Mám 18 rokov a este som nikdy nemala chlapca a ani mi nikdy nechybal...Celkovo nemam priatelov, som uzavreta, ale niekedy sa citim dost osamelo. S rodicmi mam vyborny vztah a som na nich velmi naviazana..Ani neviem ci to je dobre, lebo v spolocnosti rovesnikov sa potom citim uplne cudzo, neviem co mam povedat a mam uplne ine konicky..Vacsinou robim vsetko osamote..Ale trochu ma to zacina zozierat, ze predsa len by bolo dobre mat niekoho neustale pri sebe a s kym by som sa mohla porozpravat.Priznam sa, ze som sa vzdy tomu vyhybala a nikoho som nechcela. Problem je v tom, ze si neviem predstavit taky vztah aky je typicky dnesnej dobe : povrchny a hlavne kratkodoby..Ludia menia partnerov ako ponozky a pritom vyhlasuju ako sa maju radi , ale po rozchode si casto velmi skoro zase niekoho najdu..aspon vela takych mladych poznam.....asi mi poviete, ze to chce cas, raz si niekoho najdem ale ja sa k tomuto bodu nijak nepriblizujem kedze som velmi bojazliva a neviem to zmenit..neviem , skuste mi nejako poradit ...dakujem :)
A čo tak mať chlapca?
haha vidim ze stale hladas, good luck :D
jéé, šmoulinka, toto som tu prehliadla... stále sa neozval? potom je to riadny hajzlík... :) ale takých behajú po svete mraky, čo už... nájsť niekoho, čo za niečo stojí je fakt ako ihlu v kope sena... a aj na tej ihle sa ešte vždy môžeš nakoniec popichať :/
Viktoria ja som tiez z Prešova a dokonca som chodil aj na GK2 :). Ak chces tak mi napis na icq 206719179
čewte baby...no ako sme sa tu zyšli...SRANDA...je riadné, že sme sa tu tak našli...aspon môžme spolu kecať...keď tie naše kamošky na nás kašľú...:)...no je to hrozné...minule som bola na zábave...páčil sa mi jeden chalan...a predstavte si začal somnou tancovať...BABY...ja som bola v siedmom raji...bolo to také suprové...učil ma tancovať electro podľa neho...povedal mi úžasné veci len preto aby som sa odviazala a fungovalo to...proste bol to on taký typ muža čo sa mi páči všetkým možným...isto zážitok na celý život...moju bandu som nechala tak asi 3 hodiny a bola len a len s ním...úžasné...potom sme išli von porozprávať sa a ked som zistila aké má názory a ako sa zaujíma čo poviem ja na to...proste SADLI SME SI...názorami, charakterom, humorom,...proste úžas...chcel sa bozkávať a ja že nie...proste oplietačky chápete...nakoniec sme sa pobozkali...bola to prvá PUSA v mojom živote...a neľutujem to...potom sme sa vrátili...a ja som išla za mojou bandou aby sa nebáli kde som...mali sme sa ešte stretnúť na tej zábave no nieako sme sa nenašli...:(((...no a klinček tohto všetkého je, že som mu napísala na emailovú adresu...a NEOZVAL sa...CHáPETE???...takže zasa som sklamaná...a ked si predstavím aké to mohlo byť krásne...tak sa mi chce až plakať...je to DES...:(((...život ide ďalej a ja som zasa SAMA...:)a VY...hrozné...:)
ahojte, téma už je trocha staršieho dáta, ale keď to tu teraz šmoulinka oživila... pridávam sa k vám, baby... ten Viktóriin popis je presne ako o mne, až na to, že mám už 20 :) a vlastne ešte až na ten vzťah s rodičmi. s matkou mám vzťah síce fajn, veľa sme spolu (aj keď sme každá iná a potom sa každý druhý deň pohádame, hehe), aj na intráku keď som si každý deň skypujeme, ale s otcom nemám prakticky žiaden vzťah... aj keď býva s nami, nepamätám si, že by sa s mamkou niekedy za môjho života normálne bavili, mám ešte starších súrodencov, ale mňa už normálny vzťah medzi rodičmi minul (mama ho odpísala a presne viem prečo... a preto sa s ním ani ja nie som schopná úplne normálne baviť), a myslím, že možno aj z tohoto pramení môj problém... pretože viem až príliš dobre aj z ďalších ukážok v rodine aj mimo rodinu, ako také vzťahy často dopadajú a preto by som na jednej strane chcela mať niekoho pri sebe, na druhej strane sa toho ale bojím. preto som maximálne opatrná a všetkých hodnotím až príliš kriticky (vrátane seba) a vychádza mi z toho, že naozaj nepoznám jediného človeka, ktorý by sa aspoň blížil k mojim "kritériám". inokedy si ale myslím, že v skutočnosti mám kritérium iba jediné - aby ma dotyčný pochopil, a to, čo nepochopí, aspoň prijal bez otázok :) čo buď nie je také jednoduché, alebo sa o to nikto ani nesnažil, každopádne ma nechápe ani vlastná matka, keďže, ako som písala na začiatku, sme diametrálne odlišné povahy :) a ja ako správny introvert záhady svojho ja vysvetliť nikomu neviem.
šmoulinka, to ma najviac vytáča, keď všetky kamošky (a že ich nemám mraky) si našli už dávno chlapov a sú stále s nimi a na mňa kašlú! ja im to doprajem, ale to si na chúďa starú dievku ako ja nemôžu nájsť ani chvíľu čas? :))
smoulinka,
jeej :) ty si sa ozvala do mojej temmy :) ...a to bola uz tak davno zalozena, ze som na nu uplne zabudla :)
vdaka za povzbudenie, som na tom rovnako ako predtym :) ale to je prirodzene s mojim pristupom...ja sama som si na vine :)
sme si podobne, ano je dobre vediet ze v tom nie sme samy :)
ja ti mozem len poradit aby si to naplnenie nasla najprv v sebe, az potom hladaj druhych, aby si sa o to mohla s niekym delit, pretoze pokial ty sama nezacnes mat rada samu seba, tvoje vztahy s ostatnymi budu budovane na povrchnosti a zavislosti :)
(aj ked z vlastnej skusenosti ti to nemozem potvrdit :D )
prajem ti vela stastia a vnutorneho uspokojenia =)
Ahoj Viktoria...ja mám tiež 18...a cítim sa presne tak ako TY...len s tými rodičmi to nemám až také...mám s nimi dobrý vzťah no nedá sa povedať, že by som bola nieako extrémne naviazaná...niekedy...teda skoro vždy si to odnášajú oni...ked mi začne byť zle, Zle z toho, že ja nemám nikoho a všetci majú...všetky moje kamarátky...sa na mna vykašľali a ja som ostala SAMA...býva mi hrozne zle...a prenášam to aj na ostatných...samozrejme oni o ničom nevedia...som rada, že som to tu našla pretože som si už začínala namýšľať, že som na celom svete jediná ktorá nemá nikoho...nemá sa o koho oprieť,zasmiať sa,poláskať,tráviť voľný čas a hlavne niekoho MILOVAť...nieže by som bola rada, že nemáš nikoho ale aspon niesme samé...dúfam, že si čoskoro niekoho správneho nájdeš...teda ak ho už nemáš...lebo viem veľmi dobre aké to je...tak Ti prajem krásne prázdniny...a priateľa...:)...
Viktoria, ty filozofujes nad vztahmi a v zivote si ziadny nemala :D a nie kazdy vztah je povrchny a kratkodoby.. hlavne vela zavisi od cloveka s kt chces byt. ked ta na kolena dostane prvy co pride a natlaci ti kaleraby do hlavy - ano, take "vztahy" asi dlho nevydrzia. preto si treba dvakrat rozmysliet, koho si pripustit k telu, aby si neostala potom sklamana. bojazliva byt nemusis, ved nemas dovod, treba chodit castejsie von s kamoskami.
...tato dnesna mladez :)
