Prosim vas poradte mi ako sa mam vysporiadat s depresiami, ktore sa pravidelne opakuju... mam ich asi od 13 rokov, vsetko som moc riesila, vsetko som prilis prezivala, decka ma nemali moc rady, ja som sa s vela vecmi nedokazala vyrovnat a tak som si posledny rok na zakladke rezala ruky, potom som isla na strednu s tym, ze zacinam odznova, ziadne depky, rezanie, nic... Prvy rok sa mi to aj darilo a ja som ako-tak zapadla a mala partiu celkom oblubenych detsiach s ktorymi sme chodili von, na akcie, pit... Lenze v druhom rocniku sa moje stavy vratili, pohadala som sa so vsetkymi, kazdy na mna pozeral ako na posledneho psychopata, ja sama som sa zacala citit ako uplny blbec, hladala som unik z reality, zivot pre mna nemal vobec ziadny zmysel, hadzala som do seba lieky a alkohol, nechodila do skoly, nekomunikovala, nespolupracovala s nikym , kto sa mi snazil pomoct, do nicoho som sa nezapajala, uplne som odmietla realitu a uzamkla sa do seba, potom prisiel opat zlom, neviem ako je to mozne, ale moj zivot sa cez leto otocil o 180 stupnov... Spoznala som kopu novych ludi, uzasny partiu s ktorou som si hned sadla , zacala som s nimi chodit von, na akcie, opekacky...Zrazu bolo vsetko krasny sen. Povedala som si ...zase raz...koniec depiek, zacala som sekat dobrotu, zlepsila si prospech v skole, snazila sa napravit stare zahodene kamaratstva, ale na jesen sa tie stavy zase zacali vracat... Uplne som ich poprela, povedali si, ze neexistuju, ze su len moj vymysel, ze je to hlupost... Vydrzala som si to tvrdit dost dlho, lenze uz nevladzem... :-/ ... Opat tam padam... Mam pocit, ze zivot nema zmysel, ze je vsetko na kel, snazim sa to nedavat na javo, stale sa stretavat s kamaratmi, chodit do spolocnosti, snazim sa neklesnut zase tam kde som bola....lenze staci mi len chvila osamote a je mi zase na nic... mam chut sa zase opit a hodit do seba lieky a nemysliet na nic, mat vlastny svet, uniknut niekam prec, pretoze tento zivot pre mna nema absolutne ziadny zmysel... Mam v sebe obrovsky chaus, je mi zle, a tvrdim si, ze to cele je len moj vymysel, ze tie pocity nie su skutocne a nikdy neboli... Prosim prosim poradte mi co ma robit?
Kruh, depresie
Ked som si precitala tvoj prispevok, ako prve ma napadlo, ze toto su istym sposobom priznaky maniodepresivnej poruchy. Stale sa ti vracaju stavy, raz si hore, raz dole, takisto ako napr. aj sezonna depresia - jesen, tma, blablabla....
Ale samozrejme, mylit sa mozem.
Ja osobne trpim depresiami od dvanastich rokov. V podstate som sa nikdy nevyliecila, skor som zivot zobrala do vlastnych ruk, skusala som, hladala som samu seba, prisli zlomy, chaos, tma, svetlo, vsetko bolo raz ok, raz uplne na chuja. Potom som prisla do stavu, ze som rezignovala, vlastne mi to bolo vsetko fuk, prestala som uzivat lieky, prestala som sa srat s ludmi, zacala som rozmyslat nad buducnostou, nie nad tym, co bolo. Pretoze ludia casto myslia na buducnost, ale nech je aka je, je proste prec...
Aj teraz mam obcas dost zle stavy, ale ja by som to charakterizovala sko moj zivotny postoj, uz nie ako depresiu. Zmierila som sa s tym, a je mi tak fajn... Staci zmenit postoj, rozmyslanie a pozerat sa na veci s istym nadhladom.
ahoj ring. prepac ale takymto sposobom nemozes zit dalej. ja viem ze sa to lahko hovori a ty citis velku vnutornu bolest, depresie, veci s ktorymi sa nedokazes zmierit, ktore ta tahaju vzdy na dno. ale tieto cierne etapy tvojho zivota nikdy nezmiznu, kym sama nevyriesis svoj vnutorny problem. kym sa nezmieris s tym, co ta trapi, kym neprijmes aj to zle, co sa nachadza v tvojom zivote. niektori ludia to maju v zivote lahke, ini tazke, tak to proste je a nikdy sa to nezmeni. treba to prijat. zivot nie je fer. clovek prezije len ak je silny. sice neviem coho sa toje depresia tyka. nech je to cokolvek co ta trapi, musis to prijat ako holy fakt, zmierit sa s tym, a ten problem zarazu strati vsetku silu ktoru doteraz pouzival aby ta zdeptal. problem je problemom len kym mu to dovolime. veci su take ako sa na ne pozerame. prajem ti len to najlepsie, dufam ze budes v poriadku co najskor
Bella12: Ako som uz pisala, destka v skole ma nemali zrovna v laske a spravali sa ku mne dost hnusne...myslim, ze to bol spustac v tych 13... a milovana... Mama na mna bola sama, ale rozmaznavala ma ako len mohla, cize nemyslim si, ze po tejto stranke by bola nejaka chyba...
Ring, stalo sa niečo závažné v Tvojom živote, keď si mala 13? Niečo, čo spochybnilo Tvoju sebahodnotu, podlomilo Tvoju sebadôveru alebo dokonca viedlo k sebaodmietaniu? Cítila si sa v detstve milovaná?
V prvom rade si pusti nejaku veselu hudbu. :-)
Nesmies sa tomu za ziadnu cenu poddat ! Pozri sa na to z ineho hladiska... inym ludom sa nepodari nikdy v zivote dostat z depresie, no tebe sa uz niekolkokrat podarilo byt stastnou ! Preco by to raz nemalo a nemohlo trvat uz navzdy ?
Len pekne pokracuj v stretavani sa s ludmi, neprestavaj, aj ked uz niekedy nemas chut, len sa premoz. Venujes sa nejakym zalubam? Ak nie, tak sup-sup zacat.
Ozaj, mozno by ti prospelo aj to, keby si nejake "akcie" zorganizovala aj ty. Vymysli nejaku party na temu a pusti sa do jej organizovania. Uvidis kolko zabavy pri tom zazijes a ako ta to bude naplnat. To som dala len ilustracny priklad s tou party, ja to vyuzivam v pripade zleho psychickeho rozpolozenia :D
Ked je clovek sam, potrebuje si niecim "zapratat" cas a najma mysel. Pises, ze staci len chvila, ked si sama a uz je to zle... no opat sa na to pozri z tej svetlejsej stranky..len si predstav, keby ti uz nikto k stasiu nechybal a najlepsie by ti bolo samej. To by si asi nechcela, nie? :-) Skus najst zmysel vo vsetkom... v kazdej cinnosti, ktoru robis. Viem, ze sa mi to lahko pise... ale urcite to zvladnes a tentokrat natrvalo:)
