necitala som to tu cele ale napisem aj moju skusenost. asi pred 5 rokmi som zacala mat vazne psychicke problemy, tak som vyhladala pomoc psychiatricky. moja prva diagnoza bola soc.fobia,depresia a uzkostna porucha. brala som AD, ale mala som pocit ze mi to nepomahalo. ani neviem ako to bolo, ale nakoniec nejak vyplynulo, ze nemam ziadne depresie ale skoncilo ta az pri diagnoze schizofrenia.
bolo som 2razy hospitalizovana a zacali mi davat antipsychotika. mam pocit, ze od kedy som zacala prave s tymi antipsychotikami, moja osobnost sa totalne zmenila. od liekov som chodila ako zombie, stale som spala,a tak teraz mam pocit ze som fakt ze zacala byt mimo, ked som zacala brat tie lieky. boli casy ked som musela brat aj 9 psychiatickych tabletiek denne, co je podla mna totalne skodlive. niekolkokrat som si sama lieky vysadila, ale nakoniec som zacala brat znovu. ale jedneho dna som si povedala ze uz ich brat nechcem a priznala som sa aj psychiatrovi. povedal, ze to spravne nie je, ale ze ma ani nemoze nutit tie lieky brat. tak sme spravili taku dohodu, ze uz beriem iba jednu tabletku vecer pred spanim, je to antipsychotikum questax. a vlastne mam pocit, ze tu tabletku potrebujem, zrejme som uz zavisla, lebo ak ju nehodou niekedy zabudnem zobrat,alebo mi dojde, nemozem spat, alebo spim tak, ze sa vlastne ani nevyspim.
citim sa uz ale ovela lepsie ako kedysi,nejak som sa naucila tie zle stavy spracovat sama myslenim, neviem ale povedat, ci je to tabletkami, alebo je to niecim inym, lebo vlastne stav sa mi zacal zlepsovat, ked som sa zacala zaoberat aj meditaciou a vlastne nejakymi sposobmi ako si zlepsit sebavedomie, da sa toho najst o tom dost.a tiez som sa zacala venovat konickom, ale mozno su to aj tie tabletky.niekedy si vravim, ze bodaj by som nikdy sa neodhodlala ist sa liecit na tu psychiatriu, lebo teraz sa mi zda, ze sa to da zvladnut aj inak, ale tak ako som napisala, neviem ci je to preto ze sa citim lepsie, ze fakt to bola nerovnovaha tych latok v mozgu, a teraz som konecne nasla liek co mi sadne, alebo je to zmenou myslenia, alebo jedno s druhym.
ale zas musim povedat, ze keby sa moje problemy nezacali, mozno by som nebola kde som teraz, s ludmi s ktorymi som a nenaucila by som sa ako zvladat niektore veci, lebo myslim ze vdaka tej chorobe som sa vela naucila, a to mam len 23 rokov.