Mám 19-ročnú dcéru, na strednej sa učila dobre, skončila so samými jednotkami a na jednotky aj zmaturovala. Prihlásila sa na vysokú - odbor história. Strašne veľa učenia a žiadne perspektívy uplatnenia. A ona celé dni sedí pri počítači a učí sa. Sú to šialené hodiny, kvôli tomu pribrala, lebo sa nehýbe a hlavne sa jej veľmi zhoršila alergia.
Zo všetkého najhoršie je ale to, že sa vôbec nedokáže učiť. Stále má pocit, že to ešte nevie a odkladá skúšky donekonečna. Z minulého semestra si preniesla do ďalšieho ročníka tri skúšky a teraz - v tomto semestri - jej ostali štyri, ktoré tiež musí preniesť. Prejde len tak-tak. Neviem si predstaviť, ako na budúci rok urobí v každom semestri o toľko skúšok viac.
Keby sa flákala, bola drzá, alebo mala veľké nároky, nepoviem ani slovo. Ale práve naopak. Chcem jej niečo kúpiť na oblečenie, povie, že nepotrebuje. Je skromná a tichá, nemá žiadnych priateľov, len do toho učenia sa nevie poriadne zaprieť. Nedokáže risknúť a ísť na skúšku ak nemá pocit, že je dokonale pripravená. Lenže to nebude nikdy. Okrem toho je strašná trémistka.
Som z nej strašne sklamaná, neviem vôbec čo s ňou bude. Je vynijakúca v informatike, navrhovali sme, aby išla študovať tam, ale to nechce, vraj ju história baví. Tento rok skrátka stratila, bojím sa, že na budúci sa problémy budú opakovať, a tak príde o dva roky. Manžel aj ja trváme na tom, aby išla z tej školy preč a nech skúsi niečo iné. Alebo nech ide pracovať, veď my ju tiež nemôžeme živiť keď sa to všetko ukazuje také neperspektívne.
Najviac ma trápi, že je veľmi inteligentná a citlivá a bude jej škoda. Žiaľ, to na absolvovanie školy nestačí.
Viete mi poradiť nejaký spôsob ako ju naučiť pristupovať k tým skúškam s väčšou ľahkosťou? Nie je nejaká kniha, kde by sa písalo o tom, ako študovať na vysokej škole?
Neschopná dcéra
Este si uvedom, ze podla toho co pises, mam doma zrejme vedca a takyto ludia su vatsinou az posadnuty tym, co robia vdaka tomu dosahuju vysledky, ake dosahuju, myslim, ze by sa mohla zamysiet and inou vedeckou cinnostou, ako je Softwarove inzinierstvo, rozne Technicke zamerania ci Ekonomicky analityk. Historii sa moze venovat aj sama, ak je nadana, bude si moct zvolit vlastnu metodiku studia a napr. pracovat pre Microsoft, alebo Google ci Facebook a popritom si chodit na dovolnku do Egypta a vykopavat tam faraonov...
Hmm a mala niekedy, akekolvek problemy podobneho typu na strednej ci zakladanej ? Ak ano, ako ich vyriesila ? Ak citim z toho co si napisala to co citim, tak tvoja dcera jedneho dna nieco dosiahne, len si potrebuje najst vlastny system, ktory bude casovo efektivny. Ked jej povies, ze takymto sposobom dostuduje o 10 rokov a nehovoriac o tom, ze je tazke sa s tym uplatnit na trhu prace, ako reaguje ? Chce sa ucit ? Ked ano, tak ako rodic by som jej to platil a podporoval ju v tom, no co chce robit ? Ucit ? To asi nie, ked ma tremu, mozno sa jej bude darit pisat, tym sa da uzivit, ale clovek potrebuje byt talentovany, ine cinnosti, ako napr. praca pre stat ako historik su pozicie na ktorych sa ludia nestriedaju zo dna na den, takze sa tam asi tazko dostane, mozno este archeologia, no tam treba sponzorov a aj nieco zaujimave najst. Ako chce zarabat ? Na to sa jej treba spytat a vysvetlit jej, ze hobby je jedna vec,ale treba aj peniaze na jedlo a podla mojho osobneho nazoru, historia ci filozofia su urcite krasne vedy, ktorym sa ludia venuju aj cely zivot a "nic z toho" nemaju, no treba vediet aj zarobit aspon nejaky zaklad. Ale predpokladam, ze by ste boli sklamany ak by si nasla len nejaku "obycajnu" robotu aj ked ma hlavu na ine a chodi na vysku (to ze ju vy platite by som bral ako zgrlostvo, keby ste jej to vytikali, ste jej rodicia predsa). Mozno si to predstavuje tak, ze zobere nejaku robotu, ktora jej sadne a je jedno kolko zarobi, hlavne nech sama vyzije a bude sa venovat, tomu co miluje, ja v tom az taky problem nevidim. Len sa musi zefektivnit, pretoze ked jej ide aj o zdravie, cas, tak ocividne robi nieco zle. Iny robia skusky na cas ? Su menej pripraveny ako ona a spravia ? Dostuduju ? Ved o to predsa ide o diplom a nic ine, citat moze cely zivot, ako to historici robia.
vanilka, ako hovoríš, možno ju vôbec nepoznám. Je iná ako ja, ale veď každý z nás sa od toho druhého niečím líši. Momentálne naozaj nemôžem robiť nič, iba akceptovať jej výber. Tiež si myslím, že uplynulé mesiace boli na jej psychiku dosť veľký nápor, nechcem jej ešte priťažovať tým, že budem dávať najavo nejaký môj nesúhlas s jej správaním. Aj ona potrebuje čas. Dúfam, že sa veci pohnú.
mamaM nechaj ju tak. ak sa chce učiť, aj tak sa bude učiť a tvoje reči ju len nahnevajú....Raz až takého človeka, ktorému bude dôverovať stretne, od toho prijme aj kritiku a aj to, že jej možno trocha pootvorí oči. Určite sa v nej skrýva aj niečo iné, čo ty nevidíš a nebudeš mať šancu vidieť. Mám taký pocit, že aj napriek tomu ako si myslíš, že ju dobre poznáš, ju nepoznáš vôbec. Ak by si ju poznala, chápala by si ju a jej správanie. nebolo to myslené teraz ako výčitka...a pre každého je dôležité, aby mala pre neho jeho práca zmysel a bola dôležitá, inak by sme nikto z nás nič nerobili :).
tiez sa cudujem ze este si nalozi jazyky a informatiku ked si preklada tolko predmetov, a tebe to este vyhovuje a podporis ju v tom lebo to chces aj ty... som zvedava ako to bude zvladat, len aby z toho nebol psychicky kolaps...podla mna by mala teraz vypnut ked ma chut sicitat alebo sa ucit nech sa pripravuje na tieto predmety ktore si preklada pretoze nabuduci rok jej samozrejme pribudnu dalsie...neverim ze to dokaze vsetko sklbit ma toho vela nalozeneho, ked ma este sposob vyucby taky aky si opisovala...
Napríklad momentálne sedí vo svojej izbe a učí sa. Pýtala som sa jej, či nemá záujem si niekam vyjsť, trocha sa zabaviť, alebo ísť na prechádzku, alebo si pozrieť film. Nič také, učí sa. Sú prázdniny, mala by vypnúť, ale nasilu jej do toho zasahovať nebudem.
vanilka, máš pravdu, možno by stačil človek, ktorému absolútne dôveruje, lenže ja mám niekedy dojem, že ona dôveruje iba sama sebe. Okrem toho je veľmi tvrdohlavá, niekedy aj jej húževnatosť mi pripadá ako prejav tvrdohlavosti. Musí naozaj sama zistiť, či ciele, ktoré si dala, sú reálne a či ju skôr nestiahnu ku dnu. Ale som ochotná jej maximálne pomôcť. Viem, že je pre ňu dôležité zažiť pocit, že práca, ktorú robí, má zmysel. Uvidíme, čo bude ďalej.
aha, prepáč, rozhodla sa sama, toto som si prečítala až potom ako som odoslala príspevok....potom naozaj nedokáže odhadnúť svoje možnosti pravdepodobne... a k psychológovi ju nenúť, zázraky nezmôže ani on, resp. ja osobne im neverím, uplne by jej stačil človek, ktorému by dôverovala....
mamaM....nehnevaj sa na mňa, ale pokiaľ nezvláda jednu školu, ako chceš od nej, aby zvládala popri škole ešte aj štátnice z jazykov a niečo z oblasti informatiky? To, aby zmenila svoj postoj nespraví jeden rozhovor a jedno "lusknutie prstami" a hneď som iná...Mala by si ju nechať žiť si svoj život a nech ho má taký ako chce ona. Ak ho premárni, je to len na jej osoh, aspoň sa spamätá...a tí, čo ju tu posielate k psychológovi, len preto, že sa možno správa nie podľa aj vašich predstáv o správaní sa človeka, tak sa nad tým trocha zamyslite. Každý sme individuálna osobnosť a pre každého z nás je normálne niečo iné.....
Slobodna, žiaľ dcéra sa nerozhodla vôbec tak, ako by som chcela ja, takže nie je pravda, že som spokojná s nejakými bodmi... Keby bolo podľa mňa, zo školy by odišla, išla by študovať niečo iné, prípadne by si dala rok so školou pauzu. Zároveň by začala chodiť ku psychológovi, lebo si myslím, že by jej to mohlo prospieť. Keby bolo podľa mňa, život by si trocha odľahčila, nie sťažila. Ale rozhodla sa sama, ja sa môžem iba pokúsiť jej v tom pomôcť. Nič viac. Na to, aby som ju nútila, nemám nastavenie a ani povaha nášho vzťahu to nedovoľuje.
Nedá sa tu opísať všetko a možno na to ani nemám talent, preto chápem, že moje riadky môžu vyznieť inak, než boli myslené.
