Zlomena noha - čo mozem ocakavat?

SEWIE PORAD!
Tak včera som bola na opatovnej kontrole, už nemusím mať ortézu, mám začať zaťažovať nohu do bolesti a postupne odbúrať barle. asi zajtra mi začnú rehabilitácie. doma pomaly skúšam na tú nohu stúpať, ale zatiaľ som si ešte netrúfla plne sa na nu postaviť. stále ju mám opuchnutú, tak sa bojím že ma to nejako neudrží. nevieš mi poradiť ako sa dá popasovať s tým prvým momentom ako sa na tú nohu postaviť? viem čo si písala predtým, že noha nie je z papiera a všetko je v hlave, ale strach je velký. a ked viac pritlačím, tak už cítim taký nepríjemný pocit v pate, potom neviem sko to mám odlišovať s pocitom "do bolesti"? porad prosím!

Sewie, vdaka za povzbudenie! no to je jasné, že nečakám že všetko hned pojde ako po masle. len fakt ta psychika velakrát robí svoje. ja som sa aj v nemocnici strašne bála ísť o barlách, že čo ked to nejako zle vyvážim, potom si ma tam doberali, ale v dobrom, oni ma tam brali ako také decko, pritom mám čochvíľa 32 rokov! ale ja som taký zajo-bojo, som proste taký typ, že sa veľa vecí bojím. a to neni o tom že by som sa prehnane bála o svoju "nožičku", ale vieš ked si predstavím, že tam bol taký zásah a všetko sa to muselo prišiť dokopy...a teraz ja budem opat na tom chodiť, fungovať, cesty sú všelijaké, príde aj zima, poľadovice...jaj bože! ja som si vždy myslela že takéto zašitie je nič oproti napr. zlomenému členku a rôznych šroboch v členku, ved dnes artroskopie robia vrámci 1dnovej chirurgie, ale vyzerá to že to neni len tak. ty ked si začala opat chodit, mohla si napr. ísť aj dlhšiu trasu alebo skôr máličko, po troškách? ja mám napr. dosť daleko aj do roboty, musím ísť nejaký kus cesty peši a to fakt neviem či tak začerstva budem hned moct takéto trasy absolvovať.

tamburetka, klud-to bude dobre, hlavne nemaj vysoke ocakavania-necakaj ze ked ti povedia ze mozes chodit ze to hned bude vsetko ako predtym-to ti je myslim si ze jasne...ja uz chodim asi mesiac a pol ci kolko a stale som obcas ako slonik v porcelane-sliapem si po vlastnej spicke, zakopavam a uprimne-bezat som este neskusala:/....
ty si mala naorcnejsie zranenie ako ja-je dobre ze si sa drzala rad doktora a ze aj trochu s tou nohou cvicis-dolezite je aby tie slachy nestuhli-terab ich pomay opatrne natahovat. nic netreba robit unahlene-pocuvaj co ti povedia na rehabilitaciach a toho sa drz!postupne to das vsetko dokopy-neboj sa zraneni, ti ludia su skleni na to aby vedeli co si mozes dovolit robit a co nie...a tvoja noha nie je z papiera a ver tomu ze ta chirurgovia dali dobre dokopy:) vsetko je to len v tvojej hlave-musis si verit....ja tiez ked som prvy krat na tu nohu sliapla tak som cakala ze praskne a ja padnem-a nic!noha drziiii!!!! to zvladnes!!!!:)len poctivo cvic!:)

ono za ten cas by sa to malo uz zahojit a malo by to byt ok. takze aj ked zle stupis, neznamena to ze sa zase zranis a natrhnes slachy. aj so zdravou nohou ked zle stupis nemas hned natrhnute slachy. a 7tyzdnov je celkom dlha doba na zahojenie. aj ked to este nebude 100% ale postupne sa to zlepsi a nemas sa isto coho obavat

Jankaaaaa: to faaaakt? myslíš že to bude úplne ok? lebo dosť sa bojím tých prvých momentov ked bude ortéza dole a že ideme na to, zaťažovať, stúpať a tak. ja vlastne doma cvičím každý den, mám asi 3 cviky z nemocnice ktoré mám robiť, ale to je oproti tomu nič. všetci mi spočiatku hovorili, že po takých 3-4 týždnoch budem môct trošičku začať s našlapovaním, ja som si počkala na verdikt môjho lekára a ten mi to povedal sám od seba, ani som sa nemusela na to pýtať. lenže mam tak občas v duchu napadne, čo ked pri tom rehabilit. nejako zle stúpnem alebo tak a znova sa to natrhne alebo čo. predsa len tam už bolo niečo roztrhnuté a zašité a ja neviem akú má silu to vydržať, opatovnú chodzu a tak celkovo.

Pre lesnekino: tá imobilizácia je psychicky náročná hlavne prvé dni a týždne, ale potom to už nejako ide. ja som vonku nebola od nemocnice, ak teda nerátam kontrolu, čo je fakt dosť dlho.neviem o tom že by na slovensku bola možnosť len pre vlastnú potrebu požičať si vozík, tu je problém aj s tým ked sa potrebuješ odpraviť po prepustení do auta. prvé dni som nebola vo svojej koži, všetko mi vadilo, stále som bola zameraná len na nohu. to s tou vnútornou teplotou - neviem či aj ty si musíš pichať injekcie do brucha. ja som ich vybrala skoro 30 a mávala som často také stavy, že chvíľu mi bolo zima, potom ma zase teplo zalievalo, ale to je z tých injekcií.mne pomohli návštevy,internet,knihy,časopisy, telka...tiež som si nevedela predstaviť tolko týždnov rovnaký scenár, ale dá sa na to zvyknúť, len nepoddať sa moc tomu a ono to inak straaaašne rýchlo beží. najskôr nie a potom odrazu tie týždne letia. ved ked niečo,píš a pýtaj sa. pa

tamburetka: len sa drz rad lekarov, pretoze kazda zlomenina a kazdy uraz je iny a vyzaduje si individualny pristup. ak si mala taku operaciu a potrhane slachy, urcit eje dobre ze si nohu nezatazovala a za ten cas by sa ti mala zotavit. takze pre nohu to bolo dobre. nic s aneboj, ked zacnes s rehabilitaciami , noha si pekne na pohyb zasa zvykne a nebudes mat ziadne problemy

Pre sewie aj ostatných tu na diskusii - normálne začínam mať nervy, ako tak čítam o tých cvičeniach po 2,4 týždnoch. ja som nemohla od operácie s nohou robiť nič, dokonca ked som bola na prvej pooperačnej kontrole a vybratí štichov /po 3 týždnoch/, mi môj lekár-operatér zdôraznil že na nohu nesmiem absolútne stúpať a čo najmenej chodiť, hoci len po byte. mne robili plastiku členka a artroskopiu, mala som poodtrhané šlachy a že vraj by sa to mohlo roztrhnúť. vlastne stále som na tom tak, že nestúpam na nu ani trochu, iba ked stojím, tak občas na tú ortézu zľahúčka stúpnem, občas ju mám aj zloženú, aj ked trošku opuchne, určite je to ovela, ovela lepšie ako predtým, cítim ju už úplne inak. budúci pondelok idem na dalsiu kontrolu a podľa toho čo mi bolo povedané pred operáciou, rátam že asi týžden na to začnem s rehabilitáciami. a teraz po tom čo čítam začínam mať z toho hrôzu, určite to nebude len tak sa na nu opat postaviť, nedajbože ju zaťažiť, ked bola 7 týždnov totálne vyradená z pohybu. teraz sa mi zdá, že noha je v poriadku a že to bude ok, ale viem, že ked na to dojde už bez ortézy, bude to o trošku tvrdé. sewie, čo ty na to?

ja som mala francuzske barle a boleli ma z nich paradne dlane.v tom obdobi som musela pisat diplomovku takze som mala ciastocne o zabavu postarane....dalej som si pozicala vozik a isla aspon do centra lebo okoliteho mesta na vylet-ked ma mal kto tlacit.a obcas som odskakala do mesta aspon na jedno pivo-mne by inak doma preplo!

Dik za povzbudenie.A ako si travila tu strasnu imobilizaciu.Ja nejak dlho spavam...a mam pocit vnutornej horucky hoci ju nemam, som sice len 7 den po operaci..a uz mi je dlho. Televizor ma nudi.Pouzivas nemecke barle? nemas odreniny pod pazuchou z nich?chodis aj von?