EternalSorrow,
raz, keď si bola vonku, stalo sa, že Ťa prepadli a okradli a odvtedy odmietaš chodiť von - a to je škoda. Určite už sama pociťuješ, že ten strach Ti viac škodí, ako pomáha. Určite si už zažila x situácií, keď Ťa niekto volal von na nejakú zaujímavú akciu, ktorá Ťa aj lákala, ale nakoniec si si kvôli strachu, čo Ťa paralyzuje, povedala, že radšej zostaneš doma. Koľko šancí robiť to, čo Ťa baví si už tak premárnila! Ísť hoci len do knižnice, do kina, divadla, na prechádzku, či len tak si posedieť s kamarátmi - nie je Ti toho ľúto, že Ty nemôžeš? Alebo navštevovať nejaký krúžok a rozvíjať svoje nadanie, schopnosti? Ten strach Ťa obmedzuje, a treba s tým niečo robiť. Si mladá a hádam nechceš celý ten čas až do staroby presedieť doma.
Skúsme si to, čo sa stalo, trochu rozobrať. Bola si vonku, sama (pes sa neráta, keďže ten Ti veľmi nepomohol) a stretla si sa so skupinou viacerých ľudí. To, čo nasledovalo, bola jasná demonštrácia sily a prevahy nad Tebou samotnou. Keby si sa vtedy stretla len s jedným z nich, možno by na Teba trochu zagánil, ale prešiel by popri Tebe a nechal by Ťa tak. Ich bolo viac, boli podľa všetkého na "svojom území" a tak si dovolili zaútočiť. Ďalšia vec je, že by si to nemala brať osobne. Hocikto iný na Tvojom mieste by podľa všetkého dopadol rovnako. Mala si smolu, že si bola v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Netreba pripomínať, že ich konanie bolo zlé - nikto nemá právo na iného pľuť, strkať a kopať doňho, obrať ho o jeho majetok a ešte sa mu vysmievať.
Každý z nás je iný a na tú istú traumatickú situáciu reaguje inak. Väčšina z nás by z tejto skúsenosti vyvodila záver, že už nikdy nepôjde sama to miesto, kde bývajú tí ľudia, príp. na iné opustené miesta, kde sa môžu zdržiavať, ale nevidela by dôvod nechodiť do školy či do mesta, kde týchto ľudí bežne nestretáva, a ak náhodou áno, tak sú tam v zjavnej menšine a nič by si nedovolili podniknúť. Ale ani Tvoja reakcia nie je výnimočná - keďže sa to stalo vonku, jedinou najistejšou možnosťou, ako zabrániť, aby sa to zopakovalo, je nechodiť odteraz von - nielen za mesto, ale ani do mesta, do školy, na návštevy, no jednoducho nikde. Človek pod vplyvom zažitej negatívnej skúsenosti nepremýšľa nad tým, že nemusí tak rezolútne trvať na totálnom nevychádzaní von, a že mnohé z vychádzok by mohol kľudne zrealizovať, a to s minimálnym rizikom.
Napríklad taká škola. Treba si v pokoji v mysli prejsť celú trasu do a zo školy. Asi ideš pešo alebo aj MHD, ale predpokladám, že neprechádzaš cez opustené rómske osady. Ráno je na ulici veľa školákov a ľudí, ktorí idú do práce, poobede tiež, hlavne študenti idú zo školy. Nemyslím si, že by si sa na ceste do a zo školy ocitla úplne sama na ulici. Naopak, vždy sú tam nejakí slušní ľudia - dospelí či mladí, na ktorých sa môžeš v prípade nutnosti obrátiť, zakričať o pomoc, utiecť k nim, v najhoršom prípade skryť sa za nich, chytiť sa ich a nepustiť :). V mestách sú už inštalované aj mestské kamery, ktorými polícia monitoruje, či je na uliciach poriadok a či tam niekto nerobí výtržnosti. Môžeš sa prípadne dohodnúť s nejakou kamarátkou či kamarátom, že Ťa celý alebo nejaký úsek na ceste do a zo školy bude sprevádzať. Ďalšou možnosťou je mať stále pri sebe mobil a ak by sa schyľovalo k nejakému problému, hneď by si volala rodičom. Škoda by bolo kvôli jednému zážitku, ktorý sa bežne nestáva (veď to bolo ZA mestom na OPUSTENOM mieste), vyhýbať sa kontaktu s ľuďmi V meste a na miestach, kde je PLNO ľudí. Áno, nikto Ti nemôže zaručiť 100% istotu, ale čo si myslíš, aká je pravdepodobnosť, že by za bieleho dňa v meste napadla skupina neprispôsobivých občanov nejakého človeka? A aká je pravdepodobnosť, že by sa v tom prípade nenašiel aspoň jeden človek, ktorý by sa postavil na jeho obranu alebo aspoň privolal políciu?