Zajtra idem na svoj prvy pracovny pohovor a mam z toho uz cely tyzden neskutocnu hrozu. Staci, aby som na to pomyslela a hned mi zacne busit srdce. Problem je v tom, ze som velmi introvertny, nie velmi komunikativny clovek s takmer nulovymi skusenostami. Uz niekolkokrat som bola pozvana na pohovor a vzdy sa to skoncilo tak, ze som pol hodinu alebo hodinu pred zaciatkom zavolala, vymyslela som si nejaku vyhovorku preco sa nezucastim a tym sa to skoncilo.
Vobec si neverim a myslim, ze mam na to aj dostatocny dovod. Jedna sa o pracu v administrative. Mam uz onedlho 24 rokov a takmer ziadne pracovne skusenosti. V tejto oblasti som pracovala pred 5 rokmi asi 2 mesiace, pricom naplnou prace bolo iba prepisovanie udajov do PC a teraz prednedavnom som ukoncila 6-mesacnu absolventsku prax na urade prace (vtedy som bohuzial nevedela, ze aj ja si mozem skusit najst nejaku spolocnost, v sukromnom sektore) takze napln prace bola skor len skenovanie, kopirovanie, vypisovanie obalok. (medzitym nejake prilezitostne brigady)
Ovladam sice perfektne anglictinu, ale viac menej len v pasivnej forme (teda rozumiem takmer dokonale hovorenemu i pisanemu slovu) pretoze nemam uz cele roky ziadnu prilezitost ani len obcas sa s niekym porozpravat po anglicky, no kazdy den niekolko hodin anglictinu pocuvam/citam. Kedysi som vedela velmi dobre hovorit aj francuzsky, ale po piatich rokoch co som sa s francuzstinou nestretla si netrufnem do zivotopisu napisat uroven vyssiu nez "mierne pokrocily" a este aj o tom si myslim ze to prehanam. Pracu na PC zvladam asi ako kazdy clovek, ktory bezne s pocitacom pracuje.
Ani vo vzdelani nijak nevynikam, studovala som 3 roky na Ekonomickej univerzite ale vylucili ma ked som ani na neviemkolky krat nezvladla skusku z uctovnictva. Kedze je to ale len jedna skuska, ktora ma deli od titulu bakalara a skola ma nahodou bavila tak som sa rozhodla ze tie tri roky rozhodne nemienim len tak zahodit a znova som spravila prijimacky a od septembra pokracujem vo svojom boji s uctovnictvom. Inak som bola skor priemerny student, pri skuskach som vsak nikdy nepodvadzala. Teda vlastne po poslednom semestri skor podpriemerny pretoze som sa tak velmi snazila sustredit na tu jednu skusku, ze z ostatnych som znamku lepsiu nez E nedostala co moj studijny priemer neuveritelne zhorsilo.
No a nakoniec je tu este moj vyzor. Som totiz dost tucna, BMI mam urcite niekde v tej "obeznej" casti. Je sice pravda, ze uz s tym nejaku dobu aj nieco robim a za posledne dva mesiace som schudla 9 kil a pomaly pokracujem, ale clovek ktory ma vidi prvy krat v zivote to predsa nevie, takze na tomto uspechu vobec nezalezi.
Hladala som na internete otazky, ktore sa kladu pri pohovoroch a neviem poriadne zodpovedat asi ziadnu (vacsinou pre nedostatok skusenosti). Neskutocne sa bojim zajtrajska. Je mi jasne, ze asi tazko najdem niekoho kto by toho mohol ponuknut menej nez ja, ale aj tak sa spytam... ak mate taketo stresy z pracovneho pohovoru, bez ohladu na ich odovodnenost, ako ich prekonavate? Mate na to nejaky osvedceny recept? Za akukolvek radu budem velmi vdacna.
