viem, ze mi nepomozete, aj ze takychto tem tu bolo neurekom ale musim sa nejak odreagovat....chcem skratka skapat, nech sa deje cokolvek, vzdy chcem byt mrtvy, nikdy niesom stastny, nebavi ma tento odporny zivot, spinava spolocnost...skusal som sa predavkovat, nakoniec som to zo seba dostal sam....na odvaznejsie ciny nemam silu som prilis velky slaboch...potrebujem nejaky psychicky uder nech to dokoncim...jedine co ma drzi je "kamaratka",ktora ma povzbudzuje ale urcite aj ju to otravuje ked kazdym razom co mi napise hundrem ako sa nenavidim...problem je vtom, ze sa ku mne sprava prilis koketne a tema "vztah" je nacrtnuta ale nerozoberala to so mnou blizsie...bohuzial, taky "chlap" ako ja na taku zenu nema absolutne sancu, a bojim sa, ze ak mi uz jasne potvrdi, ze nic take, ze ma to dorazi a odhodlam sa na to....teda to by bol lepsi pripad...ak by som sa odhodlal zabit, tak by to bolo nakoniec aj dobre....viac sa bojim trapenia, ktore budem znasat ak sa neodvazim si ublizit, pretoze ja mam len ju, a bez nej som uplne v prdeli uz nemam sancu spoznat novehoo cloveka, ja nechodim do spolocnosti, nemam chut vlastne ani ist dalej, neverim, ze si splnim nejaky sen, a v tejto chorej spolocnosti si tazko mozem plnit sny, ked odmietam zivot aky maju ostatni...citim sa ako prizivnik, ktory tu je zbytocny, ktory odmieta zit ako ostatni a tak je nepotrebny, bezvyznamny...boze, prosim, pomoc!
odpor k zivotu, chcem zomriet
Vecne s niečím bojovať tak o tom je život. Duša chce niečo iné a telo má neposlucha. Mňa konkrétne mozog neposlucha. Dal ma do stavu nudy. Nič ma nezaujíma, žiadna zmysluplna činnosť.
Môj fotr bol na najodvážnejšie čini fakt macher som na to hrdý bol to frajer asi som po ňom.
A čo sa týka toho zápasu, tak to sa dá pochopiť, že zaláskovaný človek nedokáže vyvinúť v sebe nejakú extra brutálnu agresivitu, to tam chýbalo, ale ok, thanx.
Ja ti k tomu niečo poviem, treba si v živote nájsť niečo, v čom sa dokážeš vyhrať. Po nejakom čase ťa to isto prestane baviť, ale povieš si, neva, vyhral som sa, som spokojný. To, že chceš sp. samovraždu, tak to je preto, že nenávidíš radiáciu, ktorej sme vystavení, toto nie je radiácia vesmíru. Ono, takáto radiácia človeka poriadne prefacká, kým sa nezmeníš na odolnú bytosť. Tieto reči o samovr. počúvam denno denne a nie je mi to jedno. Hrať sa na majstra a tvrdiť o sebe, že nikto na mňa nemá je vec jedna, ale byť majstrom je vec druhá. Od problémov sa musíš vedieť disociovať, odpojiť sa od nich, pozvniesť sa nad to. Človek by mal patriť do istej skupiny, lebo človek je tvor pro-sociálne orientovaný, aj ja tak spravím. Ja mám ľudí rád.
pre Tomas12345: ahoj Tomáš, ak si Pilcuk, pozri tému "Mám 35 r. a ešte som nikdy s nikým nechodila"
No lebo človek má túžby, však to je normálne. Ak sú jeho túžby nedosiahnuteľné ma depresie. To je normálna rovnica. Ale rada by som vedela kedy sa človek dostane do stavu spokojnosti, či potom prídu ďalšie ciele a zase len uspokojiť svoje potreby. A zase ta istá naháňačka. Vie mi niekto odpovedať na to kedy človek dosiahne stav spokojnosti?
Neblazni, spamataj sa a napis mi, viac v mojej odpovedi potom..
sallyhope357@gmail.com
