Su to kamaráti?

Mám takú otázku... časom som prišla o všetkých kamarátov... nikdy ich nebolo veľa ale teraz doslova ani jeden človek. Doma počúvam neustále výčitky, že prečo nejdem von, že len sedím doma (samej sa mi moc nechce ísť von, nevravím že mi to vyhovuje len to nevychádza). Dostali ma do takej fázy, že si o sebe myslím že som narušená, za všetko môžem ja, mala by som sa ísť dať liečiť, nedá sa so mnou vydržať, nie som normálna, všetko je moja vina. Určite som tak sebecká že doteraz neviem prísť na to kde som urobila chybu. Mám priveľké nároky? Neviem sa prispôsobiť?
Jedna kamarátka sa prestala so mnou baviť pretože som jej povedala čo si o nej naozaj myslím (niekoľko rokov som to v sebe dusila). Proste jej povaha bola že ma zlákala von, robili sme plány, na koncerty, festivaly ale vždy keď k tomu prišlo a už som vychádzala z domu tak mi prišla sms že ona nemôže, že je ,,chorá, nie je jej dobre, musí ísť k tete,, a pod. Nejde o to že som bola už nachystaná, vybavené povolenie od našich,vybraté peniaze zo šporkasničky ale o to že som sa strašne tešila a zakaždým to tak pokazila. Nemala som tam s kým iným ísť. A keď som sa teda išla prejsť aspoň sama do mesta tak zrazu som ju videla v autobuse (keď vravela že je chorá) alebo ako pije čučo s niakymi inými holkami. To tiež raz urobila, mali sme ísť na koncert, hodinu pred tým sa šla opiť a keď som ju našla v meste bola spitá a nechcela ísť, že jej je zle. Posledná kvapka bola keď som si našla brigádu a vyprosíkala aby aj ju vzali, tak jeden deň prišla a na ďalší mi ráno napísala že je chorá že nemôže. Bola to ťažšia práca v práčovni a ženy povedali že jej asi práca moc nechutí a keď som jej to povedala tak proste zo mňa vyšlo že si to aj ja myslím. Hneď na to že ona si myslela že som jej kamarátka, vravím práve preto ti to hovorím a viac sa so mnou nebavila. Bola som tvrdá?Možno naozaj bola vážne chorá. Mrzí ma tiež že ma to s ňou moc nebavilo, stále len o chlaste, kto sa pozerá, kto čo povedal na nás... mám pocit že som neprispôsobivá a vyberavá. Ďaľší kamarát je taký že sa vlastne ozve keď niečo potrebuje, odišiel študovať do iného mesta tak asi ale nemôže sem vždy chodiť, zase je to len moja vina. Naposledy sme sa videli minulé leto keď si prišiel požičiať stan na Pohodu a odvtedy sa neozval. Vlastne iných kamarátov už ani nemám. Takže táto téma je zbytočne zakladaná. Vždy mi niečo na nich vadí, raz že niekto nemôže chodiť von, raz že si ma nevšíma, raz hento raz tamto. Pochodila som toľko krúžkov a záľub, od volejbalu,jazyky, cez keramiku, šerm až som sa raz ocitla dokonca na seminári kresťanov (ja zarytý ďábel). Nikdy som nezapadla tak aby sme šli aj von niekedy. Nie je možné aby bola vždy chyba v iných, chyba je vo mne, neznášam sa.