Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

OCD

Pam

Ja OCD mam a zdolanie choroby, ak sa to tak da nazvat, spociva v zopreti sa obsesiam a kompulzom. Avsak nie tym sposobom, ze sa im clovek bude branit, ale napriklad tym, ze si clovek velakrat (40-50x) opakuje v duchu "dotknem sa stolicky oboma rukami", prip. si to moze aj napisat na papier. Tak sa obsesia, kompulz stane urcitym stereotypom a clovek odbura uzkost. To ma naucila psychoterapeutka a pomaha to.

ocd

Ty asi OCD nemaš lahko sa to piše ale prežit to to je horšie ja viem že nezomriem ja mam skor strach že to bude na mne a bude sa to hromadit a nezmijem to nikdy zo seba a ani s inych veci....a ako sa toho zbavit snažim sa na to nemysliet a vraviet si že ved nebud blba ..ved nic na sebe nemaš ....ale ja mam toho až vela napr bojim sa aj hovienok zvieracich aj ludskych keby som sa ho dotkla alebo stupila nan tak boty by som vyhodila ruky by som si asi zodrala a viac veci ..napr aj ciganov keby sa ma dotkol asi by som vyskočila z kože..

bella12

ocd, nechceš radšej riešenie problému s ocd? Nepíšeš, koľko máš rokov a čo všetko vieš o tejto poruche - nenazvala by som ju chorobou. Má dve "časti" - obsesívnu a kompulzívnu. Obsesívne myšlienky sú nutkavé a nepríjemné myšlienky, vzbudzujúce úzkosť a obavy z neistého ohrozenia. Človek sa cíti pod tlakom a jediný spôsob, ako sa s týmito myšlienkami vyrovnať, je kompulzia - vykonávanie rituálov, ktorými chce to ohrozenie zahnať. Je to bludný kruh, čím viac sa človek snaží a správa sa kompulzívne, tým viac sa obsesívne myšlienky objavujú. Jediné riešenie je začať konať proti kompulzii, rituálom, proti tomu, čo máš nutkanie urobiť. Kým to neskúsiš, neprídeš na to, že Ti vlastne nič nehrozí a nič sa nestane. Čoho sa vlastne bojíš, že sa stane?

Nevyperieš si večer šaty a dáš ich do skrine? Alebo ešte lepšie, oblečieš si ich aj na druhý deň? Čo sa stane? Absolútne nič, ani neochorieš, ani nedostaneš vyrážky či alergiu, a už vôbec neumrieš, celý problém je len v Tvojom myslení. Naša imunita si s prípadnými bacilmi ľahko poradí, inak by sa človek nedožil ani staroby a umieral by ešte ako dieťa.

Riešenie je vzoprenie sa strachu, nie poddanie sa mu. Prvý, druhý, tretí raz to pôjde ťažšie, ale neskôr, keď si uvedomíš, že Tvoj strach je neodôvodnený, pretože aj napriek obavám sa vôbec nič nestalo, úzkosť začne ustupovať. Takže ako terapiu by si mala napr. postupne dotýkať kľučiek (doma alebo v škole) a vydržať neumyť si hneď ruky - napríklad aj niekoľko hodín. Ani nemocnica nie je pre Teba hrozbou. Myslíš, že si múdrejšia ako lekári a hygienici, ktorí hovoria, že nemocnice sú bezpečné na návštevu - či už za ošetretrením alebo návštevou príbuzného? Pravdaže, infekčné oddelenia sú niečo iné, ale bežné ambulancie a oddelenia sú OK, veď sa tam dodržiava hygiena. Je pravda, že na WC-ka chodia hocijakí ľudia, tak si tam (ani na iných verejných WC) nesadám na dosku, umyjem si ruky a keď prídem domov ešte raz, ale nie je dôvod mať úzkosť a stres z nejakej nákazy. To by sme sa nemohli pohnúť z domu, keby sme sa všetkého báli. Riešenie je vzoprenie sa strachu, nie poddanie sa mu.

K tomu pohrebu - predpokladám, že vaši dnes išli na pohreb a dnes aj toho zosnulého pochovali. Ktovie, či bola vôbec rakva otvorená, či boli pri ňom blízko. Akého zamorenia sa bojíš? Aj keby sa mŕtveho dotkli, stačí si umyť ruky a vec je vybavená. Ty si na tom pohrebe nebola a oni Ti nič nemôžu doniesť, ani oblečením, ani vzduchom, neboj sa. To by už nemal ani kto tých mŕtvych pochovávať, keby živí prítomní na ich pohrebe hneď zomierali. A neboj sa, keby ten zosnulý zomrel na infekčnú či nákazlivú chorobu, nemocnica či patológia by odporučila špeciálne opatrenia pri pohrebe, dodržaním ktorých nikomu nič nehrozí. Spoľahni sa na lekárov a odborníkov, ktorí vedia, čo robia.

Tvoj problém by bolo najlepšie riešiť so psychológom, ktorý by Ti pomáhal čeliť tým nepríjemným myšlienkám. Porozmýšľaj nad tým, že by si nejakého vyhľadala.

ocd

Tak začnem ja moje prve priznaky sa objavili ked som mala asi okolo 14 rokov ale to som nevedela čo to je predstavovala som si ludi v truhle skuste si to predstavit všade som videla smrt kukala som telku a tam moderatorka a ja si ju oredstavujem ako vyzera v truhle bolo to strašne ...na čas to zmizlo ale začalo sa ine dotykanie sa veci oboma rukami nutkanie to urobit dotkla som sa nekoho alebo niečoho jednou rukou musela som aj druhou:((To tiež po čase prešlo ..aale začalo sa dalšie strach s bacilov a špiny ..stale umyvanie ruk napr nemožem si dat veci do skrine ked som ich mala oblečene vonku musim ich oprat..predstava že vstupim do nemocnice to je ani nepredstavitelne asi by som tam na mieste zomrela a toto mi bohužial neprešlo priam sa to zhoršuje..a už začinam aj mojej rodine musia sa umyvat ked pridu s vonku musia sa hned prezliect do šiat na doma najlepšie keby sa aj osprchovali ako to robim ja vždy ked pridem s vonku musim sa cela umyt veci hodit do pračky...mam problem sa dotykat klučiek na dverach bez toho aby som si hned umyla ruky...a dnes išli naši na pohreb mam taky strach že sa idem zblaznit neviem čo mam robit ved oni budu pri mrtvole a donesu to domov všetko bude zamorene už nevladzem je toho viac ale to by bola kniha tak to je s časti moj pribeh a chcem sa o to podelit ...