Mám 19-ročnú dcéru, na strednej sa učila dobre, skončila so samými jednotkami a na jednotky aj zmaturovala. Prihlásila sa na vysokú - odbor história. Strašne veľa učenia a žiadne perspektívy uplatnenia. A ona celé dni sedí pri počítači a učí sa. Sú to šialené hodiny, kvôli tomu pribrala, lebo sa nehýbe a hlavne sa jej veľmi zhoršila alergia.
Zo všetkého najhoršie je ale to, že sa vôbec nedokáže učiť. Stále má pocit, že to ešte nevie a odkladá skúšky donekonečna. Z minulého semestra si preniesla do ďalšieho ročníka tri skúšky a teraz - v tomto semestri - jej ostali štyri, ktoré tiež musí preniesť. Prejde len tak-tak. Neviem si predstaviť, ako na budúci rok urobí v každom semestri o toľko skúšok viac.
Keby sa flákala, bola drzá, alebo mala veľké nároky, nepoviem ani slovo. Ale práve naopak. Chcem jej niečo kúpiť na oblečenie, povie, že nepotrebuje. Je skromná a tichá, nemá žiadnych priateľov, len do toho učenia sa nevie poriadne zaprieť. Nedokáže risknúť a ísť na skúšku ak nemá pocit, že je dokonale pripravená. Lenže to nebude nikdy. Okrem toho je strašná trémistka.
Som z nej strašne sklamaná, neviem vôbec čo s ňou bude. Je vynijakúca v informatike, navrhovali sme, aby išla študovať tam, ale to nechce, vraj ju história baví. Tento rok skrátka stratila, bojím sa, že na budúci sa problémy budú opakovať, a tak príde o dva roky. Manžel aj ja trváme na tom, aby išla z tej školy preč a nech skúsi niečo iné. Alebo nech ide pracovať, veď my ju tiež nemôžeme živiť keď sa to všetko ukazuje také neperspektívne.
Najviac ma trápi, že je veľmi inteligentná a citlivá a bude jej škoda. Žiaľ, to na absolvovanie školy nestačí.
Viete mi poradiť nejaký spôsob ako ju naučiť pristupovať k tým skúškam s väčšou ľahkosťou? Nie je nejaká kniha, kde by sa písalo o tom, ako študovať na vysokej škole?
Neschopná dcéra
Ambiciozni rodičia - frustrovane dieta, len na ňu prosím netlacte, moja kamoska z "dobrej rodiny" samých phdr judr mudr žije cely zivot pod tlakom svojich rodičov, aby niečo dosiahla, oni to nerobia zámerne, ale ten tlak je zreteľny, psychiku má rozsypanu ako praskovy cukor, každý drobný neúspech ju zdepta az do placu, ved čo povedia doma, je ozaj šikovna, usilovna, ale pod takým tlakom niečo dokázať, že nepochybne za pár rokov skončí niekde v liecebni, uz teraz ju mavam pravidelne doma na terapii, príde, vyplace sa, vypije teplý cajik a ide pa, jej problemy sú v podstate malicherne a ľahko riesitelne doma u nich však vnimane ako zlyhanie
sweater klud,nie sme tu,aby sme sudili,ale aby sme si tu pomahali.....:-)
Mila MamaM,treba nacriet hlbsie do tohto problemu,urcite sa to nestalo zo dna na den,v kazdom z nas je nieco z minulosti co si nesieme so sebou a s tym sa potykame potom teraz alebo v buducnosti. Skus si spomenut na nejake momenty v jej zivote,kde sa "zmenila",alebo odkedy je taka ticha a k tomu tremistka. Myslim si,ze ty nie si sklamana tak z nej ako sama zo seba,lebo si do nej vkladala nadej,ale podla tvojich predstav a tie predstavy ti akosi nevychadzaju,preto tie tlaky na nu a cim vacsie tlaky tym viac bude ona tremistka a neodvazna. A vlastne preto si aj ty sklamana. No neviem,tam asi treba viac komunikacie,ale normalnej skor na kamaratskej urovni,kedze je dcera uz dospela hoci ju zivite aj to chapem,ze sa to neda navzdy. Vy ako rodicia mate predstavu co od nej chcete,mozno chcete,aby uspesne dostudovala,aby nebola tremistka,aby urobila a sla na tie skusky,aby si konecne na seba zarabala a vas tak odbremenila,vedz,ze toto chce vela rodicov od svojich deti,ale co deti?? Co chcu oni? Ako sa citia,ako im je,co od zivota ocakavaju? Maju doma to zazemie,od ktoreho sa vedia odrazit? Maju tych "spravnych" rodicov,ktori sa s nimi rozpravaju na urovni,ktori ich pochopia a podporia? Ja verim,ze situacia u vas sa da coskoro do poriadku...treba si len polozit tie spravne otazky,komunikovat a najst cestu,kde budu vsetci spokojni.
Velmi tazko radit. Zrejme je perfekcionistka a pokial nebude vediet vsetko od A po Z odrecitovat tak na skusku nepojde. Asi by jej pomohli sedenia u nejakej dobrej psychologicky, otazne je, ci sa ju tam podari dostat.
a co tak namiesto presvedcania ze ma ist na inu skolu podrzat ju a hlavne podporit.?ved ako si bude verit ak jej vy rodicia neverite?.to ze je sikovna nestaci,treba si hlavne verit,treba si hovorit ved to zvladnem.ja si skor nemyslim ked tak pises,,ze na to nema,ze je hlupa,len si jednoducho neveri.treba ju podporovat,aby sla na skusky,ze to zvladne,a ak to zvladne bude si viac verit.inak na to knizky nejestvuju,neda sa nastudovat kniha ako sa ucit.vsetko je to o sebavedomi,to je kluc k uspechu.
este aj ten nadpis za vas hovori vsetko...
clovek si musi sam uvedomit co v zivote chce, uz nema 4 roky aby ste zanu rozhodovali co je pre nu dobre a co nie, myslim ze ona by z vas bola velmi sklamana keby si toto precitala, ze nieste na nu pysna ako by rodic urcite na svoje dieta mal byt ale ze ste z nej sklamana, je na skole ktora ju bavi, mozno vystuduje, mozno nie, mozno sa stane dalsich milion veci, je to jej zivot tak ho nechajte na nej, a vy jej poskitujte len oporu a podporu za kazdych okolnosti...
