Prečítal som si niekoľko podobných tém. Mám tuším že 20 rokov a nikdy som nemal vzťah s inou osobou. Nejaká moja časť túži po blízkej osobe, ale dievčatá nevyhľadávam. Ani s ostatnými ľuďmi nevychádzam dobre, nemám rád ľudí. Všade ich vidím a často mi to lezie na nervy. Samozrejme, vďaka mojej "skvelej" povahe (nejaká psychická anomália) zostanem do smrti sám. Začínam sa len obávať, že sa sám zbláznim (ešte viac ako som), lebo ma naozaj niekedy prepadne pocit zúfalstva a samoty. Chcel by som vedieť, ako sa s tým vyrovnať, aby som mal aspoň niečo z môjho osamelého života.
som sám
A čo tak vzťah k zvieratám, keď ľudia sa vám priečia...Psi sú úžasní.
Ako chceš, môžeš hodiť odkaz. Ja šport nejak nemám práveže rada...
Šport ma baví sledovať. Futbal je veľmi pekná hra, baví ma sledovať najmä to, keď jedno mužstvo nevie dať gól, lebo súper má dobre prepracovanú defenzívu, keď je vo futbale veľa gólov, to ma až tak nebaví, ale pekný gól samozrejme stojí za to. Hokej sledujem tiež rád, je to také dynamické. Hádzané a pingpongy a nohejbaly a tak ma už veľmi nebavia. Odkedy je ale STV 3 tak toho športu veľa nepozerám, lebo máme len obyčajnú anténu. Popri škole by však aj tak veľmi nestíhal. inak ak by si chcela nejaký matematický text, môžem ti dať odkaz alebo tak nejak, poznám dobrý text ktorý ide od základov po dosť brutálne veci.
Aj ja som si kedysi robievala rôzne matematické úlohy vo voľnom čase a tiež ma to bavilo, ale už je to za mnou. Asi som zlenivela alebo čo. Neviem, či sa to dá porovnávať, lebo to som mala menej rokov, tak ale zas teraz ma chytilo umenie, takže aspoň niečomu sa venujem. Mám takú (možno odveci) otázku, baví ťa sledovať šport?
Sem tam si ten život užívam, baví ma matematika, trochu sa tomu venujem a je to fakt super vec, taký iný svet. To podľa mnohých ale asi nie je veľmi užívanie si života, ale to mi nevadí. Len niekedy mi je tak divne, otupno a potom nemám dobrú náladu.
Prepáč, neviem sa vyjadrovať. Myslela som, že nie si v tom sám, lebo aj ja nemám rada ľudí a som sama. Ja sa cítim tak isto, chcem si užívať život, ale sama?!
akoto, že nie som sám, snáď by som si všimol. Najblbšie sa mi zdá to, že keď už som sa nejak vyskytol na svete, tak by som to chcel prežiť príjemnejšie, ale akosi nemôžem, akoby mi niečo chýbalo. Už aby nastal čas kedy to bude naozaj jedno.
Nie si sám. Aj ja som sama a nemám rada ľudí. Nevyrovnávaj sa s tým, raz niekoho spoznáš... a ak nie, tak to už bude aj tak jedno. (nie, tento príspevok nemá mať zmysel)
nech túto kópiu niekto vymaže alebo čo, to som nechcel.