Znasilnenie

ja obvinujem svojetelo

Zuju kľud, neboj sa, veď ťa nikto neobviňuje. Len ste sa zle pochopili.

a viem ze nie som na tom najhorsie, ale neviem co chces pocuitn ty

shakt: neviem ako si prisla na to ze sa tu chcem lutovat... nemam to okrem psychologa komu povedat, ked sa to stalo a naznacila som to nasim otec mi strelil a povedal mam dceru kurvu! dlhe royk som to tajila a dusiola v sebe az prisla moznost tohto clanku a robenia nieco s tym

Shakt, určite to tak nemyslela, ako napísala. Je len s nervami v koncoch. A tým trom a podobným smradom useknúť pytónov!

zuju 13:20 dakujem za tvoje prianie v mene vsetkych zien! Mnohe sme mozno prezili ovela vacsie hrozy ako ty! Nie si na svete jedina,ktorej sa stalo cosi zle,ale nebudem koli tomu trpiet cely zivot,cely zivot sa nenavidiet a nenavidiet vsetko okolo seba?stalo sa,neviem ti odpovedat preco sa to stalo prave tebe,mne a dalsim milionom zien, skutocne neviem,ani neviem co nam to malo dat,ale jedno viem urcite- s tymito myslienkami a pocitmi akymi zijes nadalej znasilnujes sama seba! Tesis tych co ti to spravili,davas im pocit,ze vyhrali,ze to co spravili bolo spravne! Hovorim o pocitoch ktore mas v sebe!Oni ti ublizili tak prestan nadalej ublizovat sama sebe! Si mlada,krasna a zivot mas pred sebou,tak zi a neutapaj sa v tej bolesti,lebo sa z toho zblaznis! Najhnusnejsie co im mozes spravit je odpustit im,nestoja ti za to, a najlepsie co mozes spravit je odpustit sebe,nic zle si neurobila.zuju mozno som tvrda ale som tvrda prave preto,zivot sa s nikym z nas nemazna,lutovat ta nebudem,viem ze som to nikdy sama nechcela!Tak preto,mozno raz,ked sa prestanes lutovat a utapat v tej bolesti,raz to vsetko pochopis.vela stastia. Zacni si vazit samu seba,nerob nic co nechces a ked to nechces daj to inym razne a tak aby to pochopili najavo!!! Bi sa za seba.Je to tvoj zivot,nikto ti nikdy nepomoze,musis si pomoct sama!!!

V takychto pripadoch radia strcit si prst riadne o krku a vyvracat sa.Vacsinou to nasilnika odplasi.Je asi tazke spomenut si na rozne rady "odbornikov".

Zuju ak si to takto zazila, tak je to velmi smutne...
Zrejme keby som bola na tvojom mieste, asi by som mu pichla nechtom riadne do oka, alebo ja neviem co, urcite by som to neprijimala pasivne a v dalsom rade by som okamzite utekala na policiu.Takto by som to ja urcite spravila.

prajem zazit potom obvinovat,zbohom

zuju dufam ze sa nenahnevas, ale myslim ze toto je tvoj pribeh...

Mám strach dotknúť sa muža...
Autor: Gabina Weissová
Utorok, 24. apríl 2007
Sú ženy, ktoré majú na chlapov šťastie. A sú také, ktoré to „šťastie" už nikdy „nerozchodia".

Ani neviem, kde sa to všetko začalo. Mám pocit, že chlapi ma „prenasledovali" už od detstva. Keď som bola menšia, mohla som mať desať alebo jedenásť rokov, mali sme v bytovke partiu deciek. Raz nás naháňali oveľa starší chalani po schodoch. Kamarátka stihla utiecť, ja som sa skryla v suteréne za výťahovou šachtou. Učupená som sa tam ticho bála, počula som ich hlasy a vnímala som, ako veľmi mi od strachu bije srdce. Zostala som tam sama aj chvíľu potom, ako odišli...

S nožom v ruke
Mala som pätnásť. Cestou do školy som vždy musela prejsť tmavým podchodom, ktorý ústi pri reštaurácii. Neobzerala som sa napravo ani naľavo, chcela som byť čo najskôr vonku. Zjavil sa pri mne pán a spýtal sa ma, či neviem, prečo sa v tej reštaurácii tak skoro ráno svieti. Stroho som odpovedala, že neviem. Začal sa všeličo vypytovať a ja som už tušila, že niečo nie je v poriadku. Kráčal vedľa mňa, až kým sme nevyšli z podchodu a nezastali pri tej reštaurácii. Odrazu povedal, že už musí ísť, ale chce mi dať pusu za to, že som mu pomohla. Stála som v úzkom priestore medzi ním a stenou pivnice a chcela som sa ho čo najskôr zbaviť. Odvetila som, že to nebola nijaká pomoc, takže pusu si pýtať nemusí. Na ulici nebolo nikoho a ja som sa veľmi bála utekať, aj keď som chcela... Vtom som zbadala, že odniekiaľ vytiahol nôž. Preľakla som sa, prestali ma celkom poslúchať nohy a mala som pocit, že môj strach ma úplne paralyzoval. V tej chvíli sa tam zjavila moja spolužiačka a veľmi rýchlo pochopila, že sa deje niečo zlé. Zakričala o pomoc a ten chlap utiekol... (Keď na to teraz myslím, znova ma to bolí, ale predýcham to...)

Prvé znásilnenie
Praxovala som v jednom ústave, mala som dvadsaťdva a bola som zaľúbená do kolegu, volal sa Miro. V ten večer som ho čakala pred ústavom, mali sme naplánované rande. Odrazu za mnou na dvor vyšiel Mirov kolega a povedal, aby som ho počkala vnútri. Keď som prekročila prah dverí, zamkol. Spýtala som sa, kde je môj priateľ a prečo zamyká. Odvetil, že pre istotu, aby nebolo zle, keď príde riaditeľ... A potom sa to zbehlo veľmi rýchlo. Zvalil ma na akýsi matrac. Bránila som sa, ale vôbec mi to nešlo. Ležal na mne celou svojou váhou a ja som sa bála, že mi naozaj ublíži. Pred očami som mala znova tú scénku s podchodom a nožíkom... Keď videl, že sa pokúšam dostať ho zo seba dole, povedal: „Čo vystrájaš, aj tak viem, že s takýmto telom chodíš do postele s každým!"

Znásilnil ma. Pamätám si len na to, že som ho prosila, aby sa „neurobil" do mňa, ale na moje brucho. (Panebože, asi by som potrebovala mať teraz niekoho pri sebe, cítim hroznú úzkosť...) Večer som nakoniec strávila s Mirom, ale o znásilnení som mu povedala až ráno. Jeho reakcia? Bol šokovaný. Vraj keby to bol vedel, v tú noc by sa so mnou nemiloval a jeho by určite zabil!

A o pár mesiacov znova
Áno, stalo sa mi to opäť. Znásilnil ma masér v posilňovni, kam som chodievala cvičiť. V miestnosti, od ktorej mal kľúče. Na zemi. Bolelo to, ale jemu to bolo úplne jedno... V takej chvíli má žena málo šancí dostať sa zo zovretia a čokoľvek urobiť... Bolo to strašné...

Nenávidím sa...
Týchto dvoch chlapov som nechcela! Boli hrubí a násilní. S inými som spala preto, lebo som to chcela aj ja. Počas terapií som sa dozvedela, že som v mužoch hľadala otca, objatie, pritúlenie, náruč... a za to chceli muži odo mňa sex. Zaplatila som za to, že som chcela cítiť prítomnosť človeka...

Dávno sa zmenil môj vzťah k mužom a k sebe samej. Aj odborníci tvrdia, že neprijímam svoje telo a trestám ho práve preto, ako sa ku mne muži správali vminulosti... Nedokážem sa svojho tela dotknúť, niektoré jeho časti nenávidím, a tak ho ničím jedlom. Nejem vôbec alebo jem až príliš. Mám bulímiu (porucha príjmu potravy, keď sa nadmerná konzumácia potravy kompenzuje vracaním, pozn. redaktorky). A vieš čo? Dokonca som uvažovala aj o tom, že budem fotiť akty alebo robiť striptíz... Ten pre mňa znamená: „nažhaviť" a odísť! To by sa mi páčilo ako pomsta chlapom. Vyprovokovať ich a potom nechať tak. Jednoducho mám v sebe túžbu pomstiť sa a neviem ako, možno svojím telom, aj keď ho sama nenávidím... Ale pre chlapov je erotické.

Rodičia, známi, polícia?
Rodičia o tom nevedia. Možno tušili to, čo sa mi stalo v pätnástich, ale, proste... nevychádzam s nimi. Keď som pred pár rokmi mala na školení niečo so svojím šéfom, povedali mi, že som k.... To si o mne myslia, takže - škoda rečí...
A polícia? Neverím jej. Bála som sa, že nakoniec aj tak budem vinná ja. Že mi budú vyčítať, že v ústave som nemala čo robiť. Že som nemala ísť na masáž, lebo som nebola objednaná. Dokonca som sa so zneužitím zdôverila bývalej šéfke. Povedala, že to nahlási na polícii a že mi pomôže. Ale nechala to tak. Možno som len netušila, na koho sa mám obrátiť.

Dnes je pre mňa veľmi ťažké nadviazať normálny vzťah s chlapom, aj keď sa mi akokoľvek páči. Život po boku muža ma neodpudzuje, ale sex áno. Mám z neho strach, hrôzu, des, nenávidím dotyky na mojom nahom tele. Je mi podozrivé, ak niekto nechce sex okamžite, a ak k nemu nakoniec dôjde, som to ja, kto to chce mať čím skôr za sebou. Uspokojenie iba predstieram, nedokážem ho dosiahnuť. Po celý čas pohlavného styku čakám iba na to, kým sa odbaví chlap... A navyše - mám hrôzu z toho, že sa mám dotknúť penisu...

MUDr. Danica Caisová, sexuologička:
„Ženy, ktoré prežili sexuálne násilie v detstve alebo mladosti, sa môžu po celý ďalší život stretávať s problémami v intímnej oblasti. Je známe, že napríklad medzi prostitútkami je veľmi veľa dievčat a žien, ktoré boli v detstve alebo mladosti vystavené rôznym formám sexuálneho zneužívania. Žena z tohto príbehu prežila sexuálne násilie v pomerne vysokom veku. Neznámy agresívny muž v nej vyvolal odpor k intimite a k sexuálnej aktivite a prenáša sa to aj na mužov, ktorí k nej majú kladný vzťah a ktorí by jej veľmi pravdepodobne v sexuálnej interakcii neublížili. Svoj život rozdelila na sexuálnu aktivitu bez lásky a láskyplné vzťahy bez sexu. Vo vzťahoch hľadá takého muža, u ktorého by sa jej tieto dve roviny spojili, ale, bohužiaľ, zatiaľ sa jej to nepodarilo. Predstava o tom,že by mužov potrestala aktmi alebo striptízom,prezrádza, že aj jej sexualita a sexuálne systémy sú narušené a poškodené. No už tým, že je ochotná zverejniť svoj sexuálny scenár, je na dobrej ceste pomôcť si. Vidí, že takto žiť nedokáže, že je to pre ňu neplnohodnotné. Odporučila by som jej, aby vyhľadala sexuológa, ktorý jej pomôže v tom, aby mohla realizovať sexualitu k svojej spokojnosti. Lebo zatiaľ to robí spôsobom, ktorý jej nevyhovuje.

Treba povedať, že sexuálna agresivita sa objavuje častejšie, než sa u nás o tom hovorí a píše. Muž s normálnou sexualitou nikdy nie je násilný tak, aby ženu vystrašil. Naopak,vždy sleduje jej reakcie,a keď zbadá, že má obavy a strach, hneď zo svojej naliehavosti uberie. Sexuálneho agresora však žena, ktorá sa čoraz viac bráni a bojí, vzrušuje. Samozrejme, vieme,že je veľmi málo žien, ktoré sú ochotné podstúpiť mašinériu policajného vyšetrovania,a rešpektujeme to. Mali by však vedieť, že nie sú vinné, ak sa stali obeťou zneužitia. Že nie sú vinníčkami, ak svojím správaním vyvolali agresiu muža voči sebe. Mali by vedieť, že sexuálneho násilia sa dopúšťajú devianti.

Rodičia by mali vedieť, že ich deti sexuálne ohrozujú najčastejšie ľudia z blízkeho okolia rodiny.