neviem ako mam reagovat a ako stravit "navstevu" synovej priatelky, ktora je u nas kazdy vikend, niekedy od piatku do pondelka. Byva delko od nas a studuje v nasom meste kde je na internate.Syn ma 24r. nestuduje a nikde nepracuje, teda ani neprispieva do domacnost. Jeho priatelka - 26r. pride, ledva pozdravi a zavru sa do izby.OD 15r- je stale prec z domu je na internate co je vidiet na jej spravani a vychove. Nieco na jedenie si donesie, ale teple jedlo ma u nas, aj ked zje malo, to by tak nevadilo.Ale voda nieje zadarmo a ked sa to tak nazbiera za ten mesiac je to cca 10 dni za mesiac.Ja cez tyzden pracujem stram sa o domacnost a nakupy a tesim sa na vikend,ale ten stravim v mojom dome v pritomnosti synovej priatelky a mne chyba pocit domova.Aj ked sa mi tu nemota pod nohy a kuchynu sme jej pre zle skusenosti - neporiadok zakazali, neviem ako im mam povedat, ze staci ak pride len 1x za mesiac, ved syn chodi k nim 3 - 4x do roka na dva-tri dni.Chcem len cez vikend mat pocit, ze tu som doma a citi sa tu tak,ale za jej vikendovej pritomnosti to nejde:-( Aky mate nazor nato vy? poradte mi,mozno to tak musi byt, kym sa osamostanie....
nevesta?
smajliQa a preco teda nejdu spolu radsej von? alebo nepotlaci trochu svojho frajera aby si nasiel konecne normalnu pracu, aby mohli ist na privat? Asi jej tam nie je az tak zle...
je to vina jej syna
mozno tvoja nevesta trpi viac ako ty sama...
predstav si, ze chce byt so svojim pritelom, preto je u vas... co ked je v izbe zavreta preto, lebo sa jej absolutne nechce byt s tebou.,proste jej sedis este menej ako ona tebe????
co ked si jej velmi nesypmaticka, alebo nieco podobne.. viem ze to mas tazke.. ale ona mozno este tazsie..
julca, ty vedies s "nevestou" zakopovu vojnu...jednoducho sa nou citis byt ohrozena, siaha na nieco co je tvoje, berie ti syna a obsadila uz aj tvoj velitelsky stan...takto to podla mna podvedome vnimas...to ze nic nerobi, ja chapem, ze je to pre teba nepochopitelne, kedze ty si v jej veku uz...a teraz by sa tu dalo vymenuvavat donekonecna co si ty robila, vedela, musela...ale doba sa zmenila, neporovnavaj to...ano, slusnost kaze aby pomohla, ale podla mna aj keby nieco robila, aj tak by si mala vyhrady a nic by ti nebolo dost dobre...a je to najma o vychove a o tom, ze vrana k vrane sada, rovny rovneho si hlada, podobne ako napisala jajka dnes o 22:07...prepac, ale preco tvoj syn straca cas s nejakou lenivou zenou (tak ju teda prezentujes)?...no asi mu to tak vyhovuje resp. mu to neprekaza, teda bude na tom asi podobne...ci?...pises, ze umyje riady...robi to sam od seba alebo ked mu 10x povies?...vo vseobecnosti je rozdiel ci mu musis stale hovorit co ma robit ako 5-rocnemu alebo to spravi sam, lebo to vnima ako svoju ulohu, povinnost...a to je ta delba prace, ktora by mala byt samozrejmostou...no ak ju chces zaviest len teraz tak drzim palce...ono je to toziz o tom, ze ako si naucis tak mas a ak si doteraz vsetkych obskakovala, tak zmenit to bude velmi tazke
teda, pre mladych, pokial naozaj vidim, ze si chcu zarobit peniaze a osamostatnit,urcite by bolo aj im lepsie.
tak ako tu pisete konvalinka, jajka001 a ine zeny - dievcata.Je to velmi tazka situacia,pokial naozaj nechcete vyvolat hriechy a zvady v rodine.Mladí zamilovaní maju na vsetko iní pohlad, tiez by som mohla na syna byt prisnejsia a razneho ho (ich) vykázat z domu,ale je to potom spomienka,ci nejaka udalost na cely zivot, moze sa to naozaj skoncit aj tak, ze si neuvidim vnucata, alebo coak sa kvoli mne rozidu,hm:-(
Viem , ze vsetko chce svoj cas a trpezlivost a je to velmi tazke, naozaj nielen pre rodicov,ale urcite aj pre mladych.
ja si zas myslim ze pokial sa niekto snazi komunikovat slusne, aj druha strana komunikuje slusne, pokial je normalna. snaha vyhnut sa konfliktu tym , ze nebudem komunikovat vobec, je nezmysel.
a myslim ze v prvom rade je problem vztah matka-syn a nie matka-nevesta. takisto to bolo aj u vasich, nechali ich na pokoji a nebolo to najlepsie riesenie. mna by dost dozralo keby mi niekto vyjedal jedlo z chladnicky...matka ma pravo povedat, ak sa jej nieco nepaci.
vzdy je lepsie otvorit usta a povedat, ak sa mi nieco nepaci, a riesit to, ako byt ticho. je to tak.
jajka, veď áno...ale ja som len chcela povedať, že je veľa matiek, čo nechcú v rodine hriech a preto to tolerujú a nepovedia si čo im vadí. Myslím si, že ak by si povedala svoje, tak sa nevesta oduje a možno by prešli mesiace alebo aj roky a nerozprávali sa. ( to je len teória ) Možno by to dopadlo tak, že sa odsťahujú, po čse by mali dieťa a julča by ho možno ani nevidela, lebo by boli pohnevaní.
jááááá je to všetko zložité !
konvalinka - ale zas ten isty problem, mama ofukuje syna a stazuje sa. nevesta je taka aka je, ako vychovas syna, taku nevestu dovedie...to uz je na nom...
všetci, čo julče píšete, že neznáša svoju nevestu : POZOR !! asi vy ste v roli, že máte dcéru a tá priniesla frajera do domu, alebo ste ešte mladé a sami ste nevestami. Lebo je oveľa ľahšie si zvyknúť na prichod mladého muža do rodiny ako dievča.
My sme bývali v trojizbovom byte. Ja som mala 21 rokov a brat 23. Ked mal frajerku, bolo to príšerné. Ona študovala externe na vysokej a nikde nerobila. O 15:30 šla k bratovi do práce a spoločne išli k nám domov, kde ona bola do polnoci. Furt zavretí v izbe, občas ale len občas išli niekam von. To sme ich nasilu museli vyhnať na prechádzku a za pol hodinu už boli doma. Chodila u nás do chladničky, jedla čo chcela..To nie že moji rodičia nemali súkromie ale nemala som ho ani ja. Bola som mladá a chodila som do práce, no po práci som nemala kvôli tomuto ani svoju izbu. Večne tam boli vyvalení, pozerali TV, počítač, alebo sexovali. Niečo príšerné. ( ja som na byt vtedy ešte namala peniaze ). Mojej mame to tiež vadilo, ale nič nepovedala, lebo brat sa za každé krivé slovo ofučal. On totiž v 18-ke mal babu a natoľko sa na nu zaviazal,až nechal školu. A to bola pre otca pohroma, lebo to bol jeho sen, aby mal brat vysokú. A zanevreli vtedy na jeho bývalú frajerku, lebo ona tomu bola na vine, vyžadovala si jeho pozornosť, odhovoárala ho od školy, lebo nebol s nou atď. A ona vycítila, že ju nemáme v láske a rozišli sa spolu. A on nám to vyčítal, že sme tomu na vine. Preto rodičia nechceli, aby sa toto zase rozpadlo, tak trpeli. Niečo otrasné to bolo. Na WC sme chodili tak akosi ostýchavo, ona v ničom ale v ničom nepomohla. Mama im do izby nosila aj jesť a potom išla pre špinavý riad. Ked som sa ohlásila, tak ešte som bola ja tá zlá, že aby som sa nestarala, lebo budem na vine ak sa rozídu, a čo ak si niečo brat urobí. Tak som sa naštvala a kúpila si byt. Brat sa nakoniec s nou oženil a tež sa osamostatnili. Mám raz týždenne povinné návštevy a koniec. Mama sa mi sťažuje, že ked prídu k nim, tak ich obskakuje a ona ani riad nepozbiera. Ale v tomto im ja nepomožem...Ja som sa vydala a mám 5 ročného syna..No občas sa na neho zadívam a pomyslím si, že ako zvládnem ak si on dovedie raz domov dievča?
jednoznacne viazne u vas komunikacia.uz asi pred tyzdnom si vravela ze sa spolu porozpravate.a teraz zase pises ze sa porozpravate!este si mu nic nehovorila?mam z teba taky pocit,ze nevies ako mas zacat.tak zvolaj poradu,vysvetli JEDNOZNACNE pravidla,a ked to nebude chciet respektovat tak adios...a co sa tyka toho platenia...to si mala uz skor vyriesit.ked prisla ku vam prvy krat.ja doma nic neplatim mama nechce..ale aj tak jej odkladam z PRINCIPU!A urobit vacsi nakup mi nerobi ziaden problem.
