Už tretí rok a nič sa nemení ...

Príspevok v téme: Už tretí rok a nič sa nemení ...
Vikko

Ťažko sa mi tento príspevok píše pretože sám neviem čo mi je. Mám 17 rokov a som chalan.
Nebaví ma každé ráno vstávať, ísť do školy, späť domov zas do tých priestorov z ktorých mám zlú náladu už len keď si na ne spomeniem.

Ja som sem pár krát už písal.
2009: www.zdravie.sk
2010: www.zdravie.sk

Kamarátov z môjho rodného mesta už nemám, mám už iba dvoch z Bratislavy ktorá je vzdialená 100km čo nie je vhodná vzdialenosť na každo-týždenné chodenie von.
Takmer dennodenne večer čo večer rozmýšľam. Veľa rozmýšľam.
Prečo nemám priateľov, prečo také (prepáčte za výraz) sku****é detstvo, prečo to všetko, prečo toto všetko. Priateľku som nikdy nemal, nemal som doteraz ani kamarátky a nie ešte priateľku.
Deň čo deň som stále doma a v škole. Nikam nechodím, nemám s kým, nemám prečo.
Teraz to je tak, že v škole ešte sa dokážem smiať ale keď prídem domov, všetka nálada opadne.
Aby som nedával najavo svoje pocity :/ . Je mi nanič, najradšej by som dakde ušiel a začal všetko odznova ale to nemôžem a ani sa to nedá.

Jeden z kamarátov z BA je môj najlepší kamarát a aj keď som sa s ním o tomto rozprával,
pomohlo mi to možno na pár týždňov. Zase sa sám seba pýtam
tie isté otázky, stále oničom nálada.
Toto ma trápi už asi tretí rok – takéto nálady.

Ako som písal aj v tých príspevkoch v iných rokoch,
mal som aj myšlienky na samovraždu ale to by som nedokázal spraviť
nie len sebe ale aj rodine nie.

Nikdy som nebol u žiadneho odborníka,
možno preto, lebo ja o svojich problémoch z očí do očí
rozprávať neviem a k tomu nie ešte „cudziemu človeku“.

Vlastne ja ani neviem na čo vám to píšem :/
Proste sa potrebujem vyrozprávať ja neviem ... som zmätený ... .. .

M24

mal by si si nieco najst,nejaku aktivitu aby si mohol vypadnut z domu ked prides zo skoly...nie je nad to ked mas kamaratov,pripadne priatelku...ja som mal nieco podobne ako ty...chodil som na intrak do TT a celkom nerad...bolo mi tam smutno,nemal som tam co take robit,nebolo to pre mna...hlavne by si s tym mal nieco robit,same sa to asi nespravi

Lc

ahoj

dnes som uvidela tvoj prispevok, rozhodla sa napisat ale ked citam viac dole tak vela veci tu uz bolo spomenutych..
ja mam nieco podobne, uz 2 roky. prvy 1,5 som bola riadne na dne, naj zelanie vsetko skoncit a bola som na hranici ale nedokazala som.
takze jedine co mi vlastne zostava je sustredit sa na zivot, lebo ma deprimovalo uz len pomyslenie ze si ho mozem uzivat ale tu moznost "nedokazem" vyuzit.
kedze mas 17, asi zijes s rodicmi takze sa neda velmi zmenit prostredie ktore ta deprimuje ak som dobre rozumela. mozno sa skus zamerat planom do buducnosti, mas zalubu pc mozno sa ponorit do ucenia, najst neskor dobru pracu a byt " volny". taktiez ist von na prechadzky, kolkokrat to ocisti mysel, alebo sport ako bolo spomenute (myslim ze v NR by sa mohlo nieco najst, ak nie su peniaze-mozno nejaka brigada?)
ono je to tazke sa prinutit do niecoho viem. ked je uplne zle, tak sa do veci nenut, nechaj ich...ale su dni ked je sice zle ale ked sa pokusis tak sa veci daju zmenit.. pojde to velmi pomalicky, ale pojde. to ci to niekedy uplne prejde, to nemam tucha...

prepac za dlhy sloh ale kratsie sa mi to nedalo,... dufam ze to moze pomoct

kiki1234

u kazdeho to funguje inak, no najcastejsie sa hladaju priciny v minulych zivotoch. jej hlavny problem v sucasnosti bol ten, ze sa hlavne bala ludi. mala hrozny problem ist napr do supermarketu, mala tak silnu socialnu fobiu, ze si namyslala ze sa na nu kazdy pozera, smeje sa jej a kazdy o nej nieco hovori. zmeny som na nej pozorovala uz po 2 stretnutiach, ona vravela ze sa citila vzdy ako iny clovek ked on toho chlapika sla domov. pripravoval ju na to vlastne ako psycholog, poradil jej napriklad aby si nasla konicky, zabrala nimi cas, pretoze najvacsi problem je, ked nemas co robit. vtedy sa najviac svojim problemom zaoberas. do detailov s nou prebral vsetky veci ktore ju trapili, dokonca si vymenili maily a kedze ona nie je z BA, povedal jej, ze mu moze kedykolvek napisat. vravela ze to na nu posobilo akoby sa prisla porozpravat ku kamratovi. vyzula sa, sadla pohodlne na gauc a 2 hodiny kecali. ten clovek jej neskutocne pomohol k tomu, aby nasla v zivote to co jej chybalo a aby zistila co ma robit. vobec netusim ako sa ten hypnotizer vola, viem len ze je z BA a tusim ma ordinaciu niekde v blizkosti polusu. ak by si sa chcel o tom blizsie porozpravat, kludne posli mail a dam viac info.

foxXx

kiki a v akom zmysle jej pomohla? predtym bola depresivna uzavreta teraz je pravý opak? ku ktorému hypnotizérovi chodila? ...ja mám tiež posledný rok podobný príznak akurát u mna to je v tom že ja mám s kým chodiť von ale bojim sa že si nebudem mať s tými ľudmi čo povedať (mal som sekeru priatelku tak som 8 mesiacov nebol skoro vobec v kontakte s kamošmi proste mi ich zakazovala, neustále ma psychicky vidierala a ničila, počas toho vzťahu sa mi v hlave začala dookola omielať myšlienka čo budem robiť ak ten vzťah skončí ... ) nuž už som to nevydržal znášať to čo so mnou robila tak som to ukončil ja a odvtedy sa necitim byť v poriadku ...predtým som komunikoval s ludmi uplne spontanne, nemal som problem najsť kamošov teraz je to pravy opak ...premyšlam o čom sa budem s ludmi baviť a tak radšej nejdem nikam aj ked sa mi naskytuju možnosti ...navyše tento pocit mam ked si zapalim zas a znova lebo sa pokušam prestať ...proste raz je všetko super a raz nie a tiež som rozmýšlal buď nad neurofeedbackom, hypnotizerom alebo liečitelom čo vie z tela dať preč negatívnu energiu ...tak by ma zaujímalo v čom si postrehla ty zmeny na nej ...pretože na mne nepostrehol nikto zmeny to si len ja nahovaram a potom ma zčasu na čas sekne (blokne) ...dakujem :)

kiki1234

viem, ze toto bude moznost, ktoru by vacsina ludi asi odmietla. ludia uz su taki, no neskusal si hypnozu? vela ludom to pomohlo, dokonca aj mojej najlepsej kamaratke. trpela depresiami, raz sa dokonca pokusila predavkovat liekmi a hypnoza jej zmenila zivot. no nie je to az take jednoduche ako to vypada, tj pridem k hypnotizerovi, ten ma zhypnotizuje a ja zistim na zaklade napr minuleho zivota, preco su veci tak, ako su. clovek musi byt na to pripraveny a uplne uvolneny. jej sa to podarilo az po pol roku chodenia k nemu.

trencan

no ja nic, kombinujem moznosti 1 a 2 a obcas to aj funguje, no obcas mam aj pocity ktore su horsie ako smrt a nikomu ich neprajem

kvaki

trencan, to neboli rady, to boli možnosti, ktorými môžeš postupovať. tie prvé dve teda za rady nepokladám, skôr si myslím,že to bol pokus o prirovnanie prvých dvoch možností - ktoré nič neriešia a tretej, ktorá môže pomôcť.
chápem, že niekedy sa ťažko nájde energia riešiť svoje problémy, ale za pár rokov sa aspoň raz mohlo ozvať to, že ten problém riešiť chceš a hľadáš riešenia.
mňa by zaujímalo, čo si ty, alebo vikko urobil pre riešenie problému a aké to malo účinky. úprimne ma zaujíma, čo sa deje, keď sa snažíte riešiť tento problém.

trencan

Vikko ja som na tom rovnako, lenze ja som uz roky prestal pocitat (mam 18 r.).

smii tu dava 3 rady, ja kazdy den improvizovane kombinujem rady cislo 1 a 2 a som relativne vpohode, teda pokial nejdem cez mesto peso a ...

kvaki

neviem celkom, ako ti poradiť, keď dokážeš tri roky vydržať v takomto stave a neriešiť to. to, čo opisuješ sú dôsledky, nie príčina. skúšal si rozmýšľať nad tým, aká je príčina? skutočná príčina?
ťažko povedať, či ti nejaké fórum pomôže, ak si za tak dlhý čas nenašiel odvahu ísť k odborníkovi. ľudia sa toho často boja, ale keď máš fyzické ochorenie, ideš lekárovi. s tým psychickým zdravím je to rovnaké.

čo by som ti navrhla je niečo robiť. aktivita ťa odpúta od toho. ja som momentálne v novom meste a tiež tam nepoznám veľa ľudí a dosť často trčím na byte, lebo nemám s kým vyjsť von a býva aj smutno. no začala som to riešiť. hľadala som človeka, ktorý by si šiel so mnou zahrať pingpong, napísala som zopár inzerátov, odpovedala na nejaké a za 3 dni sme si už pinkali. robíš nejaký šport? pri aktivite sa zoznamuje oveľa ľahšie.