zúfalá zo seba

Ja som mala ten istý problém keď som začala vlani chodiť na Vš, nakoniec som odišla a tento rok som začala opäť študovať a som šťastná že som sa tak rozhodla :)

ja som tiez v koncoch. nie z toho ze by som na nu nemala, keby chcem tak to dotiahnem aj na ing, ale z toho ze ma to nebavi, ten obor sa mi zhnusil, nezaujima ma a neznasam ho. bc dokoncim a arrivederci.

Ja som študoval technickú školu a medikov som ľutoval. Snáď od začiatku semestra sa učili na skúšky. Nás skúšky začali zaujímať tak týždeň pred termínom, niekedy aj menej :-)

To nic, ty si na vysokej to je normalne, ze mas take problemy, v mojom pripade ide o nieco omnoho horsie, ja som este len na strednej a maturujem, taktiez sa chystam na medinu, ale zacinam pochybovat, ci som si vybrala dobre. na druhej strane neviem si predstavit, co ine by som studovala. som zo vsetkeho uplne smutna. odkedy sa zacala skola, nebola som este ani raz v piatok von s kamoskami, pretoze pridem v piatok domov a som rada, ze si mozem oddychnut. Vlastne uz ani nemam nijaky cas na konicky a som z toho smutna, strasne by som chcela citat nejaku knihu, ale nie je cas, a okrem toho vsetkeho som este aj ochorela, takze teraz musim vsetko aj doberat :/
Viem, ze keby som sa na vsetko pozrela pozitivnejsie, tak by mi zrejme aj skola aj vsetko islo lepsie a nebola by som v takom strese, ale ked jednoducho pride chvila a zacnem rozmyslam, co vsetko by som uz mala vediet a tak. a zase ma aj odradza to, ako pocuvam zazitky medikov, ake je vsetko tazke a ze sa vkuse, vkuse ucia, tiez mi to dvakrat nepomaha.
tak dufam, ze si uspesne skoncila ten 3ti rocnik vtedy :)

prepáčte waja= tisha....kedysi som používala ten nick a neviem,ako sa mi podarilo prihlásiť sa cezeň....

a viete čo? máte pravdu...ak niečo v živote chcem, musím si ísť za tým...ďakujem vám...

Waja,

Tieto tvoje stavy su uplne normalne pocas skuskoveho, to ma kazdy. Ja tiez ked som bola na vyske, tak mi bolo kolkokrat do placu, od rana do vecera len nad knihami. A teraz som rada, ze som to vydrzala. Mozes byt rada, ze si sa na tu medicinu dostala, kolko studentov by bolo rado na tvojom mieste. Ked si sa na to dala, tak bojuj, ved raz z teba bude doktorka a budes mat perspektivu... ak by si aj nechala skolu, tak by si musela ist do prace, a ani to nie je med lizat.

waja neviem odkial si nabrala, ze na tu skolu nemas. samozrejme, ze na nu mas. chce to zvyknut si, ja som si tiez musela najst system.. vs je o vytrvalosti, ci ti prasknu nervy alebo vydrzis, s tym, ze niekto sa musi nadret viac, niekto menej. a kolkych ludi bavi skola co si vyberu? zratam na prstoch jednej ruky.

mala som tiez nejake problemy s ucenim a vzdy ked prislo skuskove tak to bolo hrozne, ale jedna znama-psychologicka, mi radila ze ked sa ucim a vobec mi to nejde, tak si to co sa ucim treba proste len dookola citat, a aj ked budem mat pocit, ze to co citam, ze to vobec nevnimam alebo sa nesustredim, treba len citat dalej a pocas toho pridu fazy ked zistim, ze sa sustredim a ze sa to da a je to presne pravda. a tiez ze to netreba brat ako nieco co sa musim naucit, ale predstavit si napriklad akokeby to co sa ucim je akoby len som proste citala nejake clanky v novinach alebo take nieco. a je to vzdy lepsie ako s tym seknut, lebo ze mam pocit ze to nezvladnem

waja, do konca 3. ročníka mi to pripada nenormalne ťažke. Potom sa to uz lahsie uci. Menej tlacis do hlavy veci, ktore sa nedaju nejak odvodit, len sa musis naucit, ze je to proste tak. Neskor sa ti to zacne skladat a budu suvislosti. To pomaha.
Nepotrebujes A !
Ak ja nieco lutujem (okrem prvotneho rozhodnutia ist na medinu), tak to, ze som sa zbytocne dosledne ucila. Nebolo to treba.
Casom sa naucis aj ucit sa najdes si svoj individualny sposob. Motiv mas super a prvy rocnik je najhorsi. Je to strasny napor, zmena oproti SŠ. Potom si zvyknes a najdes si aj cas na osobne aktivity, mozno priatela, ktory ta bude podporovat. Nevzdavaj sa svojho ciela. Kus cesty si uz urobila, bolo by skoda nepokracovat.