Neviem, ako dalej, nemam pre co/koho zit...

Príspevok v téme: Neviem, ako dalej, nemam pre co/koho zit...
ZiadnyNick

SomTáČoNepotrebujeNick

Som dievca, ktore by si malo uzivat
zivot, chodit von s kamaratmi, zabavat
sa... Lenze moj zivot je UPLNE iny... Ja
by som ho ani nenazvala zivotom v pravom
zmysle slova...
Cele prazdniny som doma, nikam nechodim,
lebo nemam kamaratov, s ktorymi by som
chodila von. V skole sa so mnou bavi len
zopar ludi, ale to len tak. Nasla som si
tam zopar "kamaratov", ktori ma len
vyuzivaju. Pravych kamaratov nemam.
Vsetko sa to este viac zhorsilo nastupom na strednu, kde sa uz trapim skoro 3 roky...gymnazium...
Odvtedy zijem v neustalom strese, zle
spim, je mi na vracanie... Byva mi zle,
mavam zavraty... Zo stresov som
vychudnuta, pri vyske 170 cm vazim len 47 kil...Hnusim sa sama sebe. Cele
dni som smutna, zavreta doma, nikam
nechodim...nemam kam, nemam s kym... Ani s rodicmi dobre
nevychadzam, nemaju na mna cas, nemam sa
s kym porozpravat... Moj zivot je o
nicom... Nemam ziadne ciele. Buduci rok
maturujem, mala by som ist na vysoku,
ale neviem, co bude dalej... Nemam
ziadne plany, vobec si neverim, neviem,
co v zivote chcem. Okrem toho sa mi
velmi paci jeden chalan. Nemam u neho
ZIADNE sance. Trpim kvoli vsetkemu. Uz
dalej nevladzem. Okrem toho mam pocit,
ze za mnou v noci chodia mrtvi. Uz si
zacinam mysliet, ze som pomatena a
patrim na psychiatriu. Neviem, ako dalej...nemam pre co/koho zit...

Katttttty

Ahoj.
Viem o čom hovoríš, lebo som si dačo podobné prežila. Trvalo to zhruba 7 rokov. S tým, čo tu bolo písané, v podstate súhlasím, ale súčasne viem, že ide o veľmi generické rady a viem, že ťa k ničomu nenakopnú, lebo nemáš skutočnú motiváciu. Musíš najprv zmeniť svoje ešte detské zmýšľanie...píšeš - ,,začínam si myslieť, že patrím na psychiatriu\\\\\\\". Toto by dospelý, vzdelaný a rozumný človek nikdy nenapísal. V tej vete si túto inštitúciu zdegradovala a pritom ide práve o ňu, ktorá ti môže doslova zachrániť život. Lebo kým ju nenavštíviš, tak to bude ešte horšie. S jedným však musím nesúhlasiť, čo tu bolo písané. Psychológ. Áno, dobrá vec a aj potrebná. Ale ak nie si milionárka, tak potrebuješ k nemu doporučenie len a len od psychiatra. V opačnom prípade si účtuje nehorázne sumy. Nikto ti psychoterapiu nespraví pre pekné oči. Pokiaľ máš výmenný lístok od psychiatra, tak poisťovňa liečbu hradí v celom rozsahu. Mne psychiater zachránil život. Nebyť jeho a antidepresív, tak už tu nie som, lebo som sa pokúsila o pár vecí, na ktoré dnes, po intenzívnej liečbe, hľadím ako na neskutočne hlúpe. Takých ľudí, ako ty, je neskutočne veľa. Len ich nevidíme skrz tmavé okuliare. Na mnohých by si to nikdy nepovedala. Môžu vyzerať veľmi dobre, byť úspešní, vzdelaní a pritom v súkromí trpia ťažkými depresiami. A aby ťa to trošku povzbudilo :-) Ja mám dve vysoké školy a doktorát...a práve psychiater mi zachránil život ;-) Takže nemaj strach!!!

Teenynka

hlavné je aby si sa prestala ľutovať a začala si svoj život vedome meniť k lepšiemu.

navštív pychologičku - nie je to žiadna hanba. len sa odhodlaj a choď tam. čím skôr tým lepšie. po čase sa budeš čudovať, že si tam nešla skôr pomôže ti.

čo sa týka tých kamarátov - v tomto veku sa často stáva, že z kamaráta sa vykľuje využívačná svina. no netreba vtedy hádzať flintu do žita. život je predsa dlhý a určite ešte nájdeš pravých kamarátov. neboj. zapájaj sa v škole medzi spolužiakov a uvidíš, že to bude lepšie časom.

a začni športovať, aj sama. vyplavia sa endorfíny a budeš šťastnejšia. nebudeš sa nudiť. a aj pomôžeš svojmu zdraviu (psychickému aj fyzickému).

a ak sa v noci bojíš, resp. máš pocit, že chodia za tebou mŕtvy nechaj si zasvietené. aspoň malú lampičku. niečo čo ti ten strach odoženie.

v každom prípade vyhľadaj odbornú pomoc a snaž sa aj sama pomáhať si.
budem ti držať palce. neboj, zmení sa to k lepšiemu :) "po každom ďaždi, vykukne slniečko"
PS : skús čítať nejaké knižky, ktoré ti navodia príjemnú atmosféru. o niečom čo máš rada, prípadne o pozitívnom myslení.
zvládneš to!