Je to depresia?

Príspevok v téme: Je to depresia?
zltamyska

Ahojte!
Viete mi porediť, či to, čo prežívam je depresia? Môžem vôbec vedieť, že trpím depresiou? Mám skoro 19 rokov a cítim sa úplne sama. Mám 6 súrodencov a veriacich rodičov ale s mojím otcom nemám skoro žiadny vzťah. Zdá sa mi, že je všetko moja vina. Neviem, možno je v tom veľký kus sebaľútosti ale často teraz plakávam. Cítim sa bezcenná a neužitočná- to možno súvisí aj s tým, že som práve skončila maturitu. Zdá sa mi, že mi nikto nerozumie, že nikomu na mne nezáleží, možno by bolo veľa ľuďom aj lepšie bezo mňa alebo by si ani nevšimli, že tu nie som. Myslím si, že všetky kamarátky ma majú iba ako druhú. Nie som nejako atraktívna, a tak ich zaujímam, až keď nie je nablízku nikto atraktívny. Nie som v ničom dobrá, v ničom užitočná. Iba jem, jem, jem... A keď mi je ťažko, ta znova iba jem, jem, jem... Poradte prosím. Psychológa sa bojím a ani neviem, ako ho vyhľadať.

ta3

plne suhlasim s prvym prispevkom, nemusi to byt hned depresia, mozno mas len take nanic obdobie, mavame take obcas vsetci, mozno si po maturite iba vycerpana, ako uz bolo povedane, okrem toho ja si myslim, ze prejedanie sa suvisi s nedostatkom lasky, kazdy potrebuje lasku a kto ju nedostava, citi sa nesvoj, opusteny, nepotrebny a v istom zmysle akoby ohrozeny, bez vnutornej energie, na co organizmus automaticky reaguje tak, ze mas pocit neustaleho hladu a telo sa snazi doplnit chybajucu energiu zvysenym prisunom potravy, ale tento Tvoj stav sa da zmenit, predovsetkym musis mat rada samu seba a taku aka si, musis si vazit samu seba, verit si, ak si nevazime seba samych, ani okolie si nas nevazi a s laskou je to tak, v prirode, v ktorej sme jej sucastou, panuje nadherna rovnovaha, nemozes iba brat, musis aj davat, ak Ty lasku nedas, nemozes ani cakat ze ju dostanes, ak nemas priatelov alebo mas pocit, ze si priatelmi odsuvana vzdy na vedlajsiu kolaj, potom je chyba v Tebe, ze sa nesnazis priatelstvo nijako rozvijat, nemozes iba doma sediet a cakat, ze priatelia sa budu k Tebe hrnut a zasypat Ta pozornostou a laskou, musis v prvom rade Ty urobit nieco preto, aby to tak bolo, ak sme v situacii, ktora nas tazi, je to signal, ze cosi nerobime dobre, ze musime cosi zmenit a to predovsetkym sami seba, musime zmenit myslenie, musime byt laskavy k sebe a aj k svojmu okoliu, iba tak sa moze zmenit aj nase okolie voci nam, to je v dudevnom svete podobny zakon ako vo fyzickom zakon akcie a reakcie, vsetko sa odvija od nas, predovsetkym od nasho myslenia, ak je negativne typu: nie som nejako atraktívna, nie som v ničom dobrá, v ničom užitočná, co su Tvoje vlastne slova, potom to okolie tak vnima a potom to naozaj tak aj je, porozmyslaj o tom, ci nemam pravdu, ja mam us dost rokov a vela osobnych zivotnych skusenosti, vela mam precitaneho a odpozorovaneho a som presvedcena, ze svet funguje nejak takto, ako som v kratkosti opisala

......

prepáč ale z tvojej strany je to čistá sebaľútosť.Si po maturite vyčerpaná a možno aj trochu precitlivelá.Zamyslela si sa aj sama nad sebou čo robíš pre to aby si bola šťastná a rovnocenná partnerka pre svojích priateľov?Prejedaním sa akurát dopracuješ k obezite a k ešte väčšej sebaľútosti.Skús robiť niečo užitočné z čoho by si mala sama radosť.Miesto prežierania si choď radšej zacvičiť alebo sa začni venovať nejakému športu kde by si zo seba vybila tu negatívnu energiu ktorej máš na rozdávanie.Si mladá baba tak nemrnči a niečo zo sebou sprav ty psychiatra nepotrebuješ,ty si hlavne potrebuješ zdvihnuť svoje sebavedomie.Postav sa pred zrkadlo a povedz si čo by si na sebe chcela zmeniť a začni na tom pracovať nebude to hneď ale časom zistíš že každá zmena ti prinesie radosť,pokiaľ si myslíš že nemáš spravnych priateľov zmeň ich alebo si najdi len jedného ozajstného,ale rob niečo zo sebou lebo časom sa k tej depke dopracuješ tak veľa šťastia