kontakt s otcom

nikolkaa, to ma mrzi, ale aspon ste ostali v kontakte, a ked sa stretnete, treba ten cas vyuzit. Ozyva sa on prvy niekedy? Alebo ako casto ste v tom kontakte.

Ressy, tazko ti poradit ako sa oslobodit, ocividne ten pocit v tebe stale pretrvava..Dolezite je, ze mate so sestrami taky dobry vztah a aj to, ze mas sama skvely vztah a mas rodinu, ktora sa lisi od tvojich skusenosti! Aj ostatne sestry sa preto stale trapia? Je tazko donutit niekoho (rodicov)zmenit ich postoj, zmyslanie a takisto je tazke ich pochopit, najma ak sa o tom nerozpravate, nerozpravali ste sa..Je to smutne ked rodicia povedia detom, ze sa za nich hanbia. Mozno je to cudnym ponatim viery, mozno tym, ze ste zeny (netuzil po synovi?). Nerozmyslala si nad psychologom, aby si sa s tym dokazala lepsie vyrovnat? Aky maju vztah oni spolu, myslim rodicov?

Steve, mozno bude zle reagovat, ale co ti moze urobit? Myslim, ze za ten pokus nedas nic, nic menej sa nedozvies ako uz vies, a mozno viac.

moji rodicia sa rozviedli,ked som mala asi 10 rokov.znasala som to velmi zle.hlavne zaciatky boli tazke.moj otec si nasiel inu a na mna uplne kaslal.obcas sa mi sice ozval ale to bolo fakt malokedy a aj koli tomu ze moja mama obcas volavala ocovi ,nech mi aspon zavola,lebo ona sa nechce pozerat na to ako stale placem.o rok na to odisiel zo slovenska,co som znasala este horsie.ked sa s priatekou rozisiel,mal na mna viac casu a aj ked som sa na neho chcela \"vykaslat\" lebo mi fakt ublizil,nedokazala som to a nejak som mu \"odpustila\" teraz sme v kontakte sice len cezz skype a domov chodi tak raz do roka.strasne mi chyba :(

Hippo3

Asi preto, že neviem čo mám od mami čakať. Je veľmi nevyspytateľná, čo sa reakcií týka. A okrem toho vo vážnych témach (teda tých, ktoré ja pokladám za vážne) ma moc nepočúva. Tak neviem ako by to dopadlo. Aj psychológ mi radí spýtať sa jej to, ale pravdupovediac mám z toho strach...

-hippo-
no ved to je na tom to najtazsie!!odpustit.,,ale ako ked neviem, za co to vsetko je.. sa udialo..a deje??!
nebyvam s mamou.,,nasi byvaju spolu uz 36rokov.,maju sa po vsetkych strankach velmi dobre!!!(comu som rada a prajem im to zo srdca)..i napriek tomu vsetkemu.,my sme 4 sestry.,vsetky zijeme v zahranici(tiez sa pytam casto sama seba.,ci to nebol akysi sposob uteku)?.,vsetky 4 si rozumieme a drzime pokope ako klieste(aspon to!!).,,ja som vydata 15 rokov.,mame 14roc.dceru.,u nas vsetko super!(chvalabohu).,,2 sestra tiez ok.,ta ma 2deturence.,3 stastne rozvedena-bezdetna.,4 slobodnaa tiez bez detna.,otec nas pred 4 rokmi vyhodil z navstevy doma-ak sa to da tak nazvat"ze domov"..,vynadal nam.,nakrical.,naurazal,podcenoval,ale ako vzdy, ked sme tam nahodou zabludili 3-4krat doroka.,aj to na audienciu ako k prezidentovi 2tyzdne telefonicky sa objednat.,,a spytat ci mozeme dojst "domov"..tiez asi len preto.k,aby "ludia v dedihne"videli.,ze ako sa staraju a druzia s detmi a vnucatami!!..kazdej nam vykrical ine: ja som prespata ku...a(lebo som bola tehotna pred svadbou) a nedokoncila VS.,2 tiez.,3 rozvedena ku....,a 4 neschopna lebo ani deti,ani vydata len psa ma!!a ze nas v zivote nechce vidiet.,lebo mu len hambu robime!teda im!!.,oponovat-odvravat nehrozi.,od detstva sme museli byt ticho-inak bola bitka.,a to je schopny aj dnes!(Zazila som) stacilo-este aj malu som mala vtedy na rukach(8mesacnu)..neviem co este.,aby si bola v obraze...,,jaj no a jasne,ze na prvy piatok na spoved pravidelne.,na litanie.,do kostola..,,na fare kaplnku "gratis"prerabat.,farara na obed pozvat.,potom do jeruzalema na 2 tyz.dovolenkovat a o mesiac do vatikanu...sorry..fuj.,,ale je mi na "grc"!!..a potom,ze vsetky 4 mame odpor ku kostolu!!..kde bude pes zakopany??..s mamou mame taky kontakt.,ze napise 10mailov za tyzden-pardon opravim sa.m,napise jeden ako sa mame na 2 riadky.,a zvysnych 9 preposle.,co jej kamosky kadejake chlopotiny posielaju...asi tak...neviem.,co zleho sme im urobili??hmmm..,,co vy na to?? ako sa od toho oslobodit a netrapit sa??poradte prosim!! dakujem a pekne pozdravy posielam na SK PS:niekedy mi to fakt pripada.,ze asi sme omyl a nemali sme sa im nikdy narodit!!...nemali nas mat...

swan, takze si mu odpustila? nepises, ci ta to pocas tvojho zivota nejako poznacilo, vies aj preco ste sa nestretavali? preco nebol vitany?

Steve91, to ja tazka situacia, mam v rodine cloveka, ktory tiez nepozna otca vobec aj ked mu slubili, ze sa dozvie...a nic. Viem, ze ho to trapi, asi aj preto mal problemy s mamou, a nielen s nou, s akoukolvek autoritou.Ale on sa aspon pytal, preco sa ty bojis spytat mamy?

Ressy, byvas s mamou? Ani s nou nemas dobry vztah? ked pises o obidvoch rodicoch.. si s otcom v kontakte? vie o tom, ze ti chyba ak nie? je tazke povedat, ako sa s tym vysporiadat, sama sa o to snazim, ale podla mna je dolezite to, akych ludi mas okolo seba, ak to nie su rodicia, tak kamaratov, lasku, niekoho o koho sa mozes opriet a kto ti dava pocit aky si dolezity a vynimocny clovek. A potom asi odpustit, ak ti vlastni rodicia ublizili, ale to byva zvacsa najtazsie, pretoze clovek tazko odpusta ak nechape preco je to tak.

Môjho otca nepoznám, nikdy v živote som o ňom nepočul a ani mi mama o ňom nikdy nič nepovedala. Ani nikto z rodiny. Mám 19 rokov a bojím sa mami spýtať kto to bol a čo je to zač. Možno aj kvôli tejto vážnej otázke mám ťažké psychické problémy. Ten jeden článok (obzvlášť ak to je otec) vo výchove chalna chýba...

hippo 3
moj otes sa nam ohlasil ked som mala cez 30 rokov...nevidela som ho viac ako 27 rokov...je tazke pochopit, ako niekto moze zit v tom okrese a 27 rokov sa "nezaujmat" ako sa maju jeho deti...ale na druhej strane chapem, ze ani on to nemal lahke prist ku nam, kde nebol vitany...aj ked nedokazem odpustit, kedze su aj ine formy komunikacie....vtedajsi svet bol iny, teraz ludia viac dbaju na city,ale najst tu odvahu hlavne po tolkych rokoch a citit sa pred vlastnymi detmi ako najvacsie hovado ....to si na nom jedine cennim...otvorili sme mu dvere, ktore pre nho nikdy neboli zavrete....aj ked stale velmi "cudzi" clovek, som rada ze prisiel a objavil sa v nasich zivotoch, aj ked ho uz teraz nepotrebujem. Nemame nic spolocne, nic preco by som s nim chcela travit nejaky volny cas...ale vazim si na nom to, ze po tolkych rokoch nazbieral silu postavit sa pred nas, dospelych ludi a celit kritike.

Ahojte vsetci.,
chcem poprosit o radu.,ako sa vysporiadat s pocitom-trapenim,ze rodicia sa o vas neozru-hlavne otec a beru vas len ako realitu.,..ze "tak teda co uz,ked si tu?".,a strasne ma to mrzi a boli!! ako to prekonat a zmierit sa s tym, ze nemam teplo rodneho domova?? ziadam vas o to.,lebo v poslednej dobe si vsimam.,ze mi to urcite zasahuje do mojho sukromia-zivota.,blokuje ma to v napredovani...atd. dakujem