Asi už z nadpisu vyplýva, že o čo ide...Mama pije asi 7 rokov...Teda toľko to viem ja...Prišla o niekoľko prac..neboli 2,3...okolo 7...teraz znova...Žijeme len my dve spolu...Kedže starší brat sa radšej odsťahoval a s otcom sú už niekoľko rokov rozvedení...Nič príjemne ísť zo školy a vedieť že vás doma čaká spitá mama s ktorou sa nedá ani porozprávať a celé dni len prespí a hneď ako sa zobudí prvé čo ma v hube fľašu.Hrôza pozrieť sa na ňu o 6 ráno a vidieť, že už má vypité.Kým s nami býval brat tak jej stále dohováral a ustavične vyhadzoval fľaše...Toto bolo na dennom poriadku a ešte k tomu pribudli aj vyhrážky...No zjavne jej to nepomohlo a bolo jej všetko rovnako jedno...No brat sa odsťahoval a zostalo to všetko na mne...Už neviem čo mám robiť...Proste stále keď niekam ide tak sa bojím či sa vôbec aj vráti ešte..Či mi nezavolajú z nemocnice, že sa jej niečo stalo...Proste stále ten blbý pocit...Keby môžem tak sa najradšej odsťahujem...No ešte musím rok a pol nejako vydržať...O liečení nechce ani počuť a keď jej vyčítame že pije tak samozrejme jej klasická odpoveď...Ona nepije a to, že si raz za čas kúpi fľašu nič neznamená...Keby to je aspoň pravda a nevychlastá 2-3 pol litrové fľaše rumu denne...Najhoršie je že bývame v podnájme a má najmenej 3 pôžičky...Kedže prišla nedávno o robotu už len čakám kedy nás vyhodia alebo príde exekútor a všetko ,,zhabe,,. Už som aj rozmýšľala, že navrhnem bratovi či nemôžem ísť k nemu, lenže on ma svoj život a svoju rodinu. Takže ďalšia vec na ktorú sa nejako extra spoliehať nemôžem. Jednoducho už neviem ako ďalej.Nič ju netrápi a navyše ja zato začínam mať problémy v škole kedže jediné, čo mi stále behá po rozume je mama a jej chľast. Niekedy rozmýšľam nad tým, či je lepšie mamu nemať ako ju mať ale takúto.A myslím si, že keby sa niečo stane tak by sa uľavilo aj mne a bratovi.Ja proste už len čakám kedy sa niečo stane a buď sa uvedomí alebo skonči na ulici a umre. Najhoršie je na tom to, keď ideme po ulici a každý 5ty človek sa otáča a hovorí, že to je tá čo chľasce.Nezvládam to a viem, že keď to takto pôjde ďalej tak to dlho nevydržím ja. Celý život mám pred sebou a ona mi ho ničí. Viem, že liečenie by nepomohlo a kedže o ňom nechce ani počuť tak viem, že by to boli zbytočne vyhodené peniaze. Kedže sama tam nechce isť a viem že aj keby s tade víde tak určite zase s tým začne. Keď to nechce sama tak jej niet pomoci. Ak máte niekto podobné skúsenosti tak píšte. A hlavne budem rada ak sa mi niekto pokúsi poradiť, lebo už vážne neviem ako ďalej...:-/
Mama alkoholička
Tak clovek nikdy nevie ako sa kto zachova ale brata poznam a bohuzial sa moc nanho nespolieham...ved skusim to nejako povedat priatelovi a uvidim..
To ako odides je uz to posledne ale hadam by nebolo zle sa s nou porozpravat este. To ze brat kasle na mamu sa necudujem ale myslis, ze kasle aj na teba?? Ze by ta nechal tak? Ze rezignoval na nu, neznamena ze je sebec.. Sebec je hlavne tvoja matka.No ved povedz to hlavne tomu priatelovi a uvidis ako dalej..
Tak priatel by pre mna spravil aj to posledne toho sa nebojim :-) len nezalezi to od neho ale od jeho rodicov... a brat tak s nim je to trosku horsie kedze je dost velky sebec a ani teraz neni schpny pomoct mame s tym byvanim..proste ked su nejake problemy tak nato z vysoka kasle takze nanho by som sa asi nespoliehala. len rozmyslam ze keby vybavim toho priatela ze ako to spravim..pobalim sa a odidem ked nebyde dona alebo sa s nou porozpravam a odidem
No a s tym byvanim... brat ta urcite nenecha na ulici aj ked ma svoju rodinu .. ani priatel ak ta lubi ta nenecha v tom samu
Ano, mala som uz prijem o to to bolo lepsie. Ved prave, ak to udieranie na psychiku nebues zvladat, potom nevahaj ist sa poradit. Nevyriesi tvoje problemy ale pomoze ti ich zvladat.Ja teda neviem, mozno to zvladnes aj sama, mozno si natolko silna. Ja som nebola a sla som psychosovi a nelutujem.Len uz som bola an tom tak, ze stavy uzkosti neustale a nemohla som spavat, rozmyslat nic. S mamou ti neporadim, skus mozno toho priatela. Pomoze uz len ak ta pochopi blizka osoba. A Ak ta nepochopi, potom to nie je dobry priatel, pretoze ty za to nemozes aku mas mamu. Tak sa nehambi a povedz mu o tom...
No hlada ale najviac ma zarazilo to ze som dosla domov a ona zas opita... tak bude to pol rok co sme spolu co zase az tak vela neni, ale vieme ze ten vztah ma perspektivu.. len kto vie ze ako by nato reagovali jeho rodicia, predsa len on ma 20 a keby si tam chce nastahovat este ani neplnoletu frajerku tak no neviem :-) ale skoncit na uluci..nic prijemne a viem ze by ma stvalo aj to ze co bude s mamou. kurnik nechapem ako mi moze nanej po tomto vsetkom zalezat.ach..
Tak aspoň že hľadá možnosti. Možno by som pozrel ubytovne v NR, za 6e na noc sa niečo nájsť dá. A neviem ako dlho si s priateľom ale určite by si mu to mala čím skôr povedať. Jedná sa o dôležitú vec a som si istý, že sa celá situácia môže pohnúť dopredu. To ako sa budeš cítiť to teraz nerieš, podstatné je aby si mala kde bývať..
Dasena...ako som sa docitala tak v tej dobe si bola uz s vlastnym prijmom co trosku menilo situaciu..ja viem ale co z toho ked pojdem psychologovi to mi az tak nepomoze kedze ta nepohoda v rodine bude stale. a najhorsie je to s tym byvanim. aj ked si hovorim ze nech vydrzim tych par rokov ale nejde to :-( brutalne to udiera na psychiku... a hlavne ked mi neska povedala ze z tohto bytu sa mame do piatku vystahovat...
Ach jo... :( to je ako o mne kedysi... precitaj si, najdi v temach nazov:
MATKA ALKOHOLICKA .. Dopadlo to tak, ze bola na lieceni, nepomohlo, potom sa priotravila tabletkami a sla na druhe liecenie a zatial sa drzi, uz je to dlho. Jedine, co ti mozem poradit je dbaj hlavne o seba, nech sa nezblaznis, ju neukecas, musi to spravit jedine ona... ak bude najhorsie a nebudes zvladat, kludne zajdi psychologovi, lebo budes mat nasledky do konca zivota... a cim skor sa bude dat, vypadnut z domu.Aj ked to bude o par rokov.Nepotrebuje pomoc ona, ale ty. Tu nasu mamu ani neviem co osvietilo... neviem.. drzim palce
Ved ja viem ze to bola len otazka casu... a tiez do nitry chodim do skoly :-) a taak co mala... hlada nieco ine ale vsetko bud obsadene alebo drahe a tak... rozmyslam ze vsetko poviem priatelovi len kto vie ci by som k nim aj mohla ist. ale to by som sa zase aj blbo citila a predsa len neni to take lahke povedat ale na ulici skoncit je to uplne posledne co chcem...
