Zdravím. Ja ani neviem ako začať.. neviem čo mám napísať.. mám 15, skoro 16 rokov a s mojim otcom si už možno rok vôbec nevychádzam. Nikdy som s ním nemal dobrý vzťah, ale ani nie zlý. Nejak sme spolu ani extra ten vzťah nevytvorili, klasika domácnosť, ja si idem po svojom a on svoje. Ale posledný rok sa to zmenilo. Už si nešiel to svoje, začalo mu všetko vadiť,všetko mi začal vytýkať. Už mu začalo vadiť,že som na počítači dlho, už mu začalo vadiť,že toto a toto.. Začal vyhľadávať veci, za ktoré sa so mnou môže pohádať a doslova ma zdrbať. Hádame sa možno aj 4x za týždeň, ale to tak poriadne myslím. Húka a nadáva po mne, fakt nadáva.
naposledy (dnes) to bolo vyjebanec vyjebaný .
Jedného dňa sa stalo,že som posielal smsku kamarátovi, kde som nadával na otca, lebo sme sa zase pohádali, ale nechtiac som tú smsku poslal jemu. Všetko mi roztrepal (mobil mi hodil o stenu a monitor zhodil zo stola).. chodil ako zmyslov zbavený, dobil ma remeňom.. Monitor mi roztrepal už skôr, keď som bol na PC dlhšie ako si želal. To som začal pozorovať jeho agresivitu, ale toto už bolo moc.
Keď som si pred dvoma mesiacmi našiel dievča, všetko začalo byť 2x horšie. Už začína kritizovať aj všetko okolo toho.Už mu nevadí,že sedím na PC dlhšie ako by som mal, pretože už som začal žiť ako mladý človek a chodiť vonku.
Určil mi pravidlá (hodiny) kedy môžem byť na PC. Vonku môžem ísť cez školský týždeň do zotmenia (upozorňujem,že mám 15) . v piatok musím byť o 22.00hod doma a keď chcem ísť za frajerkou mimo mesta, musí o tom vedieť.teda..všetko musí vedieť, musím sa ho opýtať a on mi to musí dovoliť.
Chce mať somnou kamarátsky vzťah,ale nevie zniesť kritiku a žiadny môj názor,ktorý ide proti nemu.Keď sa k nemu správam ako kamarát, vadia mu moje ironické a sarkastické poznámky (ja za to nemôžem,patrí to k môjmu životu).
Dneska ma za to tak vyhukal, že mi vlasy učesalo.Zakázal mi ísť do večera von, pričom vedel,že chcem ísť za dievčaťom, pretože sme boli 4 dni preč a kvôli tomuto sme sa vrátili včera a nie až dnes.
Ja už nevládzem. Revem 3x intenzívnejšie ako niekedy a vždy len kvôli nemu musia vyjsť slzy na povrch.Neviete si predstaviť,aký by som bol rád,keby chodil na mesačné niekde preč,alebo tak.. nespráva sa ako otec,ale ako otrokár. Má živiť našu rodinu a pritom nás potiahol do dlhov. Ale hlavne že mi povie,že ja nie som jeho kamarát,ale je môj otec,tak sa k nemu nemám správať ako ku kamarátovi.
On sám nevie čo chce,ale myslím,že ma chce len útláčať. Ja fakt neviem čo mám robiť, začínam depresie.Už fakt nevládzem, potrebujem pomoc, neviem čo s tým robiť. Rozprávať som sa s ním rozprával. Nedá sa.
Mamina je mojou podporou, ona je v pohode úplne. Ale ani ona nevie čo s tým.
ďakujem za rýchlu odpoveď.
