Nevladzem!

Sústreď sa na najbližšiu štátnicu, na tie ďalšie dve zatiaľ ani nemysli. Choď krok za krokom, nepredbiehaj. Takže, utri si slzy a choď na to logicky: buď stráviš tento mesiac plačom a depresiou alebo sa pokúsiš ešte sa niečo naučiť. Pri prvej možnosti sa Tvoje šance na úspech znižujú - to čo si sa doteraz naučila začneš pomaly zabúdať, aj keď možno by si štátnicu urobila, aj keby si sa oddnes do kníh ani nepozrela (hlavne ak sa podceňuješ a vieš to, aj keď si myslíš, že nie).

Prečo si však svoje šance nezvýšiť? Všetko, čo sa odteraz naučíš, ber ako veľké plus, ako pokrok v porovnaním s Tvojím terajším východzím stavom. Máš pocit, že sa musíš ešte veľa toho naučiť, a že más málo času - a to ťa stresuje. Upokoj sa, kde je napísané, že štátnicu urobíš, len ak všetko prejdeš? Budeš sa snažiť všetko prejsť, ak sa podarí - dobre, ak nie - svet sa nezrúti. Čo stihneš, to stihneš, na tú štátnicu pôjdeš keď už pre nič iné, tak aspoň to skúsiť. Ak sa budeš učiť s tým, že každou naučenou látkou pridávaš k svojim doterajším vedomostiam a dnes vieš viac ako si vedela včera, budeš mať z učenia lepší pocit a nebudeš sa tak dostávať do sebou vytvoreného psychického tlaku. A práve týmto psychickým tlakom ideš sama proti sebe.

Nevzdávaj sa dopredu, veď to, že si sa dostala až k štátniciam znamená, že niečo už len musíš vedieť.

nestresuj....zažila som to spolu s ďalšími životnými situáciami a zvládla som to...ľahko sa mi to už teraz hovorí, ale vážne nevzdávaj to, už keď si to dotiahla sem, tak to zvládneš a ja som si hovorila, že ak nespravím tak pôjdem na opravák, vôbec nič na tom nie je a nakoniec som spravila všetko a na výborné známky :). ak sa budeš stresovať nič sa nenaučíš a znížiš si šancu spraviť to. A potom priatelia, stretávaj sa s nimi, sem tam choď von, pravidelne jedz a spi a hlavne neplač.....

v prvom rade by som sa potrebovala psychicky pozbierat. Neporadite ako? Nejake lieky alebo co? Som v totalnej depke.

preto som ani nepomyslala na vysku...drzim Ti palce!