zdravim vsetkych prispievajucich. Chcel by som sa vas opytat na vas nazor. Chodim s priatelkou uz takmer 4 roky. Na zaciatku nasho vztahu, nieco viac ako rok som urobil viacero chyb. Jednak som jej viackrat s vlastnej hluposti klamal, a jednak som dost casto chodil von s kamaratmi. VELMI SOM TO OLUTOVAL a od toho zaciatku vztahu som sa zmenil a uz nikdy odvtedy som jej ani v najmensej veci, v tzv. pripustnych klamstvach, nezaklamal, ani ak som povedzme meskal 5minut na rande som si nevymyslal historky, a navyse som uplne prestal chodit s kamaratmi von. Bolo by to na strasne dlhe rozpravanie, ale nas vztah sa vyvinul cez mnozstvo hadok a problemov do takej podoby, ze ona mi do oci hovori, ze mi vobec neveri, pri hadkach na mna ziape, nadava mi a vysmieva sa mi, neustale mi nieco vycita a zaroven nezniesie ak ja nieco vytknem jej, a vela ineho, a citujem: to preto, lebo si mi v minulosti klamal a teraz si to odtrpis=(. Ona to mozno ani tak v skutocnosti nemysli, ale cosi take mi uz raz povedala. ze ona mi nedokaze verit, preto je namna taka=(. ja som jej povedal jasne, ze ma moje chyby z minulosti nesmierne mrzia, a viem, ze si v podstate nezasluzim s nou byt, sposobil som stratu dovery a v konecnom dosledku za zniceny vztah mozem ja. ale ma ten, kto sa sklamal pravo sa takto spravat? musim ja teraz donekonecna znasat trapenie, za to, co som urobil v minulosti? ja ju milujem a viem, ze by som si zasluzil aby ma nechala, ale stale mi neda pokoja, ze clovek ak by nedokazal uplne verit tak by proste s tym druhym nebol. a ona so mnou je, ale zaroven tvrdi, neverim ti ani slovo a preto a aj pre vsetky tvoje ostatne chyby som na teba hnusna. uz vela pisem, ale dodal by som este, ze niekedy uz citim taku vec, ktorej sa trochu desim, ze najlepsie by bolo, ak by ona bola s niekym komu dokaze verit a stastna, a ja sa budem trapit bez nej. ale to co robi ona mam stale menej a menej silu znasat. takze tak. budem vdacny za kazdeho, kto si najde cas prispiet svojim nazorom....
Mam pravo?
ja si myslim, ze ked ti donekonecna vycita chyby z minulosti, aj ked ti sa pokusas vztah zlepsit a chyby uz neopakovat, tak si ta dostatocne nelubi a nevazi si ta. chyby sa robia v kazdom vztahu, no kym nie su take velke aby znamenali rozchod, tak clovek ich nema stale dookola omielat, lebo to skutocne nici cely vztah. ked sa nevie odosobnit, neveri ti alebo nechce ti verit, potom spolu zbytocne stracate cas. skor ci neskor sa aj tak rozidete ( podla mojho nazoru) a je len otazka casu kedy.
sisa123: ver mi, nie som s nou kvoli tomu ze sa obavam ze by som bol sam. Ak sa mam cestne priznat, vzhladom na iste skutocnosti ktore som spomenul, by som sa mozno citil volnejsie, ale ci stastnejsie to neviem. Cize nie je to tak, ze sa jej hystericky drzim, ale je to v tom ze ju jednak milujem a jednak, mozno som hlupy ale, nedokazem stvorrocny vztah len tak pustit dole vodou. Ale z jej spravania vcera aj dnes citim, ze jej to nie je jedno a ze mozno by bola rada ak by sme to vyriesili. Len si myslim, ze ked uz za nou pridem bude to stare zname spravanie sa na nedostupnu. Nuz uvidime.
Ivana45: nikdy som ju nepodviedol. Aaa k tomu co si pisala, klamat som naozaj nemusel, len skoda ze priatelka nevie, ze ja som sa za to vytrestal viac sam, nez ona mna, pretoza pomyslenie na to, aky som bol hlupy ma dost trapi aj teraz. Taakze tak.
Dakujem vam vsetkym za vase nazory a drzte palce prosim.....
ludia toto, co mi hovorite si uvedomujem. klamat som nemal, klamat sa nema nikdy. Ja sa snazim do nej vcitit, ako sa asi citi, a viem, ze ak jej nieco poviem, tak sa v nej asi vynaraju pochybnosti, ci znovu neklamem. A nepopieram, ze toto vsetko som si mozno do velkej miery sposobil ja sam, svojim klamstvom, avsak jedine co som chcel vediet bolo, ci je taketo spravanie vporiadku. Mozno vyzniem blbo, ale vazne ju tak milujem, ze ma niekedy prepadnu myslienky, ze by som jej doprial byt stastnou bezo mna, ak sa so mnou trapi, bez ohladu na to, ze ja by som bol bez nej. A uvedomujem si aky pokazeny mame vztah, ale nevzdam to este. Dnes pojdem znovu za nou, ale nie prosikat a natiskat sa, ale vazne a z laskou sa porozpravat.
to je o čom takýto vzťah?? si s nou len preto lebo sa bojis ze ostanes sam? ubíjal by ma takýto vztah keby mi ten druhy nieco neustale vycital a nevedel sa povzniest nad minulostou. Este ma zarazilo ze si sa prestal stretavat s kamaratmi, to vacsinou baby robia ze kaslu na kamosky a ked sa rozidu s chlapom tak nevedia co zo sebou. Mal si si nechat aspon trochu svoju nezavislost. Najlepsie je rozist sa, mam kamosa co jeho priatelka vecne riesila co robil v minulosti, az ho to prestalo bavit a poslal ju kadelahsie.
zameta s tebou, lebo jej to dovolis. spravas sa ako zena, ani sa jej nedivim, ze je na teba taka. skor naopak, divil by som sa, keby taka nebola.
ved ktora zena by chcela taketo zzenstileho chlapa?
musis byt k nej tvrdsi, uvidis, ako sa potom zmeni, bude ako med.
zeny v istej forme potrebuju muzsku dominanciu, bez nej su nestastne a hasterive.
boer,
myslim, ze vas vztah je dost pokazeny.
Poznam na vlastnej kozi, ake to je, ked ti niekto klame. Fascinujuce (negativne) bolo, ked klamal, aj ked nemusel. Nechapala som. Rovnako dobre mohol povedat pravdu. Fakt ma to znechucovalo a kedze boli aj dalsie problemy, nechala som ho. Ale toto bol pre mna zasadny problem.
Veta tvojej priatelky "si mi v minulosti klamal a teraz si to odtrpis" znie divne, nepriatelsky, zavana hysteriou.
Boer, kolko mas rokov? Tvoja priatelka? Ste slobodni ? deti ?
Pravdupovediac, divim sa ti, ze bojujes o vztah, kde sa tvoja partnerka ani nesnazi zdisciplinovat a otvorene hovori, ze ti tvoje stare zlyhania (klamanie, alebo este aj ine ? zahol si jej? ) hodla obuchavat o hlavu pri kazdej prilezitosti a takto tebou manipulovat. Tvoje "nezasluzim si ju" je dobra somarina. Jasne, ze si ju zasluzis. Inak by s tebou nebola. Nedaj si .. na hlavu.
Nuz, je vela veci, ktorym nerozumiem.
okey, tak jej zaklopkaj na dvere, pozvi von a vydiskutuje si to, ak ste sa uz o tom rozpravali, tak viditelne s neuspechom, tak treba znova. aj ty jej musis povedat bud - alebo, musi ta brat aj s chybami, vztah nebude nikdy dokonaly.. och ze to hovorim zrovna ja :D
xy :)
Aj ja to chapem, tazko sa doveruje niekomu, kto uz raz klamal, ale ona sa musi rozhodnut - bud vztah a musi verit, alebo to nema vyznam. Uz to konecne musi spravit, myslim, ze to trva uz tak dlho, ze ten vztah je naozaj ohrozeny a to by bola skoda.
netreba klamat po prve, ja klamstvo velmi tazko odpustam, pretoze potom clovek nikdy nevie co moze z toho druheho neskor vyliezt. tvoja priatelka by ti mala odpustit za chyby davno minule, lebo takto ublizuje nielen tebe, ale aj sebe. treba sa o tom porozpravat a dohodnut sa, ze sa spravi ciara a bla bla. pretoze vyhadzovat neustale na oci to, co si urobil zmenoznuje fungovanie vztahu. nedokaze sa s tebou rozist, pretoze ta dost lubi, ale myslim, ze treba davat bacha, lebo ked sa raz tak vytoci, ze to s tebou sekne, moze to byt definitivne. podla mna ti len tvrdi, ze ti neveri, lebo ti nechce dat najavo to, ze ti uz ako tak zacala verit. inac by uz s tebou davno nebola. ziskat doveru naspat je hrozne tazke, a trva to hrozne dlho. tym, ze ti hovori, ze naco by ti verila, ze si ju aj tak uz klamal chce od teba podla mna vyjadrenie a uistenie, ze uz to nespravis, ze si sa zmenil a bla bla.
leninka: az mi prislo smutno ked si povedala, ze otocit hadku na usmev. Vies ako by som to chcel aspon niekedy? raz mi dala pri hadke facku, a uz o minutu to lutovala, a ja som jej hned odpustil, proste ja si myslim ze spontanne odpustanie ma svoje miesto v zivote. Priatelka je trochu ina, berie krivdy velmi osobne, proste ako nezmieritelny atak na jej osobu. vystihuju to slova, ktore sama povedala: a co mam z toho ze odpustim...nuz tak.
