Mam jednu kamaratku, ma uz pred 30 a doteraz mala len jedneho priatela, s ktorym boli spolu asi tak 3-4 mesiace. Je to normalna baba, nie ze vyslovna kraska, ale pekna zena, aj sikovna a rozumna, ale co sa tyka muzov tak jej to akosi nejde.
Viackrat som jej hovorila, ze keby sa viac pohybovala v spolocnosti, bez problemov by si niekoho nasla. Ona tvrdi, ze nie je sice nijaky barovy typ, ale zase nesedi stale len doma. Aj ja osobne som ju niekolkrat zoznamila s nejakymi mojimi kamaratmi - myslela som, za snad preskoci nejaka iskra :). Ale zatial nic. Viem, ze je smutna, ze je sama.
A minule som si uvedomila, ze jej sestra (26) a jej brat (24) su na tom rovnako. Tiez este nikdy nemali nijakeho partnera.
Tak ma napadlo, ze co to nie je nejaka spolocna charakterova crta, ze maju ten isty problem vsetci traja...ze maju take povahy, ze nikoho si cielene, priebojne nehladaju...alebo, ze maju v povahe nieco, co inym vadi,...alebo mozno ci to nie je vychovou, alebo rodinnymi problemami, ci prostredim, v ktorom vyrastali???? ( Pozname sa dobre a aj dlho, ale do tychto veci cudzi clovek celkom nevidi a nikdy sme spolu do hlbky nepreberali veci tykajuce sa nasich rodin)
Vidite v tom nejaku logiku?
Moze to spolu suvisiet, ze vsetci traja maju rovnaky problem?
