a čo! ste! ale nik to vedieť nemusí, resp. nemusíte sa podľa toho hneď správať. Máte pocit že to čo poviete je trápne. Je to blbosť. Rozprávajte sa vždy a stále .... hoci aj o blbostiach. Veď práve "nám introvertom"(nerada to používam) v hlave hmýria rôžne myšlienky. Tak ich len vyslovte. Oslovte aj vy ľudí zo svojho okolia. Lebo vy máte pocit, že sa k nim trepete. Ale je to pravý opak. Ja som zažial len pozitívny prístup. Tešili sa že sa pridám. Zmeňte svoju minulosť a aj strach z budúcnosti. Proste sa postavte povedzte si že aj vy ste len človek ako tento tu extrovert pred vami a choďte.
Napísala som to tak ako si to myslím a ako som to zažila ja. Nemusí súhlasiť každý ale nezhoďte ma rovno pod čiernu zem.
Good luck...

Arisato

Ist niekam na akciu, diskoteku, atd. Fu tak to je trosku krst ohnom nemyslite ? Navyse je to risk ako hrom, pretoze co ak sa tam strapnime a do hlavy sa nam tak vriju dalsie nepekne spomienky co nam nebudu davat spat.
Ako si predstavujete ze by mal ist clovek sam na nejaku akciu a prezit to tam ked je to introvert/socialny fobik ?