sebaposkodzovanie

aaa didi di dakujem za radu..:)

netvrdim ze si psychopat ani nic podobne.. ja sa tiez obcas citim uplne tak isto ale smrti som sa uz pozrela par krat do tvare a uz to prosto nechcem.. nastal konecne ten zlom,podla mna nikomu nepomoze ziadny psycholog alebo psychiater.. ved su to uplne cudzi ludia s naucenymi pouckami a certifikatom ktory o tebe vedia s prepacenim hovno...
pretoze odpoved na vsetko je len v tebe..preco by sa tvoje reci nemali naplnit ved vsetko je mozne ..:) ja len .. no urcite ti nepoviem co chces pocut a ani asi nieje v mojich silach ti z niecim pomoct.. pretoze ja o tebe tiez vela neviem ale myslim si ze samovrazdou nic nevyriesis teda nechcem ti tu teraz dake kraviny tlacit do hlavy co mas robit a co nie.. je to len na tebe ci vyhladas ozajsnu pomoc alebo si tu budes citat keci ostatnych... :):)

neberiem nic, a nemam ani 18...ale som si vedomi toho, ze na psychiatrii by pre mna nasli miesto a planujem tam aj zajst...ak mi pomozu lieky, budem ich brat...

sureves ty kolko mas rokov?beries AD?

kami katze- ale ked to schovavas pred rodicmi, tak ako si sa dostala na pohotovost?...a prepac ze ma to zaujima ale odpoved na svoju otazku si uz dostala...a ja sa pytam ako to dopekla schovavas v lete?...ja som sa porezal v lete a jedine na co som sa spoliehal bolo, ze som to urobil na pleci a nosil som vzdy tricko....rad by som to mal na lakti ale to nemozem schovavat ani v zime lebo mama ma podozrieva ak mam na sebe doma mikinu dlhsie ako den...uz sme to totiz riesili....
po rokoch, ktore som odvtedy prezil väcsinou sam, s depresiami a bez zmyslu zivota, lutujem jedine to, ze som sa v tu dobu, ked som s tym zacal a schovaval som to, nepodrezal...mohol som to skusit aj stokrat...teraz to vypadlo z mojho zoznamu...mne uz ostava len skok pod vlak, zastrelenie, obesenie alebo skok....lieky som vyskusal...podrezat sa nemozem, mam len jednu sancu....obesit mi nepripada ako pekna smrt...radsej skocim pod vlak lenze na to som prilis velky slaboch...skok nikdy, ja mam taky strach z vysok, ze ani strata pudu sebazachovy by mi nepomoohla....najradsej by som mal zbran...ucinne a ty si zvolis, kedy odides, nemusis cakat mucive minuty na vlak....ale ja som oproti tebe zrejme psychopat, takze ma neber vazne. Zbytocne tu zatazujem ludi svojimi recami, ktore sa aj tak nikdy nenaplnia...ale musis ma chapat, mna totiz nebavi zivot a je tazke sledovat ludi ako sa bavia, kym ty sama sedis na zadku a rozmyslas nad tym ake by to bolo mat v ruke brokovnicu...

sureves pracou lekara je osetrit pacienta.ak ma niekto psychicky problem a chce ho riesit,najde si psychologa/psychiatra sam.kami katze,dotycny lekar ta skutocne hladat nebude.to sa stava len v americkych serialoch:) zrejme uz pochopil,ze ak budes chciet pomoc,ozves sa sama.ak nie,je to strata casu.kazdopadne by si tieto svoje krvave etudy mala riesit:)

to je jedno kde.. a akoze neriesili??jasne ze riesili ale neustale som opakovala ze to som sa tak uskrabla na plote, rodicia nic nevidia lebo to schovavam.. ale asi si si nevsimol naco som sa pytala...

ked si bola na pohotovosti, ako to, ze nikto neriesil ako si k rane prisla?...rodicia sa ta nepytali, preco mas ruku skoro na pol prerezanu?

rezat som sa zacala uz pred dvomi rokmi .. samozrejme nie kazdy den, nebolo toho vela.. potom som prestala na dlhy cas a teraz ked sa na mna zas vyvalilo velke mnozvtso problemov skusila som to zas.. ale zrejme som to prehnala proste.. uvedomujem i nasledky a konecne si uvedomujem aj to - sama v svojej hlave ze uz to nikdy neurobim pretoze som sa vystrasla na smrt s tymto a teraz mam problem si nakrajat aj uhorku ako sa bojim ostrych predmetov.. ranu si ocistujem pravidelne, len sa bojim ze to ten doktor bude nadalej riesit co nechcem..

no lekar ta urcite nebude vyhladavat,nie si uz male dieta,vies,co robis a hlavne poznas mozne nasledky.preco si sa porezala?