Prajem vsetkym pekny vecer, mam skvele skusenosti s tymto forom, tak vam tu napisem jednu moju dilemu, zaujimalo by ma ako by ste postupovali vy, nahodni citatelia. Viem ze mnohym z vas sa bude zdat tento problem malicherny, ja sam viem ze nejde o nic vazne, ale aj tak by sa mi zisla rada. ide o toto: mam priatelku 3 a pol roka. uz na zaciatku vztahu mi dala svoj strieborny naramok, aby som ho nosil. Zial asi po pol roku som ho zabudol na brigade v skrinke, a uz sa nenasiel=(. samozrejme priatelka bola nastvana, ze si nevazim co som dostal, ze si nedavam pozor a podobne. okej, moja vina, nemal som zabudnut. neskor pocas vztahu sa mi stala este raz podobna vec so stratou, ale to uz nebolo mojou vinou, ale ona sa aj tak nahnevala a dost dlho mi to vyhadzovala na oci. je totiz trochu taka, ze ak v niecom zlyham, tak mi to tazko zabuda, a ak aj zabudne, staci ze to urobim aj nechtiac znovu, tak sa ocitnem akoby na zaciatku, stale mi to pripomina. tak to je v mnohych veciach a tak to je aj s tym, ze ja si vraj nevazim veci od nej a stracam ich (stalo sa to 2x nechtiac) asi dva roky dozadu mi kupila znovu strieborny naramok. som si povedal, ze si ho budem strazit ako oko v hlave. darilo sa mi to tie dva roky, fakt som si ho strazil. postupne sa trochu poskodil, a to tak, ze sa mi sem tam sam rozopol (nie celkom tak, ze sam sa rozopol, iba sa vyvlieklo zapinanie, jedna slucka z druhej) ale nastastie som to vzdy vcas zistil. dnes sa zial stalo, ze som siel do skoly so spoluziakom a ten naramok sa mi opet rozopol a sklzol mi z ruky, co som si fakt nevsimol=(. je dost lahky a tenky, niekedy som ho na sebe ani poriadne necitil, preto to nevsimnutie. prisiel som na to hned ako som prisiel do skoly, ale aj ked som ho dalsiu hodinu a pol hladal kade som predtym siel, uz som ho nenasiel. v zlatnictve som nasiel presne taky isty naramok, cize nebol by problem kupit a tvarit sa ze je to ten, az tak si ho nevsima na to aby zistila ze by odrazu mal akysi neposkodeny vzhlad. ja totiz uz nevladzem znovu ten hnev znasat ze si nevazim veci a potom pol roka to pocuvat stale dookola. Ja viem, ze ma pravo na smutok a aj hnev v takom pripade, ale keby brala do uvahy, ze sa to fakt stalo nechtiac=( ale zial nebude, uz ju poznam na to aby som to vedel. na druhej strane si neviem predstavit, ze by som k nej bol neuprimny. v podstate vsetko smeruje k tomu, ze jej poviem co sa stalo, znesiem vycitky a potom si s jej vedomim kupim novy, zaujimalo by ma ale, ake riesenie je podla vas v tomto pripade lepsie? usetrit ju hnevu a aj svoje psychicke sily, pricom na 95% ani nezisti ze to uz nie je ten naramok co mi darovala, za cenu toho, ze ma bude stvat ze som bol neuprimny? alebo sa priznat a potom znasat jej asi neprimerany hnev a vycitky este dlho. inak ona je jedna uzasna osoba, iba toto je vec, ktora ma na nej trochu trapi. ona chce aby som bol stale uprimny, ale nevelmi mi na to vytvara podmienky, pretoze je schopna sa nastvat za malichernosti a tak si clovek rozmysli, ci neprijemna pravda stoji za tie problemy potom. takze tak. sorry za rozkecavanie, budem vdacny za vase nazory. dost ma to zaujima, aj ked ide o malickost.
Naramok - ako sa zachovat?
doubledog: to si povedal dobre. chvaalabohu nie je to so mnou az tak zle (ked to porovnam z niektorymi ludmi co poznam a su fakt pod papucou), nakolko ja som v originali celkom dominantny typ a nenecham si od nej zase skakat po hlave. ano, velakrat ustupim a casto som opatrny, ale zase neraz som na nu uz bol aj trochu tvrdsi. Boli z toho sice konflikty, ale aspon pocitila, ze si nenecham vsetko pacit. raz som sa s nou aj rozisiel pre jeden taky konflikt na asi den a pol, a tak predsa len ma neberie ako samozrejmost. ale na druhej strane: ona ma velmi tvrdych rodicov a viem ze zopar ludi ju v zivote sklamalo, a tak sa snazim byt citlivy, a byt jej oporou. niekedy to dopada tak ako dopada, ale myslim si ze kazdy vztah ma svoje problemy, preto sa snazim byt trpezlivy. prajem vam pekny den
caute ludia, dakujem za vase prispevky;). nuz co k tomu. neviem ci mam nestastie na stracanie, pokial sa porovnam s bratom a inymi ludmi co poznam, tak nie som mimo normalu, ale zase podarilo sa mi, ako som napisal stratit dvakrat pomerne hodnotnu vec, cize stve ma to. ale ako som uz povedal, tentoraz som za to uz fakt nemohol. niekto by si stratu mozno vsimol vcas, mne sa to predtym tiez parkrat podarilo, teraz uz zial nie. takze tak. ale najviac ma to stve, ze keby nie toho, tak vsetko je ok. podarilo sa mi totiz vystrabit z pomerne narocneho obdobia plneho problemov v skole ako aj financneho charakteru, kvoli ktorym to medzi nami bolo trochu nervoznejsie, ale uz som sa tesil ako sa vsetko konecne upokoji a do toho toto. ale hovorim, ona je vo svojej podstate dobry clovek, takze aj ked mnohokrat sa zachovala ako som spominal, vie sa takisto velakrat zachovat aj skvelo, tak verim ze to bude tento pripad. drzte palce=) inac ale idem si aj tak obzriet kolkoze to stoji ten isty, len novy naramok, pretoze tak ci tak si ho kupim, bol totiz celkom pekny. tak majte sa
Pokiaľ máš takéto patálie pre "blbý" náramok, tak si kúp nový ( pre istotu aj dva :-)) trochu ho ošúchaj a tvár sa akokeby nič.
vysvetli jej dve veci:
1. ze mas proste nestastie a stracas naramky, ze nech ti da nieco ine.
napr. taky prsten je lepsi, ten tazko stratis.
2. ze jej uz nebudes tolerovat taketo citovo-vydieracske detinske vystupy.
kedze ona stratila tvoj prsten a ty si nerobil sceny, cakas to iste od nej.
taketo nieco si od zeny nikdy nenechaj, prestane si ta casom vazit. ty jej musis ukazat, ze si muz a nie babovka.
mozno ta to prekvapi, ale ona to urcite oceni, zeny to potrebuju, aby na ne obcas chlap takto nahucal.
kup si nový veď ten starý čo si stratil pre ňu nemal nejakú veľkú cenu (myslím že jej nepripomínal žiadnu osobu ani udalosť kupila ho tebe) a sam si vravel že sa ti rozopínal takže za to že sa ti stratil nemôžeš =) prinajhoršom povieš že si si ho dal opraviť a vrátili ti ho takýto krajší =DDD
jajka001_: mas uplnu pravdu, amen na to:) len podotknem ze ja sa konfliktom nevyhybam, len v niektorych situaciach nieto sil na ne. takze preto som tak pisal. dakujem ti za tvoj nazor, som si isty ze vsetko nakoniec dobre dopadne....
ku vztahu patria aj konflikty, pri nich sa prejavi, aki ste, preto sa im netreba zakonite vyhybat, nie ich vyvolavat ale ak sa jedna o taketo veci, treba si tym asi prejst aby ste uz take drobnosti neriesili.
dakujem vam za prispevky. jajka001_ ciastocne si to aj vystihla, ciastocne nie. totizto, ja som jej totiz v nasom vztahu klamal, fakt minimalne. stalo sa ale slo o uplne malickosti, dva-maximalne trikrat. inac som sa vzdy v takomto rozhodovani, ci klamat, alebo zozat burku, radsej priklonil na stranu uprimnosti a prekusil potom. inak vy teraz pocujete na nu akoby len to, zle, ale ona nie je zla, ma velky kopec dobrych vlastnosti, nie som z nou len tak, ale ked je pravda, ze v tomto je to s nou kapanek tazke. Pametam sa ze ma raz pri jednom takom klamstve pristihla. ale posudte sami: den a pol mi vycitala, ze som jej dvakrat nie a nie zdvihnut telefon, ze co s kym robim (viem ze sa stalo, ze som ju sklamal, ale v laske nikdy, nikdy som jej nedal dovod ziarlit). no a tak ked mi este v ten den znovu volala, fakt nestastnou nahodou som jej znovu nezdvihol na prvy, ale asi az na treti krat. no a zial zareagoval som skratovo, a vymyslel si dovod, preco som jej nezdvihol, pretoze som v tej chvili proste nemal sil prezit dalsie hnevy. robil som to aj tak da sa povedat v afekte, no nie doslovne, proste bez pripravy a umyslu, akosi to zo mna vyletelo ten vymysel. cisto preto, aby sa predislo hadke. zial jej sa podarilo ten vymysel (nechcem to rozvadzat) vyvratit a to bola taka burka ako uz davno predtym nebola. ja som sa jej chlapsky priznal: klamal som jej, zvolil som si zlu cestu, ale to len preto, aby som nas usetril dalsej hadky. ju to nezaujimalo, a mrzelo ma, ze ju vobec netrapi, ze preco asi som sa uchylil ku klamstvu (zo strachu pred jej reakciou). takze tak. chvalabohu taketo problemy sa nedeju nejak velmi casto, ale zase nebudem klamat, nie su ani zriedkave. takze dakujem za vase nazory, ktori ste tu napisali. v podstate s vami suhlasim, nech sa deje co sa deje, budem uprimny, pocit ze nieco pred niekym tajim je hnusny, navyse clovek si tym komplikuje zivot....
vo vztahu sa klamat nemá. ty kvoli nej klames aj ked s dobrym umyslom a trapi ta to, lebo si dobry. ak ti ona na tu loz pride, tak aj tak budes ten zly, klamar. by som ti navrhla toto - priznaj sa jej, co si spravil a preco si to spravil a ako ta to trapi. ak ta lubi tak ju to zamrzi ze ju musis klamat aby ti nevycitala hluposti a pokusi sa zmenit. ak zacne zas na teba jacat, tak si nevie priznat chybu a vasu buducnost nevidim ruzovo, pretoze sa budes musiet pretvarovat aby si mal pokoj ak chces byt s nou, a budet taky az kym ta taky zivot neomrzi.
Nech si pozameta pred vlastnym prahom. Zda sa, ze je to nevyrovnana osoba. Kazda vec sa opotrebuje, poskodi, moze znicit, ci mozu sa stratit, alebo ju mozu ukradnut. Ak nechce, aby sa Ti nieco takeho stalo, nech Ti nic nekupuje... Povedz jej, ze ak mas pocuvat jej urazky, ze od nej radsej nic nechces a kupis si to sam. A tiez, nech si spytuje vlastne svedomie. Ako sa hovori - nech prvy hodi kamenom, kto je bez viny.
