Asi pred pol rokom som na jednom fore hladala pomoc s nejakymi vecami do skoly a jeden chalan mi vtedy dost pomohol. Ostali sme odvtedy v kontakte cez chat - zijeme kazdy na opacnom kocni statu. Pisali sme si dost intenzivne, aj niekolkokrat za tyzden. Postupne sme si povedali aj dost osobne veci, vyzalovali sme si svoje starosti a problemy. Zdalo sa, ze dost dobre rozumieme. Nedavno mi napisal, ze bude mat sluzobne cestu do nasho mesta, ze tu ponavstevuje par kamaratov a ze by sa rad stretol aj so mnou, ked uz sme taki dobri virtualni kamarati :). On a jeho kamosi su dost vasnivi turisti a maju pobehane skoro vsetky hory a kopce. A on navrhol, ze by sme sa teda pri jednej takej ture mohli zoznamit. Ja som vsak nesulasila. Nie preto, ze mam nieco proti turistike, ale nezdalo sa mi vhodne ist s niekym, koho som v zivote nevidela, sama do hor. Navrhla som posedenie pri kave alebo zmrzline niekde v meste. On na to, ze jemu je kavickovanie proti srsti a ze on je "horsky" clovek a mesto moc nemusi. Ja som na svojom trvala a tak on povedal, ze to teda nechame tak a mozno niekedy v buducnosti sa naskytne lepsia prilezitost na zoznamenie.
Vy by ste isli s niekym na 1. stretnutie za podmienok, ake mal on?
Dodam, ze podla chatovania mam z neho dobry pocit, povedali sme si fakt velmi osobne veci a nemala som pocit, ze by klamal alebo si vymyslal. Medzi recou sme sa o sebe dozvedeli, ze sme obaja nezadani, ale sme si hned na zaciatku povedali, ze ani jeden druheho si nejdeme narokovat - len cisto kamaratske chatovanie, ze teraz ani jeden nikoho nechceme.
prve stretnutie
Dobre si urobila. Na prve stretnutia je lepsie ist na nejake verejne miesta a ked chces ist niekde inde, tak radsej uz mat toho cloveka prevereneho.
To, preto, aby si neskoncila niekomu nechcene na jeho klobaske, alebo v jeho domacej udiarni v klobaskach...
Laurina - Preco ti je to cudne??? Pre mna bolo dolezitejsie to, co mi pise, ako to, ako vyzera.....bola som zvedava, ako vyzera, to je pravda, ale nebolo to az take podstatne pre mna a on to nenavrhol
laurina no ved o to ide....to bude prekvapko :)
LAurina - nie, nevideli sme sa ani na fotkach. Najprv sme boli v kontakte kvoli tej skolskej praci, s ktorou mi velmi pomohol a potom sme zacali tak nezavazne konverzovat a zistili sme, co mame spolocne a potom sme rozoberali, ako sme prezivali, ked sme mali chorych otcov. A medzi recou raz sa spytal, ci mojmu priatelovi nevadi, ze si spolu niekedy aj dlho vypisujeme a povedala som mu, ze nikoho teraz nemam. On povedal, ze tiez nema a ze ani nechce teraz nikoho, ze aby som na rovinu vedela o co ide. A ja som povedala fajn, ved ani ja teraz nikoho nechcem a beriem ho iba ako kamarata.
lost je urcite seriovy vrah....by ma zaujimalo co skryva v mraznicke :DD
No vidim, ze tu niektori z toho mate srandu :). Ale mna to vazne mrzelo, lebo uz som si par kamaratov nasla tak, ze sme si najprv len pisali na nete a potom sa stretli nazivo. A nikdy nebol ten problem, ze sa stretneme v meste na kavu, ci zmrzku, preto som bola total v soku, ze on toto nie. A pritom som z neho mala velmi dobry pocit. To sice nic neznamena, ako napisal lost, ale fakt sme preberali velmi osobne veci, lebo sme zistili, ze nam obom zomrel jeden rodic na rakovinu a toto sme dost do hlbky preberali, tak mi to pripadalo, ze je to dobry a uprimny clovek. Takze teraz neviem.
Ahoj lenilenka
Na tvojom mieste by som s nim sama urcite nesla, predsa ho len nepoznas..
Pred tromi rokmi som bola sama s uplne neznamym chalanom( zoznamili sme sa cez pokec) na ture v Rohaoch. Streli sme sa v jeden vecer a na druhy den sme vyrazili do hor. Bolo to sialene a dobrodruzne, ale dost nebezpecne.
