neviem ako mam reagovat a ako stravit "navstevu" synovej priatelky, ktora je u nas kazdy vikend, niekedy od piatku do pondelka. Byva delko od nas a studuje v nasom meste kde je na internate.Syn ma 24r. nestuduje a nikde nepracuje, teda ani neprispieva do domacnost. Jeho priatelka - 26r. pride, ledva pozdravi a zavru sa do izby.OD 15r- je stale prec z domu je na internate co je vidiet na jej spravani a vychove. Nieco na jedenie si donesie, ale teple jedlo ma u nas, aj ked zje malo, to by tak nevadilo.Ale voda nieje zadarmo a ked sa to tak nazbiera za ten mesiac je to cca 10 dni za mesiac.Ja cez tyzden pracujem stram sa o domacnost a nakupy a tesim sa na vikend,ale ten stravim v mojom dome v pritomnosti synovej priatelky a mne chyba pocit domova.Aj ked sa mi tu nemota pod nohy a kuchynu sme jej pre zle skusenosti - neporiadok zakazali, neviem ako im mam povedat, ze staci ak pride len 1x za mesiac, ved syn chodi k nim 3 - 4x do roka na dva-tri dni.Chcem len cez vikend mat pocit, ze tu som doma a citi sa tu tak,ale za jej vikendovej pritomnosti to nejde:-( Aky mate nazor nato vy? poradte mi,mozno to tak musi byt, kym sa osamostanie....
nevesta?
Ahoj Julca,
no podla mna sa situacia co opisuje maminaaaaa neda celkom porovnavat s tou Tvojou, hm? A citala som si celu diskusiu - takmer nikdy nereagujes na tu cast kde ludia davaju skor poznamky k synovi (k jeho nezamestnanosti, k tomu ze on po sebe neuprace pradlo, ze neprispieva atd), k tomu ako by sa on ako dospely mal spravat. Podla mna je to o komunikacii a cim skor s tym zacnes, tym tazsie budu i oni chapat kde je zrazu problem ked doteraz bolo vsetko ok.
Poznam take situacie z vlastneho zivota a nikdy by mi nevadilo, keby mi mamina priatela povedala (spolu s nim samozrejme, povedzme po obede), ze "hej mladi pohovorme si o tom - toto a toto mi v poslednom case, dohodnime sa nejako..." Z toho co pises to vyzera tak ze si to este ani neskusila. A stale utocis na nu - nema smrnc, nie je to umyte, stoji to tu tri dni a nic - Tvoj syn sa toho tiez moze chytit... A ostatne nech si dohodnu medzi sebou, ked su partneri.
Hlavne sa nedaj - suhlasim ze mas pravo na sukromie, ale podla mna si ked mlcis za to mozes i sama.
tak, ako piste. Je to take diskutabilne.Uz som synovi jemne naznacila, ze som nervozna z toho, ze u nas jeho priatelka je casto.No povedala som to ozaj jemne, lebo na druhej strane je mmi ich zazs luto, kedze nerobia, teda nemaju fixný plat a pravidelny prijem kam maju ist? Ale zas my s manzelom....co mame chodit kazdy vikend mimo dom???Mame este dva mladsie deti (18 a 16) a to sa musim o nich postarat tiez.
kazda mamina tym musi prejst,tak ako tu pise maminaaaa,ona urciite vie o com pisem.A fakt si treba stanovit len pravidla,mama urobi vsetko pre pohodlie svojich deti,ale zaroven chce aby sa naucili aj samostatne zit a vazit si kazdej koruny a k niecomu ich viest.
julca, je to tvoj dom a ty urcujes pravidla. Porozpravaj sa so synom a povedz mu ako si to predstavujes a ze aj ty potrebujes sukromnie.
Ja mam tiez priatela a nemame vlastne byvanie, ale on u nas prespava maximalne jednu noc. A to fakt, ze len prespava, lebo vascinou sme niekde von. Mne samej je to neprijemne, ak sa zraza pri kupelni, WC s mojimi rodicmi. Je to pre nich cudzi clovek. A im to tiez nie je prijemne.
no u nas to tiez doma takto funguje...moj priatel je u nas dost casto, aj ja u nich..a moja sestra ma tiez frajera a to iste...nasim to nikdy v zivote nevadilo, ba naopak, boli radi ze tu nie su sami a ze je v dome veselsie...
asi mam stastie na dobrych rodicov, aj mojich aj svojho frajera, ze on sa moze citit u nas ako doma a ja u nich taktiez...
Aj ja budem určite v mnohých očiach staromódna, ale nechápem, ako sa vôbec niekto takto môže nasťahovať niekomu do bytu. Aj pokiaľ by sa mladí vzali, tak ak bývajú s rodičmi, je treba stanoviť jasné pravidlá. Ak sa majú radi, samozrejme, je to ich vec a nikto im v láske nebráni, ale aby sa mi nasťahoval niekto do môjho domu??? To by som určite nedovolila. A teda by som nemala ani tieto problémy. Návšteva- to áno, ale len do večera. Sú dospelí, ak chcú byť spolu, majú x možností, ako to riešiť. Kto chce, možnosti si nájde a nenechá sa vydržiavať rodičmi, zvlášť, ak už má dávno po dvadsiatke.
v prvom rade,si uvedom ze ty si panou svojho domu!so synom si urci jasne pravidla.raz max 2 krat do mesiaca s t ym ze ak tam chce byt musi prispievat bud ona,alebo to syn zaplati za nu.ved ak ti to vadi,tak nie je o com!
Takze ahoj Julca.Som rada,ze som nasla tuto temu,pretoze presne tymto som si presla aj ja a napisem ti z vlastnej skusenosti.Moj syn robi a ma uz 4 roky priatelku,ktora studuje.Vydrzala som 3 roky,ze \"nasi mladi\" u nas travili veskery volny cas a denne to bolo najmenej 8 hodin.Proste cely cas,co mal syn volno mimo roboty bola jeho priatelka u nas.Ked mal poobednu,zrazala som sa rano pred siestou s jeho priatelkou vo dverach a to som ja este len vstavala a isla sa poumyvat.....a uz bola jeho priatelka u nas a ked mal syn rannu,tak cely cas odkedy prisiel z roboty az do noci travili u nas zamknuti v jeho izbe,nehrozilo,ze by poupratovali,pripadne po sebe umyli riad....Zacinala som mat z toho vsetkeho PONORKOVU NEMOC.Nemali sme s manzelom kusok sukromia,nic...Naklady na stravu nam nenormalne stupli,mali sme nedoplatky za elektriku,vodu,kurilo sa u nas cele dni o dusu a okno otvorene dokoran v kuse,darmo som syna upozornila...No ked som sa raz rano zobudila a zistila som,ze jej syn dal kluce od nasho bytu,povedala som si dost.Zavolala som si syna a chcela som sa s nim dohodnut na nejakych pravidlach,lebo takto sa to dalej nedalo.Jasne,ze sa nadul a povedal mi,ze oni pojdu tam,kde ich nebude nikto obmedzovat.Tak som mu povedala-nech sa paci.MESIAC vydrzali chodit k jej rodicom a ja som si vtedy uvedomila,ake je to moct si urobit doma pohodlie a mat trosku aj sukromie.A po mesiaci za mnou prisiel,ze ci si uvedomujem,ze oni uz mesiac chodia ku jej rodicom a ze to sa tak neda.....Tak som sa ho opytala,ze ci si uvedomuje,ze oni boli nasackovani u nas tri roky v kuse a nikto im nc nehovoril.Cakala som,ze ich to napadne aj samych,ze takto to fungovat nebude,ale ich to ani po troch rokoch nenapadlo a ani si to neuvedomovali.A ked som sa ho pytala,ze preco nedopraje aj nam nejake sukromie,tak sa ma opytal,ze naco my potrebujeme sukromie.Tak som ho spamatala tym,ze som mu povedala,ze ked nepotrebujem ja sukromie,nebudu ho potrebovat ani oni a budu u neho v izbe permanentne otvorene dvere a potom pochopi,co je to sukromie.A tak sa to nejak casom utriaslo,ze chodia k nam na soboty a nedele a ostatne dni su nejake dva tri dni u jej rodicov a zvysne dni sa idu niekam prejst....A teraz si vieme obidve strany vazit si toho,co mame a nejak sa to medzi nami utriaslo,ze ked ideme na vylety,berieme aj ich,oni zase ked niekam idu,pytaju sa nas,ci nieco nepotrebujeme...Kluce nam samozrejme synova priatelka vratila,pretoze pokial nie je jeho manzelkou nevidim dovod,aby mala od nasho bytu kluce.KTO TAKE NIECO NEZAZIL?NEVIE O COM PISEM.Ja som bola po troch rokoch neustalych navstev u nas unavena,podrazdena...Takze ak mozes,urcite sa so synom o tom porozpravaj a vyrieste tuto situaciu,pretoze ked ta to takto stve,dlho to nevydrzis a akurat sa vam zhorsia vztahy.Mladi by si mali uvedomit,ze vas tym obmedzuju a vy mate tiez svoj zivot,ktory si chcete uzit a po praci si aj oddychnut,uvolnit sa.Ale pokial to synovi nepovies,nema odkial vediet,ze by mali navstevy u vas obmedzit.Tak drzim palce.
este sa ta chcem spytat, tvoj muz travi vikend pre tv a pc, ty upratovanim a nikdy nejdete spolu von? keby ste boli vonku cely vikend, nebolo by aj tebe lepsie? mas velke deti, preco ich nenechas upratovat?
povedz uprimne, keby toto robila tvoja dcera- sedi doma, nic nerobi, na vikend si dovlecie frajera a doma prstom nepohne - umyt si riad po sebe nie je praca - bola by si ticho? nebola by to lemra lemrava?
