Nemam priatelov, preco?

Príspevok v téme: Nemam priatelov, preco?
shinji

Nemam priatelov ziadnych.Vzdy ked si myslim ze som nasla nejaku kamaratku tak ma sklame a to tym ze ma ohovara a smeje sa zomna.Vacsinou ma kazdy iba vyuzije a ohovori.Uz som stoho nestastna.Nemam sa komu vyrozpravat,pozalovat ani sa skym zasmiat.Som dost hambliva ale to neznamena ze som zla.Viem si vazit priatelov zial nemam akych:((Neviem kde robim chybu???Poradte mi.

ebi77

nescio

a čo myslíš, kvôli čomu to môže byť?

nejak sa odlišuješ od ostatných? máš veľmi dobré známky, si nadpriemerne inteligentný?

väčšinou sa to stane takým žiakom,ktorí sa odlišujú od priemeru..
títo jedinci často sa stávajú terčom šikany

Nescio

Tak našiel som sa v tejto téme. Keď som bol mladší nemal som núdzu o priateľov, ale zrazu jedného dňa ( niekde v 3. ročníku strednej) nemám vlastne nikoho. Všetci ma ignorujú, aj keď ich dakde zavolám, tak si vymýšľajú len , aby nešli so mnou von. Ale najlepšie bolo ,keď som minule zavolal bývalého kamoša von, ktorý , (keď bol mladší, nemal nikdy kamarátov, všetci sa mu vysmievali a chodieval so psom sám zatrpknutý. Ja som ho zoznámil so všetkými, volal všade aj keď iným sa to nepáčilo), tak zrazu si vymýšľal , že dnes nemôže a náhodne som ho stretol večer s bývalými kamošmi ako sa veselo zabávali. Tak by to bolo aj trápne aj dosť ľúto, že som nakoniec skončil úplne sám.

osamela159

Nemám kamarátky :( a ako prichádza leto, kamarátky mi chýbajú čoraz viac. Mám priateľa, je mi s ním super, ale kamarátky nenahradí. Teraz je piatok večer a ja sedím doma. On išiel von s kamarátmi, chodí s nimi často, sú fakt skvelá partia, poznajú sa od strednej a v dobrom mu to závidím.
Niekedy na mňa príde taká pesimistická nálada, že vlastne z čoho ja žijem, na čo sa ja teším. Jedine na svojho priateľa, neviem si predstaviť keby sme sa rozišli.
Tak tu tak sedím a pozerám môj obľúbený seriál "sex v meste" a je mi ešte horšie. Taký skvelý život, túžila by som mať takú babskú partiu, že by sme si boli ako rodina.
Ale väčšinou to zostane asi len vo filmoch, však?
Sedí dnes večer doma pri PC niekto ako ja?

Mimulus

Zaujímavá téma :) Ja teraz niekam idem a nemám s kým :) Tak idem sám :D

Ľudia prichádzajú a odchádzajú no každý človek, ktorý ti skríži cestu ti niečo dá - Ak odíde navždy z tvojho života tak sa pouč a ak ostane tak ho nos na rukách :)

osamela159

>pseudonym - ja ťa úplne chápem a aj sa s tebou stotožňujem. Tiež som mala kamarátov v detstve, bolo ich síce len pár, ale nemala som núdzu, že by som nemala s kým ísť na diskotéku a tak. No niektorí ma aj sklamali, zmenili sa naše záujmy a aj s kamarátkou čo som poznala od detstva si teraz akosi nemáme čo povedať :(. No teraz som na VŠ a ako som očakávala, že si tam nájdem nových kamarátov, pravých, tak to tak vôbec nebolo. Už idem do tretiaku a myslím, že pravú kamarátku si už nenájdem. Už len známosti. V triede sme si všetci akosi cudzí, vôbec nemáme dobrý kolektív. Môj čas trávim len učením a trávením času s priateľom. Aspoň mám jeho, niekedy mi kamaráti až tak nechýbajú, lenže prídu chvíle keď sa už aj pred priateľom cítim trápne, že vlastne mám len jeho a on to na mne vidí že nemám okrem neho nikoho. Už mi aj rodičia povedali, že sa ho mám držať, keby ma nechal čo by som si počala.

A mimochodom som introvert ako hora! Práve preto sa mi teraz nedarí nadväzovať kamarátstva v detstve to bolo iné. Tam v tej triede sa aj s introvertnou povahou dalo nájsť niekoho podobného ale TERAZ? Našla som sa v príspevkoch ako ste tu písali, že aj keď sa niekotorý človek snaží aby zapadol, ale keď na to nemá povahu nemôže sa až tak pretvarovať. Ja to viem, že ľudia to vo mne cítia, zrejme v tej reči tela že som nervózna a v spoločnosti nie som úplne doma!

S tou krásou nesúhlasím, priateľstvá nie sú o kráse vonkajšej ale vnútornej nie? Napríklad považujem sa za peknú a v čom mi to pomáha? akurát v tom že som nemala taký problém nájsť si chalana ale v kamarátstve o ničom!

pseudonym

Ahojte

V posladnom čase tento problém ubíja aj mňa. Ani v detstve som veľa priatelov nemal, no zopár ich bolo. Koniec koncov pri priatelstvách je podla mna doležitá kvalita a nie kvanita, a za týmto si vždy stojím....
Postupom času už priatelia len ubúdali, ostal jeden, veľmi dobrý kamarát ktorého poznám prakticky odmala. Problémy začali teraz v 18-tke. Z ničoho nič sa somnou bavi úplne ináč ako doteraz, na internete mi neodpíše, mobil nezdvihne. No keď sa stretneme na autobuske alebo hocikde vonku bavíme sa normálne, nechce mi povedať čo je vo veci a odbočí od témy.
Ak mám pravdu povadať, som z toho veľmi neštastný pretože sme boli obaja najlepší kamaráti, a prečo to robí sa už asi nedozviem.

Do spoločnosti veľa nechodím, no už ked idem na disku alebo do baru, stejne sa mi nové známosti nadväzovať nedarí - ludia sa somnu proste nechcu baviť, dokonca raz som bol terčom posmechu.

Fakt neviem čím to je, možem sa akokolvek snažiť nadviazať s niekim kontakt a vždy to po pár minútach rozhovoru stroskotá, tak neviem, aký pocit alebo prvý dojem zo mna vo vás vyvoláva tento moj príspevok?

.. a ano, je tu aj popradčan.

magnum

...v týchto prípadoch je problém emočno-duševný a je vhodné si dať urobiť etikoterapeutickú sondu.Prevádza jediné pracovisko-ambulancia alternatívnej medicíny sa nachádza v Čadci.Kontakt na mobile nuladeväťnulapäť tridvapäť tripäťdva.

Maťo338

To najtažšie je akoby "nalákať" ľudí na to aby sa stali vašími priateľmi. Preto to máme samotári také ťažké pretože kedže sme zvyknutý len na seba tak máme malé sociálne znalosti a navyše aj neaké tie komplexy.

Osobne to vnímam tak že ak sa osoba A chce skamarátiť s osobou B, tak musia mať niečo spoločné a musia sa mať aj radi. Tak sa vytvorí puto a minimálne sa nadviaže známosť.

Otázka je, s kým ľudia najradšej trávia čas .. som si istý len tým že so mnou určite nie :(

araankooo

zdravím, noo na tomto svete záleží len na kráse, ktorú ja nemám a tak nemám ani kamošov... noo najtrapnejšie bude na pohrebe , kde nikto okrem farára a ministrantov nepríde

0369Smile9630

Ahojte :) ja som neni nejaka krasna ani mudra alebo nieco pidobne, ale vzdy som mala dobre kamosky a stretla som na strednej tu najuzasnejsiu, bolo to s nou ako vo filme..lenze som ju sebecky "odkopla" :((( lutujem to, ale uz je to minulost..neslo mi ani tak o to, aby som sa jej mohla vyrozpravat, ale vzdy som ju chcela robit stastnou ja :) na jej narodeniny som jej na celu tabulu v triede napisala, ako ju mam strasne rada..ked to videla, utekala po schodoch, objala ma a obe sme od stastia plakali :)
Moc som si priala najst na strednej naj kamosku, ale az taku uzasnu! ^^
Chcem tu byt pre druhych :) a vzdy som ;)
macka55555@centrum.sk