Niekto so socialnou fobiou?

Chcem sa spytat kde v Bratislave je skupinova terapia pre ludi postihnutych socialnou fobiou. Samanta

mala som s tým problémy od malička kým som sa nedozvedela skutočné príčiny u liečiteľa čo robí LCVJ, liečil ma na diaľku, zbavila som sa popritom aj iných problémov. Tu je jeho adresa: www.lieceniecezvyssieja.wordpress.com, drzim palce!

V ponuke je skupinová psychoterapia efektívne pomáhajúca práve pri sociálnej fóbii. Dôležité je zhodnotenie závažnosti stavu odborníkom a odporúčanie i kombinovaného riešenia aj pomocou farmakoterapie.

ahojte. ako ste sa zbavili cervenania pri odpovedi v skole? alebo ked sa vas len nieco opytali ucitelia a vy ste ocerveneli? ako ste sa toho cervenania zbavili?

Uviedla som len zjednodušený príklad podľa môjho naozaj laického chápania. "Klobúk dole" pred odborníkmi z radov lekárov a biochemikov fungujúch v tejto oblasti.

angye

prajem pevnú vôľu do Tvojho predsavzatia športovať. Ak sa rozhodneš konať, nezabudni sa sem tam pozrieť do zrkadla. Prídeš k zaujímavému poznaniu, že pre netrénovaný organizmus je zrýchlený dych, červenanie a teplo úplne prirodzené. Tak sme stavaní, všetko je chémia v našom tele. Svaly trpia nedostatkom kyslíka, srdce pumpuje okysličenú krv ku svalom. Stres z nepoznaného nás vlastne tiež núti utekať, lebo pracuje najzákladnejší pud, pud sebazáchovy. Vyplavuje sa aj napríklad hormón adrenalín, ktorý spôsobuje, že srdce začne ostošesť pumpovať krv k mozgu a ku svalom v očakávaní nadspotreby kyslíka potrebného pre ich činnosť. Trénovať treba pozvoľne, v ktorejkoľvek oblasti, aby výsledkom nebol opäť stres a začarovaný kruh, aj s napr. spomínaným adrenalínom.

to co napisem asi nikomu z vas nepomoze ani nevyriesi Vas problem ale predsa.ja som sa tiez cervenal na zakladnej skole viem co teraz asi prezivate ale mne to niak prestalo same od seba.sice sa teraz este cervenam ale uz len ako vsetci ostatny.dolezite je v tomto pripade(teda podla mna)ci chodi clovek do spolocnosti,ma okolo ludi na ktorych sa moze spolahnut atd.treba si este ujasnit pri ktorych situaciach je cervenanie najhorsie.

Angye, mrzí ma, že Ti prečítanie knihy veľmi nepomohlo. Máš pravdu, lieky to samé nevyriešia. Ale hádam si získala trochu nadhľad nad týmto problémom a neprikladáš mu už takú dôležitosť. Najlepšie, čo by si mohla urobiť, je nevšímať si to. Akoby o nič nešlo - veď ani nejde, brať to ako normálnu vec. V situáciách, v ktorých sa červenáš, sa správať tak, akoby si ani nevedela, že sa červenáš. Je veľkou škodou, ak sa kvôli problému s červenaním vzdávaš vecí a aktivít, ktoré by si rada robila.

Hlavný problém nie je ani v červenaní - to je len následok, problém spočíva v Tvojej neistote v sociálnom konatakte s inými ľuďmi. Potrebuješ si v tomto smere zvyšovať sebavedomie, a to sa nedá inak ako cez opakované vystavovanie sa situáciám, z ktorých máš strach. O tom je kniha a o tom boli určite aj sedenia u psychologičky. Táto rada ani mne nebola najskôr príjemná, ale pochopila som, že už aj naši predkovia mali pravdu keď vraveli: čoho sa bojíš, toho sa chyť.

Knihu od Praška som čítala, ale je pre mna len teoriou. Nič mi nedala, len to, že viem prečo, ale prakticky moj stry program červenania beží a musim fungovať aj s tym. ani psychologička po roku mi nepomohla. a bratie liekov to nerieši. je z toho potom závislosť.a to nechcem...asi začnem viac športovať, vyplavuju sa endorfini a človek je potom uvolnenejší, šťastnejší. tak uvidim....

Vlastne ani neviem, či som mala sociálnu fóbiu v pravom zmysle slova - neriešila som to so psychológom. Mojím hlavným problémom bolo červenanie, s ktorým som sa trápila od strednej školy. Ďalej strach sa prejaviť pred inými, vyjadriť svoj názor, komunikovať s inými, byť stredobodom pozornosti, o vystupovaní pred nejakým kolektívom ani nehovoriac. Akonáhle som mala prehovoriť, bola som červená a chcela som zutekať niekam, kde by ma nikto nevidel. Bolo to veľmi ubíjajúce a moje sebavedomie bolo minimálne.

Hľadala som riešenie a keďže som k psychológovi nechcela, skúsila som ísť na to vedecky : ) Povedala som si, že ako iné choroby aj môj problém má svoju príčinu, priebeh ako aj spôsob, ako z toho von a rozhodla som sa si niečo o tom prečítať. Veď naša psychika funguje podľa nejakých pravidiel, tak prečo o tom viac nezistiť? Uverila som, že je to tak, ako to Praško napísal, že je odborník vo svojej oblasti a vie o čom píše. V Prahe má nejakú kliniku, kde sa venuje pacientom s vážnymi stavmi sociálnej alebo inej fóbie.

V prvom rade sa mi otvorili oči, pretože som zistila, že ani zďaleka nie som jediná s týmto problémom a sú ľudia, ktorých fóbia obmedzuje ešte viac v bežnom živote ako mňa. A okrem toho, že červenanie už nie je pre mňa problémom (to neznamená, že ma niekedy neprekvapí, ale nerobím z toho tragédiu, beriem to ako normálnu vec), táto kniha mi pomohla vidieť aj iné veci, ktoré sa netýkajú priamo sociálnej fóbie, ale súvisia s ľudskou psychikou, v inom svetle.

Lenora, určite Ti bude prínosom, možno to v Tvojom prípade bez osobného kontaktu s terapeutom nepôjde (kto vie?), ale aspoň sa dozvieš, čo to vlastne prežívaš a prečo. Je to pre Teba dobrý odrazový mostík do budúcnosti. Určite si tú knihu prečítaj!