Mám 19-ročnú dcéru, na strednej sa učila dobre, skončila so samými jednotkami a na jednotky aj zmaturovala. Prihlásila sa na vysokú - odbor história. Strašne veľa učenia a žiadne perspektívy uplatnenia. A ona celé dni sedí pri počítači a učí sa. Sú to šialené hodiny, kvôli tomu pribrala, lebo sa nehýbe a hlavne sa jej veľmi zhoršila alergia.
Zo všetkého najhoršie je ale to, že sa vôbec nedokáže učiť. Stále má pocit, že to ešte nevie a odkladá skúšky donekonečna. Z minulého semestra si preniesla do ďalšieho ročníka tri skúšky a teraz - v tomto semestri - jej ostali štyri, ktoré tiež musí preniesť. Prejde len tak-tak. Neviem si predstaviť, ako na budúci rok urobí v každom semestri o toľko skúšok viac.
Keby sa flákala, bola drzá, alebo mala veľké nároky, nepoviem ani slovo. Ale práve naopak. Chcem jej niečo kúpiť na oblečenie, povie, že nepotrebuje. Je skromná a tichá, nemá žiadnych priateľov, len do toho učenia sa nevie poriadne zaprieť. Nedokáže risknúť a ísť na skúšku ak nemá pocit, že je dokonale pripravená. Lenže to nebude nikdy. Okrem toho je strašná trémistka.
Som z nej strašne sklamaná, neviem vôbec čo s ňou bude. Je vynijakúca v informatike, navrhovali sme, aby išla študovať tam, ale to nechce, vraj ju história baví. Tento rok skrátka stratila, bojím sa, že na budúci sa problémy budú opakovať, a tak príde o dva roky. Manžel aj ja trváme na tom, aby išla z tej školy preč a nech skúsi niečo iné. Alebo nech ide pracovať, veď my ju tiež nemôžeme živiť keď sa to všetko ukazuje také neperspektívne.
Najviac ma trápi, že je veľmi inteligentná a citlivá a bude jej škoda. Žiaľ, to na absolvovanie školy nestačí.
Viete mi poradiť nejaký spôsob ako ju naučiť pristupovať k tým skúškam s väčšou ľahkosťou? Nie je nejaká kniha, kde by sa písalo o tom, ako študovať na vysokej škole?
Neschopná dcéra
Ja osobne som sa nikdy neučila na 100%, načo aj tak nezáleží na známkach.
Učím sa tak, že všetko musím mať prepísané rukov, rýchlejšie si to zapamätám ako text z pc, alebo skrípt.
Vzdy si to rozdelím na nejaké logické kapitoly na kazdý deň jednu. Potom si to asi 3krát nahlas čítam a potom si to skúšať v duchu hovoriť z pamäti upravovať slovíčka podľa seba aby som si to pamätala. Po prípade ak viem, že bude test s otvorenými otázkami tak sa snazím si odpovede písať na papier.
Som už tretiačk a na výške a priemerne na skúšku sa učím 3 dni max. týždeň podľa lenivosti a obtiažnosti.
A skúste ju motivovať niečím čo má naozaj rada, napr ak urobí skúšku pojdete spolu na večeru alebo tak.
ja ako studentka mozem za seba povedat ze som asi nikdy nesla na skusku s tym ze som si ista ze to viem ...ale to je vzdy len taky pocit pred skuskou ak je pravda ze sa tolko uci ako vravis ono by sa jej to na skuske vybavilo a urcite by tu skusku spravila :) len to treba risknut a ist tam aspon to skusit ved ma aj opravne ak by to nevyslo :)chce to len viac si verit a nebyt taky perfekcionista lebo vzdy sa najde niekto kto bude vediet viac napr. ale treba ist sam za seba a neporovnavat sa s druhymi :)
MamaM neberte to osobne, ale myslim si, ze na pricine spravania vasej dcery je vychova. Z príspevkov vyznievate ako velmi intelignetna zena. Myslim si, ze ste na dceru kladli vysoke naroky. Vasa dcera si mysli, ze jej hodnota spociva len v uspechoch, ktore dosahuje. Ked sa jej nedari, tak si nedokaze priznat, ze nie je dokonala, ale namiesto toho sa snazi este viac, viac sa uci, len aby neklesla vo vasich ociach. V podstate to nie je jej chyba. Ma len vsugerovane, ze musi byt dobra. Mala by sa trochu odviazat a prijat samu seba taku, aka je.
A ze neschopna dcera? To jej nikdy v zivote nepovedzte! Rodicia maju predsa svoje deti radi, nech sa deje cokolvek, ci sa dari alebo nedari.
Viac si precitate tu
a este si myslim, ze nic nie je stratene. Postupne, ked si uvedomi svoju hodnotu, zacne ziskavat aj zdrave vztahy s ludmi, rovesnikmi, k skole atd.
Problem je jej sebavedomie,,,,,,,a ked si neveri a chce to nasilu a stersuje sa,nikdy to nepojde,,,,,,,,,,,
Pani,ja som na historiu chodila,preco by to nemalo perspektivu?Problem je niekde inde,skuste ju podporit ukazat ze jej verite.Je dobre ze sa snazi,nezalezi natom aku ma clovek skolu.Inak ja by som doporucila navstivit psychologa.Ked si neveri tak to neurobi.A nech si najde kamaratov,tak sa uvolni,obcas nech si niekam zajde,takto place,zo skoly ma peklo,sama zo seba tiez.Nech trosku zacne zit.Pre boha ked je ta skola pre nu vsetkym,nech si kamaratov najde aspon takych co sa tiez len ucia.a hlavne ide o to nevediet vsetko z historie,ale vediet to k veci na teste.Historia je obsirna,musi zistit co vyzaduju,nie co sa jej paci vediet,ci ci chce vediet vsetko.napiste mi na mail,alebo dcera nech mi napise,rada si snou pokecam hlavne o historii a uplatneni a pod :D leera@centrum.cz
alzbetka, ty mi pripominas mna-tiez mam 25 a dost podobne pocity ale snazim sa proti tomu bojovat. Rozhodnutie je na tebe-ci sa budes pozerat len na to zle co sa ti stalo alebo na dobre co ta v zivote stretlo.
Ja som sa rozhodla pre rocne studiu v zahranici-vypadnut zo stereotypu a zmenit si zivot...skola mi ale zabrala tolko casu ze som si moc priatelov nenasla.Svoje 25 te narodeniny som chcela oslavit nejak super ale skoncila som bez penazi(asi ako kazdy student). Svoje narodeniny som stravila sama so svojou jedinou dobrou kamoskou-spolubyvajucou. Mohla som sediet na postely a revat ale ja som si povedala ze nie. Spisala som si zoznam vsetkeho co som za tych 25 rkov dosiahla a nebolo to malo,zrazu mi bolo uzasne....mylsli na dobre veci-POMAHA TO!!!
predpokladam ze budes dost inteligentna, ludia s vysokym IQ su casto depresivni lebo az prilis nad vsetkym uvazuju. Vela krat si zelam byt hlupejsia-ale to vlastne neni treba,lebo mudri clovek sam postupom casu pride na to, co ma so sebou spravit,ale musi chciet! Kamoska mi povedala raz krutu pravdu,nelutuj sa tak strasne a vzmuz sa do pordele! mala pravdu a tym nemyslim nasadzovat nejaku masku. tym si len ublizujes.aj ja som si kedysi myslela ze budem hrat pre ludi divadielko...a na co? je to moj zivot!mam ho len raz, tak spravim aby bol co najlepsi!
Ty nezijes, ale prezivas...prestan sa nicit, snaz sa sustredit na pozitiva!znie tu sucho,ale je to pravda....
Ja som mala taky isty nazor niekedy, ale mam kamaratku ktorej ad-cka zachranili zivot a dnes mam rodinu, ano depresia sas jej zcasu nacas vracia a vtedy ide naspat na liecbu,ale bez nich by bola uz mrtva. Ja sa ti ich nesnazim vnucovat ani nikoho obranovat,len som mysela, ze by ti mohli pomoct ako pomohli jej.
Ale v prvom rade musis vediet ty co a aku pomoc chces prijat :) Ak mas zle skusenosti s ad, su stale moznosti ako si mozes pomoct.
Zuzka, ďakujem ti za tvoj záujem aj písomnú podporu, musím už odísť. ja budem naˇďalej hrať túto komédiu a snáď to nebude mať dlhé trvanie. ty sa drž a nech sa ti darí.ahoj
toto nie je život, ale peklo na zemi. plejádu sklamaní zo vzťahov mám požehnane. od náboženského fanatika až po tzv. dnešných chlapcov.
Nehnevaj sa, ale ja nie som pokusný králik pre tzv. Doktorov. Toto vie robiť aj cvičená opica, čo oni.
Neviem čo to bolo presne, je tomu tak 2 roky čo som to brala.
Iste, som mladá, aby som viedla takéto reči.mala som kamarátku, ktorá mala skoro identický problém. skončila to dosť drsným spôsobom, niekedy jej závidím.
