Asi už z nadpisu vyplýva, že o čo ide...Mama pije asi 7 rokov...Teda toľko to viem ja...Prišla o niekoľko prac..neboli 2,3...okolo 7...teraz znova...Žijeme len my dve spolu...Kedže starší brat sa radšej odsťahoval a s otcom sú už niekoľko rokov rozvedení...Nič príjemne ísť zo školy a vedieť že vás doma čaká spitá mama s ktorou sa nedá ani porozprávať a celé dni len prespí a hneď ako sa zobudí prvé čo ma v hube fľašu.Hrôza pozrieť sa na ňu o 6 ráno a vidieť, že už má vypité.Kým s nami býval brat tak jej stále dohováral a ustavične vyhadzoval fľaše...Toto bolo na dennom poriadku a ešte k tomu pribudli aj vyhrážky...No zjavne jej to nepomohlo a bolo jej všetko rovnako jedno...No brat sa odsťahoval a zostalo to všetko na mne...Už neviem čo mám robiť...Proste stále keď niekam ide tak sa bojím či sa vôbec aj vráti ešte..Či mi nezavolajú z nemocnice, že sa jej niečo stalo...Proste stále ten blbý pocit...Keby môžem tak sa najradšej odsťahujem...No ešte musím rok a pol nejako vydržať...O liečení nechce ani počuť a keď jej vyčítame že pije tak samozrejme jej klasická odpoveď...Ona nepije a to, že si raz za čas kúpi fľašu nič neznamená...Keby to je aspoň pravda a nevychlastá 2-3 pol litrové fľaše rumu denne...Najhoršie je že bývame v podnájme a má najmenej 3 pôžičky...Kedže prišla nedávno o robotu už len čakám kedy nás vyhodia alebo príde exekútor a všetko ,,zhabe,,. Už som aj rozmýšľala, že navrhnem bratovi či nemôžem ísť k nemu, lenže on ma svoj život a svoju rodinu. Takže ďalšia vec na ktorú sa nejako extra spoliehať nemôžem. Jednoducho už neviem ako ďalej.Nič ju netrápi a navyše ja zato začínam mať problémy v škole kedže jediné, čo mi stále behá po rozume je mama a jej chľast. Niekedy rozmýšľam nad tým, či je lepšie mamu nemať ako ju mať ale takúto.A myslím si, že keby sa niečo stane tak by sa uľavilo aj mne a bratovi.Ja proste už len čakám kedy sa niečo stane a buď sa uvedomí alebo skonči na ulici a umre. Najhoršie je na tom to, keď ideme po ulici a každý 5ty človek sa otáča a hovorí, že to je tá čo chľasce.Nezvládam to a viem, že keď to takto pôjde ďalej tak to dlho nevydržím ja. Celý život mám pred sebou a ona mi ho ničí. Viem, že liečenie by nepomohlo a kedže o ňom nechce ani počuť tak viem, že by to boli zbytočne vyhodené peniaze. Kedže sama tam nechce isť a viem že aj keby s tade víde tak určite zase s tým začne. Keď to nechce sama tak jej niet pomoci. Ak máte niekto podobné skúsenosti tak píšte. A hlavne budem rada ak sa mi niekto pokúsi poradiť, lebo už vážne neviem ako ďalej...:-/
Mama alkoholička
A najnovšie nám znova hrozí vysťahovanie s dalšieho bytu, kedže mama neplatí nájom...a ja nemám ani šajnu že čo spravím, proste mám chuť na všetko sa vykašlať a jediné možné riešenie je spraviť si niečo...a moja psychika je na dne :)
Nechápem ako može byť niekto tak nezodpovedný ako tvoja mama...Ked už nepozerá na seba aspoň na ostatnych okolo seba by mohla, ale alkohol je alkohol to poznám a aj viacerí...No radil by som ti čo najskor od nej odísť či uz k priatelovi, nejakej rodine alebo to riešiť na sociálke..Veľa šťastia
No len kto vie čo bude do tej 18tke...a navyše do pondelka ked nezaplatíme nájom sa máme z dalsieho bytu vystahovať :) uplne super :)) a tak o to stipendium som poziadala uz teraz len ešte treba nejake papiere..ale aj tak..proste je to všelijake a nemám kam isť jedine bratovi a to už absolvovať netužim už len z dovodu zmeny skoly v tom prípade..ach...
ja by som to mozno riesila aj na socialke, alebo ked budes mat osemnast takk ist na skolsky internat, poziadat o socialne stipendium a davku v hmotnej nudzi, len neviem ako to funguje. mozno aj taketo bude rieseni. no neviem, treba skusit
Hej hej uz velmi dlho viac ako 15 rokov.
Porozmyslaj co by bolo pre teba najlepsie, akokolvek sa rozhodnes bude to spravne a nelutuj to.
Ved to mi sme sa podrzali vzdy navzajom, ked bolo najhorsie. A ty si na to sama.
Zatial pa ja musim ist, ja sa ti isto este ozvem.
fuuha..tak moja to zatial nerobí, ešte že tak..ale viem si predstaviť ako to vyzerá u vás..a pije dlho či ani nie ? tak prijať by ma prijali si myslím len mne by to pripadalo že som im tam na obtiaž a tak aj ked viem že sa vždy tešia ked prídem na víkend k nim a tak :) ale predsa len bývať už spolu to je trošku o inom :D a o tom pocite že ako to je doma..velmi dobre poznám..akurat ze u vas ma este dvoch ludí doma ale ja som s mamou sama..takže tak no..ten pocit je ešte horši tým pádom ked viem že nikto nanu nedáva pozor ani nič
Ved to, ja viem,že ta trapi, ale to uz asi nema zmysel.Neviem co bude s tebou ja by som to skusila u toho priatela, teda ak sama chces a jeho rodina by ta prijala.
Ja som 3 tyz. v zahranici, byvam u priatela,zatial bez prace. Ale aj tak stale myslim na to, ako to vyzera doma. Vies ja mam este tatka a brata. Tatko si s nou vytrpel najviac, vies moja matka je velmi agresivna ked pije, ona dokaze napr. vykrikovat ne cely dom celu noc az do rana a rozbijat taniere a podobne veci.
Ja mám tiež ten pocit...A tak už je moja mama v dosť zlom stave..rposte stalo sa vela veci hlavne jej a nikdy neprestala. odišla som z domu raz aj to neprestala..jednoducho už niet pomoci mám taký pocit..ale to je už zrejme na nej..len čo bude dalej so mnou :) to je otázne..inac ty este byvas s mamou či nie ? :)
Neviem v akom stadiu alkoholizmu sa tvoja mama nachadza, ale myslim, že je to uz dost silny navik.
Vies mam pocit, ze tyto ludia nikdy s tym neprestanu, keby sa udialo cokolvek. Moja matka mavala stavy deliria - neprestala.
Tazka choroba v rodine, jej vlastne dieta, cize moj surodenec - neprestala.
Tazka choroba jej otca - neprestala.
Ich asi nezmeni nic
Garnier..tak snažim sa to zvladať, ale už je toho na mňa vela..hlavne potom ako maminu prepadli a bola v nemocnici a už sme si všetci mysleli že s tým prestane a ona zase..no mňa ide roztrhať z toho. tiež si myslim ze nie každy v mojom veku rieši taketo veci ale zjavne nie každy má take šťastie v živote...:)
