Prejedaním si liečim/neliečim - zhoršujem depky

Slabilka, smiem sa spytat ake antidepresiva beries?

tak baby začala som s antidepresívami, ktoré by mi mali utlmiť aj pocit hladu,,, ale uvidime čo to spraví....
pretože liekmi sa nevyriešia ine problemy ktore ma serkajú.. vy máte čo nové???

keď sa chcem prejesť pomyslím si na to ako mi bude zle, ako sa budem hanbiť za nafúknuté brucho, skrátka nestojí to za to

trpela som anorexiou a potom prejedaním, pribrala som 10 kg tým že som do seba pchala sladkosti
pomohlo mi začať chodiť von, nebyť sama doma, začala som pociťovať zodpovednosť - nemôžem sa prežierať keď ma vidí toľko ľudí
teraz som 5 kg schudla a myslím že znova smerujem k hladovaniu a anorektickému zmýšlaniu, ale zdá sa mi to lepšie ako tie odporné záchvaty prejedania sa
viem, že už znova neprídu
Slabilka ak sa z toho dostaneš a verím že áno, bude oveľa ťažšie prepadnúť nezdravým množstvám jedla znova, už to nebudeš chcieť zažiť

jaj prepáč mi... to MacaPaca prerušila VS....
ty čo porábaš teda??? :-D
daj na seba maila...

hmmmm.....
a nič ti teda nepomohlo a stále to takto trvá??
ja to mam takto pol roka, ale mam pocit že je to už velmi velmi dlho a že to neviem už zastaviť...
nemam prácu, som doma, uzavrela som sa uplne do seba, len velmi málo sa stretnem sa kamoškami alebo idem von... a v podstate ako keby som musela teraz riešiť uplne všetko aj obyčajne zaradenie do života, ako ty.... prácu, fungovanie, nakupovanie, stretávanie, návštevu doktora..... nič z toho nerobím teraz .... len sa deptám a jem....
bojím sa čo mi povie psychiatrička .....
ked som u nej bola min. rok, riešila som akurát to, že som nejaká bez nalady, zdeptana a nemám energiu fungovať, ale fungovala som aj napriek tomu... ale teraz .... teraz je to sto krát horšie... už len tymto upnutím na jedlo ako na riešenie svojich problemov...

ty máš kolko rokov, a čo porábaš, ked si si urobila pauzu s VS??

tak to sme. Ale trpí tým veľa ľudí, ako vidím. Ja som si prešla už aj liečením, aj psychologičkami a psychiatričkami. Lenže teraz plánujem niečo veľké :) Chystám sa vytvoriť si čas aspon jeden - dva mesiace a budem sa absolútne venovať tomu, čo jem, ako veľa, prečo. Už začínam cvičiť pomaly. Chcem začať chodiť von postupne a zaraďovať pomaly každý deň stále viac povinností do života, tak aby som sa vedela správne stravovať popritom. Mamka chce, aby som šla k psych. tak asi aj tam zájdem. Chcem s tým skončiť už nastálo

a nikdy si to neriešila nejakou odbornou pomocou???
ja som sa do toho dostala tym, že som sa odsťahovala od rodičov a byvala sama, a samotu som asi začala zajedať,,,plus depky do toho....a nemala som velmi na jedlo peniažky, tak som si kupovala hocičo čo ma aj nezasytilo...no otras...
teraz som naspať doma, a je to ešte horšie lebo mam na to ešte viac času, a o zásobach doma ani nehovorim...
tiež sa vyhybam všetkemu,,, aj ludom ako keby...nikde skoro nechodim, trauma je pre mna sa ist aj zahlasit na urad alebo ist niekam do mesta.... je to čoraz horšie... a stale priberam.....
stale si vravim že to musím zastaviť ale ako....
ale všetko je dôsledok toho že človek je nešťastny z iných vecí....
ja idem v stredu k psychiatričke... mala som už min. rok podobne problemy, depresívne, ale takéto s jedlom až nie... ale vtedy som nemala na to až tak čas... aj ked tiež mi chutilo viac ako inokedy... lebo zo stresu, nervov mám asi dané že to chcem zahnať jedlom, resp. vyvoláva mi to hlad a nie nechuť do jedla ako niekomu inemu čo sa depkoší.....
chcem to zmeniť....ved takto sa nedá fungovať, aby si si všetko nahrádzala jedlom.... vychádzky s kamošmi, kino, nakupy, šport.... namiesto tohoto žijeme pre jedlo... ved sme psychošky!!!!!!!!!!!

Mňa len trápi koľko mám plánov a snov a nič nerealizujem, nemôžem kvôli tomu. Som rozmýšľala, že si vytvorím nejaký systém a ten budem dodržiavať do konca života.

Slabilka, snažíš sa z toho aj nejako dostať? Napr. že skúšaš aký systém jedenia by ti vyhovoval?