v poslednom čase zisťujem, že som a aj som bola často protivná na ľudí..zozačiatku kým ich dobre nepoznám tak je to v pohode, to som vždy milá a snažím sa s nimi vychádzať dobre, no akonáhle je niekto koho dobre poznám, začínam byť veľakrát na ňho protivná..rýchlo si všímam chyby, veci ktoré mi vadia na jeho správaní, veľakrát mám potom pri tom nervy, som rozčúlen a tak som nie veľmi príjemná..neviem či je to normálne, potom ked po chvíli "vychladnem" mi je to tak trochu aj ľúto ako sa chovám...potom nemám rada ked sa ma ľudia na hocičo pýtaju ked nemam chuť odpovedať, alebo nemam čas sa tým momentálne zaoberať, tak len rýchlo odvrknem, aby dali pokoj..neviem čo s tým ..všetko ma vie niekedy príšelne rozčúliť, a kedže moj otec je taký istý, bojím sa aby som nebola taká tiež..vydržať s ním je niekedy fakt ťažké, nepáči sa mi ako sa chová, pritom som rovnaká...
som protivná
system: presne, u naj kamošov si dávam vždy pozor, u mňa ale málokedy by sa stalo, že som práve na nich zlá, pretože si ich vážim a mám k nim rešpekt..ale ak ide o iných ľudí, ktorí ma ich chovaním nesmierne iritujú tak viem na nich vyletieť, ale snažím sa kontrolovať, lebo viem, že by som zo seba urobila akurát hlupáka, najmä ak by to malo byť pred viacerými ľudmi...
moonriver: povedz mi to rovno do očí, potom možno budem ten tvoj nesmierne inteligentý výrok brať vážne, ale ty si narozdiel odo mňa vieš asi otvárať hubu len zbabelo cez internet zalezený v izbičke za monitorom, kde si veľký kápo však..
moonriver: a ty prvotriedny k...t, ked nadavas ludom ktorych nepoznas. take si pis do statusu na facebook !
Myslím si prvotriedna p*ča.proste ebeš na ludi
to iste robim aj ja... nejak si to neuvedomujem ale ak mam pravdu povedat tak joo. moji naj kamosi ktori ma poznaju ako svoju dlan vedia ze to nemyslim vazne, a tiez si davam bacha, predsa su to moji naj. ale ostatny hmm, poviem proste rovno co sa mi nepaci a vela ludi to nastve, potom mi je toho luto. neviem ako by sme to mohli vyriesit. ja sa nikomu nepcham do zadku a kazdemu poviem svoje, ak niekoho nepoznam tak som k nemu mili, normalne mam zaujem si ziskat jeho kamaratstvo, ale ako nahle ho spoznam, alebo sa skamaratime nemam problem sa nanho vykaslat. alebo skor mu povedat narovinu co mi vadi a vedome docielit aby sa vykaslal on na mna. Myslim ze je to preto, ze hladame kamosov ktori budu stat ozaj za to a nie nejakych falosnikov, preto sme k ludom co nepozname mili a ak ich spozname zistime ze taky nam moc "nereze" tak dovi dopo... alebo ? ...
aj ja som niekedy presne taká ako si opísala :(
Ak nechceš byť ako tvoj otec, tak na sebe jednoducho musíš popracovať. Je dobré, že vidíš na sebe aj chyby, tak sa toho chop a kontroluj emócie :)
ani neviem prečo som to sem napísala, zrejme mi nitko nebude vedieť poradiť, musela som sa iba z toho vypísať, dakujem aspoň za prečítanie ..
