Ahojte, nas anglicky kokerspaniel bude mat v juni 15 rokov.. Ma displaziu bedroveho klbu, ked sa chce postavit, je to pre nho problem, niekedy spadne z nicoho nic, chodza je tiez pomala,doma vacsinou spi,niekedy ma smutne ocka, ale zas inokedy byva vesely, dnes bol vonku zlaty, vrtel chvostom, tesil sa, niekedy je zas taky, ze mam pocit, ze uz chce odist do neba....som z toho nestastna, v poslednej dobe sa zacal pocikavat kazdy den..prosim, poradte mi, trpi psik, ked sa pocikava??? kolko vydrzi zit takto psik....alebo kedy ste sa rozhodli a z akeho dovodu dat psika uspat ??? Zatial to nechcem urobit, predsa, ked som s nim vonku, zda sa mi este stastny, ono sa to strieda, raz je akoby mu nic nebolo, raz je akoby chcel odist do neba.....som z toho nestastna....viem, ze raz to pride, ale neviem si to pripustit, ze raz tu nas psik nebude.... :-(...... :-(((..
....... ZIVOT psika....
inac, aby sme sa rozumeli, to, co som radila a co davam mojmu psovi, to su samozrejme iba moznosti priloh k mäsu!!!
s tou surovym mäsom je to samozrejme pravda. tu barfuju psickari moc, dokonca mi homeopatka pre zvierata povedala, ze uz vyliecila surovym mäsom vela psov aj z alergii. lenze, ak je uz psik stary a nie zvyknuty na surove mäso, moze mu to sposobit aj problemy. moj pes to napriklad vobec nechce. bohuzial, neskoro som sa dozvedela o barf.
Nuz ak hovorime o nebi z hladiska judeokristanskych definicii, hovorit o nebi pre zvierata je bezpredmetne.
Jedine budhisti hovotia o prevteleni a tam zase definicia neba a pekla velmi lisi od judeokrestanskeho a moslimskeho.
Pre budhistov je nebo a peklo rovno na zemi a je to trest alebo odmena za dobre ciny pre zvierata aj ludi rovnako
www.buddhanet.net
Nuz ja poznam veterinarov, co predpisali oslabenum psom jest surovu hovadziu pecen a naozaj sa znacne spamatali.
Psi v prirode nie su ziadni fruktovori, ani makrobiotici, ale masozravce a tak ako ludia,nemaju casto dost enzymov, abu vedeli poriadne stravit varene=denaturovane bielkoviny.Varenim sa vsetky enzymi v potrave stracaju a denaturovane=stvrdnute bielkoviny vyzaduju viac enzymov na stravenie, ako surove.
Takze podobne ako ti veterinari(v zoologickych zahradach to vedia velmi dobre, preto masozravce dostavaju len surove maso)aj ja radim napr surovu pecienku, pripadne aj doplnok proteolytickych enzymov a niekedy to prida psikovi na zivote.
Nemozem si odpustit komentar, ze su urciti ludia ktori su utlocitny na zvierata, ale vedia byt velmi tvrdi na ludi.
Ale ja ich zaroven ospravedlnujem ciastocne,aspon v pripade psov, pes ta totiz zriedkavo sklame a sprava sa k tebe povacsine ako ku korune stvorenia.
adulka, to, ze sa pocikava nie je dovod na utratenie! pokial nema velke bolesti, v ziadnom pripade ho nedaj utratit. ak by sa mal trapit v bolestiach, tak ho urcite nenechaj trapit. ale väcsinou to posudi veterinar. ja mam tiez stareho a choreho psika, obcas ma svoje problemy, tak ako stari ludia, tiez ich sem tam nieco zaboli. takisto sa bojim tej chvile, kedy ma opusti ale nechcem na to mysliet. mali sme jedneho, ktory sa dozil 19 rokov! a co veterinar na to? dal havovi nieco, davas mu lieky a vitaminy? dbaj na to, aby mal tvoj psik dobre, kvalitne krmivo, robi to strasne vela, tak ako u ludi. ak mu chces prilepsit, daj mu lahko stravitelnu potravu. ja davam varenu hydinu s ryzou na mäkko uvarenou, do toho trocha udusenej mrkvy, s par kvapkami olivoveho oleja. tiez rybu a do mäkka uvarene krupy, trochu zemiakov, prip. cestovinu, uvarene ovsene vlocky, raz za tyzden za lyzicu kyslej kapusty do zradla (dobre na creva ale nesmies dat moc). ja suche krmivo nedavam, je tam kopu chemie. o utrateni zatial neuvazuj a nemysli na to, lebo to prenasas na tvojho psika. on vyciti, ked si smutna. tes sa, ze mozete byt spolu a sprijemni mu zvysok zivota tak, ako mozes.
po schodoch ho samozrejme nosim na rukach stale...to uz nevladze sam...
uvidis co ti povie veterinar.
ludia sa tiez pocikavaju a nie su na umretie. budem drzat palce. ale priprav sa na to ze to pride, pretoze psikovia sa zial nedozivaju vysokeho veku a 15 je uz horna hranica.
dada, takze ta mrzi ze ju to dost silne drzanie bolelo, ale neuvedomujes si ako to mohlo byt potom a ako by sa na teba tie smutne oci plne utrpenia mohli pozerat.
ano, ja by som tiez nezniesla, aby trpel, zatial ale aj ked nieje na tom najlepsie, este nieje cas na uspatie...dakujem vam vsetkym,...
aj o nasho je dobre postarane, lubim ho. dala by som mu vsetko....
U babky som mala jazvečíka, ktorý nemal tuším ani 10 rokov. Raz som prišla k babke a ona mi povedala, že sa nemôže vyprázdniť. Šla som s ním von, on chudáčik tlačil a strašne u toho plakal, nikdy na to nezabudnem. Bolo to strašné. Dávala som mu všeličo mastné, šla som s ním k veterinárovi. Dal mu klystír, povedal, že mu máme premastiť črevá. Dávali sme mu salámu, ktorú som mu namáčala do oleja. Chudáčik jedol to s výrazom viery a veľkej nádeje, že mu pomôžem. Nechcel to, ale zjedol. Ani klystír nepomohol, ani samé mastné jedlá. Za pár dní dostal teplotu, triasol sa a už ani nechodil, tak sme zavolali veterinára. Nechceli sme ho trápiť. Pochovali sme ho na záhrade, bude to už 6 rokov, ale ešte stále ma to neprebolelo, aj napriek tomu, že už 6 rokov mám druhého psa. Tú sme brali z útulku, mala parvovirózu. Keby sme ju nezobrali, zrejme by umrela, veterinár povedal, že sme prišli za 5 dvanásť. 3km som ju niesla k nemu na rukách. Denne dostávala injekcie, ale našťastie sa z toho dostala. Takže keby som vedela, že sa môj milovaný psík trápi a veľmi trpí, nepredlžovala by som mu to utrpenie len kvôli môjmu pocitu, aby tu bol so mnou čo najdlhšie. Radšej by som ho zbavila trápenia, aby mu bolo dobre. Ale to by som urobila ja.
