chcem mu byť oporou, no som zlá

s priateľom so už dosť dlho, plánujeme spoločnú budúcnosť a veľmi ho milujem a aj on mňa samozrejme. Je to tak dobrý človek akého som skutočne ešte nikdy nikde nestretla, pozorný, milý a starostlivý, nepije a nefajčí a proste takmer dokonalý, každý má svoju chybičku..., lenže čo ma trápi, sú moje paranoidné predstavy. Totiž pred pár rokmi zmenil prácu,teraz robí s ľuďmi a je to veľmi stresujúca a psychicky náročná práca, potrebuje aby som mu bola oporou aj ja, nie len on mne a tak som mu sama navrhla (keďže spolu ešte nebývame, lebo som na VŠ), aby si našiel niekoho s kým by si išiel zašportovať, alebo len tak na čaj a podobne. Tak sa aj stalo, našiel si nejaké kamarátky a ja som začala žiarliť, pritom nemám na čo. Začala som vyrábať hysterické žiarlivostné scény (možno preto, lebo už sa kedysi stalo, že ma skoro podviedol s inou, ale našťastie k sexu nedošlo, to už by bol koniec, to zas bolo jedno iné ťažké obdobie kedy som bola apatická, bola som na tom psychicky zle a odmietala som sex, on mal veľmi veľa stresov z práce a z rodiny, ale to sme už prekonali, proste sa stalo...), navrhovala som mu rozchod, on bol zo mňa veľmi smutný, no aj tak ma neopustil, teraz je to už lepšie trošku, snažím sa, lenže do toho moje depresie, čo je zas ďalší problém. Veľmi by som sa chcela v tomto zmeniť, ale neviem ako, chcem mu byť oporou, viem, že to potrebuje a nechcem byť viac naňho zlá.